V stredoveku boli drogy vytlačené na okraj spoločenského záujmu, ale toxikomani existovali aj v tých časoch, aj keď ich bytie bolo neisté, keďže proklamovaná tolerancia voči blížnemu sa rýchle končila pri podozrení na "pakty s diablom". V Islame napríklad hašiš narušoval štátnu stabilitu, prosperitu a v niektorých obdobiach dokonca i existenciu tých-ktorých štátov. Mocenské štruktúry obidvoch veľkých náboženstiev sa usilovali vedome i nevedome, viac i menej úspešne zatlačiť drogy do takých hraníc, spoza ktorých by neohrozovali spoločnosť.

Obdobie rýchlej mocenskej expanzie islamu sa skončilo rovnako bleskovo, ako sa začalo. Jednotná ríša sa rozpadla na súperiace kalifáty, sultanáty a emiráty. Pôvodne chudobní kočovníci objavili slasti pohodlného života a rafinovane ich pestovali. Jedným z príjemných pôžitkov sa stalo fajčenie konope a hašiša. Drogy sa úspešne presadzovali oproti alkoholu, ktorý prorok Mohamed veriacim výslovne zakázal a určil prísne tresty za porušenie zákazu. V tomto období prekvitala arabská medicína a vtedajší lekári už v tých časoch varovali pred drogovou závislosťou. Lekár Al Badrí povedal: ".... tí ktorí užívajú hašiš sa ho sami nemôžu vzdať". Vtedajší panovníci sa snažili zakázať užívanie drog, pretože vojaci ťažko odolávali odporcom z vonku. Konope sa vtedy hovorilo "hashichat-oul-fouquar'a", (v preklade tráva bedárov). Tí ju užívali aby zabudli na nedostatok potravy. Boháči zase nachádzali v hašiši rozptýlenie a zvýraznenie slasti nudy. Napokon si drogy podmanili aj panovnícky dvor. Tisíce ľudí sa oddávali blaženým, ale prázdnym snom a postupne upadala činorodosť obyvateľstva.

Hašiš na dlhé stáročia negatívne ovplyvnil spoločnosť v takmer celej sfére arabského vplyvu. Ešte aj v novovekej Otomanskej ríši sa prejavil jeho deštruujúci účinok a následkom chybnej politiky voči tabaku vláda sama zhoršila situáciu. Zákaz fajčenia tabaku začiatkom 17. storočia viedol k ďalšiemu posilneniu konopy. Ľudia sa oddávali príjemným snom, ale zároveň sa objavil aj amotivačný syndróm - nechuť pracovať, tvoriť.
Pod dojmom masového rozšírenia konope v arabských krajinách niektorí odborníci tvrdili, že droga utlmila vojenskú rozpínavosť islamu, ktorý v 8.-9. storočí hrozil pohltiť Európu.

V tejto rozprave nesmiem zabudnúť na Vikingov. Niektorí z týchto krvilačných bojovníkov dostávali záchvaty bojového amoku - berserku. Nazývame ich preto aj berserkovia. Takýto človek - berserk začínal triaškou, drkotaním zubov, pocitom chladu v končatinách a konečným zbrutálnením a výbuchom zúrivosti. Formulácia tamojších zákonov (berserkovia - rušivý moment spoločnosti, boli stavaní mimo zákona kvôli ich brutálnosti - ak sa niekto bude robiť berserkom, bude potrestaný trojročným vyhnanstvom) nasvedčovala tomu, že bojovníci sa dostávali do takýchto stavov sami, prispením nejakej bližšej neurčenej látky alebo praktiky a tento stav sa po čase spontánne končil. V 18. storočí prevládal názor, že tieto stavy boli vyvolané rastlinou z čeľade ľuľkovitých. Pozdnejšie vedci podozrievali posvätnú muchotrávku, ktorú Severania poznali už tisícročia. Svedčia o tom rytiny v Škandinávii z praveku.

S históriou stredovekých drog sa spája sa úzko spája lov na čarodejnice a bosorky. Drogy však nemožno pripisovať k všetkým čarodejníckym procesom, skôr naopak, drogy stáli na pokraji pozornosti vtedajšej justície. Vtedajší mocný však všetky kúzla prisudzovali drogám, aj keď v skutočnosti však šlo čisto o teologický či mocenský boj.

Novovek sa datuje od objavenia Ameriky, t.j. roku 1492, ale v mojom rozprávaní dám prednosť staršiemu datovaniu. S exploatáciou zámorských teritórií sa totiž objavuje nová dimenzia drog - tie sa stávajú nástrojom ekonomického nátlaku a výhodným obchodným artiklom.
S kolonizáciou prišli mimoriadne veľké zisky, a tie priniesli orientáciu na psychotropné látky. V Číne uspelo ópium, v Južnej Amerike Španieli šikovne manipulovali s kokou, na celom svete sa presadil destilovaný alkohol, Starý svet prepadol tabaku. Za drogy i hladní ľudia boli ochotný dať aj posledné peniaze.
Stretnutie dvoch svetou prinieslo vymieňanie darov oboch svetov, medzi ktorými boli samozrejme aj drogy. Európania prevzali tabak, Juhoameričania dostali od Európanov alkohol. Zrazili sa dva svety, ale lepšie psychicky pripravený bol Starý svet. Dobyvatelia sa vtedy dostávali do kontaktu s novými drogami pri obetných slávnostiach. Rozvášnení indiáni vtedy vo svetle ohňov zvíjali pod pyramídami v nekonečných tancoch. Rozvášnení muži v extáze obetovali svoju krv alebo sa dokonca navzájom zabíjali. Staromexičania poznali desiatky drog a hojne ich požívali. Profesor José Luis Díaz z Mexickej univerzity po výskume v roku 1979 narátal 81 rastlín s jasným alebo možným psychotropným účinkom. Drogy mali byť zámienkou "prevýchovy" Indiánov, aj keď hlavnou zámienkou bola kolonizácia a zavedenie kresťanstva. Drogy však boli jednou z prekážkou pri šírení katolicizmu, dôkazom správnosti starej viery. Drogy napokon neboli neprijateľné iba z náboženského hľadiska, ich používanie narúšalo aj zákony, vyvolávali násilie, hraničilo s travičstvom. Vo veľkých mestách a populačných centrách sa feudálnej i cirkevnej špičke sa podarilo potlačiť dokonca i spomienku na drogy.