referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugen
Pondelok, 18. novembra 2019
Zásady výučby a ich charakteristika
Dátum pridania: 28.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 637
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
Pri uplatňovaní názornosti vo vyučovaní ide najmä o nasledovné:
-učiť správne pozorovať predmety a javy,
-viesť žiakov k analýze pozorovania,
-z pozorovaného učiť vyvodzovať závery,
-využívať názor v primeranej miere, t. j. vtedy, keď je to potrebné,
-názor využívať v každej fáze vyučovacej hodiny,
-učivo spoločensko-vedného charakteru spájať s príkladmi zo života (nepriamy názor alebo názorná predstava),
-pri demonštrovaní názoru sa sústrediť na podstatu pozorovaného.

Platí, že zanedbanie názoru môže viesť k verbálnym, formálnym a nejasným znalostiam žiakov; jeho precenenie môže brzdiť rozvoj abstraktného myslenia.

Zásada primeranosti

Vyjadruje požiadavku, aby obsah a rozsah učiva, ale i metódy jeho sprostredkúvania žiakom boli primerané k ich biologicko-psychologickým schopnostiam. Táto zásada sa týka dvoch stránok: obsahu a rozsahu učiva, ale aj samotného vyučovacieho procesu, t. j. vyučovacích metód, foriem a prostriedkov.
Reaguje na známu skúsenosť, že poznatky osvojené v určitom logickom usporiadaní sú žiakmi lepšie chápané, zapamätané a používané v praxi, než izolované, zo súvislosti vytrhnuté učivo. To vyžaduje, aby učivo bolo usporiadané podľa didaktického systému, ktorý pretvára systém príslušnej vednej disciplíny tak, aby bol prístupný žiakom určitého veku, aby poznatky tvorili pre žiakov prijateľnú postupnosť a jeden poznatok logicky vyplýval z druhého.
Zásada primeranosti veľmi úzko súvisí najmä so zásadou individuálneho prístupu k žiakom a učiteľ si musí uvedomovať, že to, čo je primerané pre jedného žiaka alebo skupinu žiakov, pre iného žiaka alebo pre inú skupinu môže byť obtiažne, alebo až neprimerané.
V minulosti sa primeranosť chápala len ako prispôsobovanie možnostiam a schopnostiam žiakov. Jej novšie ponímanie spočíva v tom, že sa orientujeme na potenciálne možnosti a schopnosti, t. j. že máme na žiakov mierne zvýšené nároky, ktoré sú schopní zvládnuť, a tým súčasne významne prispievame k ich rozvoju.
Uplatňovanie zásady primeranosti si vyžaduje najmä:
-postupovať vo vyučovaní podľa pravidiel – od blízkeho k vzdialenému, atď.,
-rešpektovať a uplatňovať primeranosť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu,
-uplatňovať primerané metódy výučby,
-dávať žiakom primerané úlohy, umožniť im vlastné, pre nich primerané postupy pri riešení úloh,
-nachádzať vzťahy a súvislosti medzi tým, čo už žiaci vedia a čo si majú osvojiť,
-sústrediť sa v učive na podstatu a tú vyžadovať do žiakov,
-využívať mikrodiagnózu (sústavne sa presvedčovať o tom, ako žiaci učivo chápu, čo im spôsobuje ťažkosti a problémy atď.) a na základe zisteného výsledku optimalizovať ďalší priebeh vyučovania a učenia sa žiaka.

Zásada trvácnosti

Vyjadruje požiadavku, aby si žiaci učivo bezpečne zapamätali a aby si ho v prípade potreby vedeli vybaviť v pamäti a využiť v činnosti.
Správna motivácia, primeraný a systematický výklad učiva, možnosť tvorivej práce žiakov s učivom, pedagogicky taktné preverovanie vedomostí žiakov a pod., trvácnosť vedomostí žiakov zvyšuje. Opakovanie učiva je bezprostredné uplatňovanie trvácnosti a súvisí s otázkami psychológie zabúdania. Proces zabúdania ja najrýchlejší v prvých minútach a hodinách po osvojení si učiva. Postupne sa spomaľuje. Preto je potrebné viesť a usmerňovať vyučovací proces tak, aby opakovanie a upevňovanie učiva nasledovalo v krátkom časovom odstupe po procese učenia. Preto je do vyučovacej hodiny zaraďovaná etapa prvotného opakovania a upevňovania učiva.
Zásadu trvácnosti podporujú zásady uvedomelosti, primeranosti (žiak si zapamätá a naučí sa iba to, čo je pre neho primerané), názornosti, ale aj ďalšie. Okrem toho ide najmä o nasledovné:
-venovať pozornosť trvácnosti v priebehu celého vyučovacieho procesu vo všetkých jeho etapách,
-voliť primeraný rozsah učiva,
-využívať primerané metódy vyučovania,
-uplatňovať a využívať aktivitu a samostatnosť žiakov,
-uplatňovať opakovanie a upevňovanie učiva (hlavne v nových zmenených situáciách, v aplikácii na nové podmienky),
-systematicky preverovať vedomosti žiakov.

Zásada systematickosti

Vyjadruje požiadavku logicky usporiadaného didaktického systému učiva so zreteľom na vekové osobitosti žiakov, ktorý si žiaci systematicky osvojujú pod vedením učiteľa. Aj táto zásada má dva aspekty a týka sa obsahu učiva a procesuálnej stránky.
Zásada systematickosti prispieva k pochopeniu vzťahov medzi učivom, k zaraďovaniu nového k prv osvojenému.
Uplatňovanie metódy systematickosti si vyžaduje nasledovné:
-pretvoriť vedecký, logický systém vied do didaktického systému,
-koordinovať učivo v jednotlivých vyučovacích predmetoch a vytvárať ucelené sústavy poznatkov (najskôr ide o syntézu v jednom predmete, potom v príbuzných a nakoniec v celom vyučovaní),
-pri osvojovaní nových poznatkov nadväzovať na prv osvojené, nové učivo má byť pokračovaním predchádzajúceho,
-viesť žiakov k systematizovaniu vedomostí (opakovanie, činnosti, filmy, atď.),
-prehlbovať konkrétnosť a zovšeobecnenosť vedomostí (postupovať od zvláštneho k všeobecnému, od všeobecného k zvláštnemu),
-sústavne stupňovať nároky kladené na žiakov,
-tvorivú prácu učiteľa s obsahom vzdelania,
-premyslená príprava učiteľa na vyučovací proces s akcentom na činnosti žiakov,
-systematické preverovanie a systematizovanie vedomostí žiakov.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: KALHOUS, Z. – OBST, O. a kol.: Školní didaktika. Praha : PORTÁL, 2002, PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 1997
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.