Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v:

-- domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti (to neplatí pre občana po dosiahnutí 18. roku veku, ktorý nespĺňa podmienku nezaopatrenosti a ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti - ten platiť musí),
-- domove dôchodcov,
-- rehabilitačnom stredisku,
--zariadení opatrovateľskej služby.

Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v:

- domove sociálnych služieb pre deti,
- stanici opatrovateľskej služby,
- útulku a resocializačnom stredisku (s výnimkou niektorých
prípadov).

Prípady, v ktorých občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

Tieto prípady sú stanovené v § 44 zákona, a odvíjajú sa od výšky príjmu a životného minima. Povinnosť platiť nie je, ak príjem občana je nižší alebo ak sa rovná:

- 20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,
- 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne bez poskytovania stravovania,
- 60 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním obeda,
- 50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,
-75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.

Zákon stanovuje i ďalšie prípady, kedy občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. (§ 45)


1. Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba je druhom sociálnej služby.

Opatrovateľskú službu upravuje § 15 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Opatrovateľskú službu možno poskytovať:

-občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní:
1. nevyhnutných životných úkonov (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
2. nevyhnutných prác v domácnosti (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
3. kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a predčítaním (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
-dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
-
Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke súčasne narodili tri deti a viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá. V týchto prípadoch sa opatrovateľská služba môže poskytovať do dovŕšenia troch rokov veku detí.

Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa, sú:

-choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
- rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
- pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
-nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodiča (Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych dôvodov)

Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému:

-sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
-sa poskytuje celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobným asistentom
-alebo je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou

Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

O poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto opatrovateľskú službu rozhoduje, podľa § 71 zákona, obec.

2. Spoločné stravovanie

Spoločné stravovanie je druhom sociálnych služieb.

Spoločné stravovanie upravuje § 16 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý:

-je poberateľom starobného dôchodku
-alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

Spoločné stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne možno organizovať aj pre osoby, ktoré si uplatnili nárok na zabezpečenie základných životných podmienok podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení.

Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Spoločné stravovanie organizuje obec a samosprávny kraj.

3. Prepravná služba

Prepravná služba je jednou z foriem sociálnych služieb.

Možno ju poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v stanovených prípadoch.

Prepravnú službu upravuje § 17 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Možno ju poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu repravu osobným motorovým vozidlom.

Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný:

-premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

-nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

-zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa prepravnou službou vhodne kompenzuje jeho znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií.

Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na prepravu.

O poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu rozhoduje obec.