Koncom 19. storočia dosiahlo fajčenie ópia v Číne taký rozsah, že pre väčšinu Európanov sa krajina stala synonymom tejto drogy. A predsa to nebola pravda. Pestovanie maku sa v Ríši stredu udomácnilo až v 19. storočí. Fajčenie sa síce objavilo už o storočia skôr, ale ku skutočnému zakoreneniu zlozvyku dopomohlo niekoľko prehratých vojen. Až tieto porážky spôsobili, že čínska ústredná moc kapitulovala a útrpne prihliadala na šírenie tejto drogy. Táto droga spôsobovala dokonca vojny medzi ópiovými gangmi Číny a Veľkej Británie. Obchody s týmito drogami totiž už vtedy predstavovali veľké peniaze a bohatstvo.
Drogy nás sprevádzajú od nepamäti a súčastné znalosti nás smutne ubezpečujú, že sa ich neželaného tieňa len tak ľahko nezbavíme. Drogy sú veľmi ľahko prístupné, no o ich presadení medzi ľuďmi nerozhoduje prístupnosť drogy ale určitá spoločenská situácia, pripravenosť spoločnosti prijať alebo odmietnuť ju. Dôležitá je schopnosť civilizácie vybrať si pozitívne alebo negatívne vlastnosti drog. Sú to lieky ale aj jedy. Poskytujú neopakovateľné nebeské opojenie ale aj kruté vytriezvenie.
Drogy poznali takmer všetky súčastné ale aj predošlé národy. Niektoré národy drogy využívali vo svoj prospech, ale častejšie dochádzalo k pohromám zapríčineným práve drogami.
Postoj k drogám môžeme rozdeliť na:
1. voľná konzumácia
2. účelová konzumácia
3. ilegálna konzumácia
Obdobie voľnej konzumácie prevládalo asi v praveku (dodnes ho možno pozorovať na niektorých prírodných národoch). Jeho hlavnou črtou je asi to, že ľudia rozhodujú, či drogu budú brať alebo nie. Mohli ich prímať bez toho aby prestupovali nejaký zákon alebo zvyk. Jednoducho robia to, čo patrí k životu.
Obdobie účelovej konzumácie pravdepodobne začalo s deľbou práce a procesom špecializácie. V prostredí, kde jeden človek závisí od druhého, nesmie byť táto väzba porušená neovplyvniteľnými faktormi. A drogy so sebou niesli nečakané reakcie toxikomanov. Psychotropné látky poškodzujú duševné i fyzické zdravie človeka a teda i celej spoločnosti.

Obdobie ilegálnej konzumácie sa zaiste začína rozvíjať súčastne s účelovou. Tam, kde sú zákony, sú aj ľudia, ktorí ich porušujú. Jednotlivci začínali konzumovať alebo rozširovať drogy zo súkromných dôvodov, ktoré obvykle neboli totožné so záujmami celku. Drogy sa premenili z posvätného či aspoň váženého princípu na kontraband.

O tom, ktorý spôsob konzumácie prevláda, rozhoduje väčšina. Regulácia konzumu drog už v staroveku predstavovala pre administrátorov ťažký problém. Stále narastajúca komplexnosť spoločnosti sa spája so stále nižšou toleranciou odchýlok od duševnej i právnej normy. V našom prostredí veľkých miest i vyspelej technológie drogy jednoznačne vedú k protispoločenskej a nerozumnej činnosti. Odmietame ich a usilujeme sa ich zatlačiť do úzadia.
A tu sa stretávame s určitým paradoxom. Niektoré drogy sme ochotný tolerovať, ako napríklad alkohol a tabak, v Oriente je to hašiš, ale iné nie. Ale prečo nie. Darí sa nám aj tie tolerované skutočne udržať v určitých hraniciach? Možno vôbec určiť túto hranicu tolerancie? Znášala nejaká civilizácia v minulosti drogy bez škôd? Nie je dobrá znášanlivosť drogy iba odrazom prísnej sebaobrany spoločnosti? Alebo je užívanie drogy dôkaz zlyhania tej určitej kultúry.
Potencionálny toxikoman je v každom z nás a je len na nás, aká bude naša civilizácia.