- delenie – pamäťové ( spomienkové )- vzn. reprodukciou minulých zážitkov
- jedinečné
- všeobecné

- fantazijné - vytvorené našou obrazotvornosťou, ako čosi nové, i keď postavené
na našej predchádzajúcej skúsenosti
- pamäťové javy, ktoré skúsenostný materiál pochádzajúci z vnemov
spracúvajú, alebo rekonštruujú takým spôsobom, ktorý nevyplýva
zo skúseností, z toho vyplýva, že sú nové a objavné
/ fantázia – imaginácia – psychický proces a zároveň schopnosť vytvárať
predstavy aj takých predmetov a javov, ktoré človek v danej
podobe predtým nikdy nevnímal (je predpokl. tvorivej činnosti)
!!! pri predstave ide o subjektívnu rekonštrukciu
pri fantázii ide o konštrukciu nového, neznámeho !!!
- rekonštruujúce – predstavy, ktoré vznikajú na základe slovného opisu, alebo
symbolického vyjadrenia
- tvorivé
- denné snenie – ním si človek kompenzuje nedostatok v svojom živote
- spánkové sny

- halucinácie – predstavy, ktoré vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka,
drogy,...) bez podnetov na zmyslové orgány

- eidetické predstavy – veľmi názorné, ostré predstavy, úplnosťou blížiace sa k vnemom (majú
ich ľudia s fotografickou pamäťou

4. PAMÄŤ- ide o schopnosť a zároveň o proces prijímania, ukladania a vybavovania minul. zážitkov a skúseností
- psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka
- poňatie pamäti – širšie – zahŕňa v sebe celý komplex našich skúseností
- užšie – reprodukcia zážitku, vybavíme si určitú spomienku

- základné fázy – 1. zapamätanie (vštepovanie) – môže byť spontánne, alebo úmyselné
2. pamätanie (podržanie) – pre túto etapu je príznačný proces zabúdania
/ - najlepšie si človek pamätá začiatok a koniec textu
- zabúdanie má tvar krivky U
- Herman Ebinghaus – zabúdanie nastáva najrýchlejšie po učení, asi po 1 dni
sa ustaľuje a neskôr len málo klesá
- faktory zabúdania: - vyhasínanie (rozpad) nepoužitej pamäťovej stopy
- interferencia - pôsobenie nových info, kt. odbúravajú staršie
3. vybavovanie :
- znovupoznanie – vedomie minulého prežívania vzniká iba pri opätovnom pôsobení
pôvodných podnetov
- spomínanie- pomocou iných zážitkov sa nám vybavujú minulé
- reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje

- pamäťové procesy – empirická pamäť – skúsenostná (ukladáme si do nej svoje zážitky)
- reproduktívna – zamer. na vedomosti, kt. nadobúdame buď úmyselne, alebo neúmyselne
- krátkodobá, alebo dlhodobá pamäť

- pamäťové kódy – kódy, ktoré pamäť používa na uchovávanie určitých informácii
- sémantický charakter (lingvistický) – verbálne informácie - dnes je štvrtok
- ikonický charakter (obrazový) – informácia má povahu obrazu – tváre, krajiny
- epizodický charakter (autobiografický) – info. týkajúce sa bezprostredne dotyčnej osoby
5. MYSLENIE – zovšeobecňujúci proces kongnitívnych procesov
- sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu vlastností
predmetov a vzťahov medzi nimi
- podľa prevládajúceho prostriedku, v kt. myslenie prebieha hovoríme o proporcionálnom myslení
/ vyjadruje tvrdenia, propozície (to čo v mysli "počujeme")
- delenie – imaginárne myslenie – zodpovedá predstava, tomu, čo v mysli " vidíme", pracuje so zrakovými
predstavami
- motorické myslenie – prezrádza postupnosť predstáv, pohybov v mysli, tzv. mimoslovné
- realizácia – reč - nástroj myslenia a forma dorozumievania
- základným komunikačným prvkom je slovo
- druhy – vnútorná a vonkajšia
- funkcia – podnetová – pôsobenie slovami na druhých
- predstavová – slovo zobrazuje myšlienku
- výrazová – slovo vyjadruje citovú zložku osobnosti
/ tieto 3 funkcie tvoria Bühlerov trojuholník
- zákl. myšlienkové operácie – analýza, syntéza, komparácia, abstrakcia, konkretizácia, generalizácia,
indukcia, dedukcia, analógia
- intuícia – tzv. šiesty zmysel- treba ju odlíšiť , objavuje sa nečakane, akoby riešenie zrazu dozrelo v podvedomí