Niektoré sociálne služby sa poskytujú bezplatne, za iné sa platí úhradu
Sociálne služby upravuje § 14 a nasl. zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze.
Úhrada za sociálnu pomoc poskytnutú príslušným orgánom, obcou, saosprávnym krajom a zariadením sociálnych služieb

Zákon taxatívne určuje druhy sociálnych služieb. Ide o nasledovné ambulantné -terénne sociálne služby a inštitucionálne služby:
1) Opatrovateľská služba
2) Spoločné stravovanie
3) Prepravná služba
4) Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb
5) Sociálna pôžička

Preferuje sa pri tom poskytovanie mimoústavných sociálnych služieb, najmä opatrovateľskej služby a organizovanie spoločného stravovania.

Avšak je treba povedať, že vývoj počtu žiadateľov o umiestnenie do ÚSS za obdobie rokov 1989 - 1999 má narastajúcu tendenciu a to v celkovom náraste o 180,1%. V štruktúre žiadateľov o umiestnenie do ÚSS v roku 1999 (9704) boli najviac zastúpení žiadatelia o umiestnenie do domovov dôchodcov (7558).
Z uvedeného vyplýva, že kapacita ústavov sociálnej starostlivosti (domovov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, domovov - penziónov pre dôchodcov) vo všeobecnosti, osobitne však v domovoch dôchodcov a domovoch - penziónoch pre dôchodcov nezodpovedá skutočnej potrebe.
Preto v záujme naplňovania garancie štátu pri poskytovaní sociálnych služieb je potrebné zabezpečiť aj primeraný rozvoj zariadení sociálnych služieb. Predovšetkým pre prípady, keď poskytnutie iných druhov sociálnych služieb nie je možné alebo postačujúce, pretože dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu oprávneného občana.Táto skutočnosť je kritická zvlášť pre to, že príspevky pre MVO zo štátneho rozpočtu sa v realtívnom vyjadrení znižujú (aj keď v absolútnom vyjadrení stúpajú) a štátne zariadenia nedokážu pokryť tento záujem.

K 31.decembru 1999 bolo v SR zaregistrovaných 334 neštátnych subjektov poskytujúcich sociálne služby pre 7 568 občanov, z toho 1 638 občanom formou celodennej ústavnej starostlivosti, 5 930 občanom poskytovaním opatrovateľskej služby pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov vrátane sprievodcovskej, tlmočníckej a prepravnej služby.

Príspevky na úhradu nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami boli poskytnuté v r.1999 zo štátneho rozpočtu v sume 130,8 mil. Sk.

Na podporu " neštátnych subjektov" poskytujúcich sociálne služby boli zo strany štátu poskytnuté príspevky :

- v roku 1992 v sume 2,6 mil. Sk,
- v roku 1993 v sume 23,0 mil. Sk,
- v roku 1994 v sume 23,0 mil. Sk,
- v roku 1995 v sume 50,0 mil. Sk,
- v roku 1996 v sume 55,0 mil. Sk,
- v roku 1997 v sume 94,8 mil. Sk,
- v roku 1998 v sume 82,9 mil. Sk.

Okrem toho má MPSVR SR vytvorený dotačný fond, ktorý bol v roku 1999 vo výške 43 mil. SK a je určený na jednorázové granty neštátnym subjektom.

Občan nie je, podľa § 40 zákona, povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu a ani za niektoré formy sociálnej pomoci poskytované obcami a samosprávny krajom (napr. organizovanie spoločného stravovania).

Občan je povinný platiť úhradu za sociálne služby, a to za opatrovateľskú službu, za prepravnú službu a za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb (pokiaľ v niektorých konkrétnych prípadoch zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu a majetku.
Za opatrovateľskú službu, za prepravnú službu a za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa poskytujú nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič (alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).
Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje, podľa § 41 zákona, podľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa tátostarostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne.


Niektoré prípady, v ktorých občan neplatí úhradu za sociálne služby
(§ 42 zákona):

-tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí,

organizovanie spoločného stravovania,

-opatrovateľskú službu a prepravnú službu, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je najviac 1,2-násobok sumy životného minima.