- motív – vnútorný ( chcem prestať jesť sladké), vonkajší (chcem, aby videli, že som prestala)
- vedomí, nevedomí
- prežitia, sociálne, zvedavosti
- potreba – najvýznamnejší motív
- nevyhnutnosť organizmu získať niečo, čo mu chýba, alebo sa zbaviť niečoho
nadbytočného
- delenie - primárne – fyziologické – ich uspokojenie zabezpečuje prežite človeka
- sekundárne - fyziologické – druhotné, vznikajú na základe návyku
- psychické – (láska, bezpečie, vedomosti)
- Cattel – potr. sebazaprenia, bezpečia, spoločn., agresivity, starostlivosti o druhých
- Maslov – hierarchizácia p. – čím sú potreby prízemnejšie, tým viac ľudí ich má
- primárne (fyziol.), psychické, sebaaktuálizácie, sebatranscenden.(obeta)

- záujem – druh motivačnej sily, ktorá vedie k rovnováhe uskutočňovaním určitej činnosti
- chýbajúci záujem – nuda
- poznávací, estetický, obchodný, technický
- postoj – motivačný predpoklad reagovať na určité podnety určitým spôsobom
- vzniká v procese výchovy a spoločenského styku ( kladný, záporný, predsudky)
- delenie - kognitívny – názor jednotlivca
- emocionálny – citové hodnotenie
- konatívny –pohotovosť správania
- kladný / záporný, silný / slabý, skrytý / zjavný, vedomí / nevedomí,
- ovplyvňuje: individuálna skúsenosť, sociálne vplyvy, verejná mienka
- hodnotové orientácie – najvšeobecnejšie postoje, ktoré dávajú odpoveď : "Ako žiť?"
- určujú život. štýl, globálny postoj jedinca k vonk. svetu a k životu
- Morris – dionýzovská cesta – snaha o splnenie aktuálnych priani
- ja chcem, aby moje želanie bolo splnené
- prométeovska cesta – snaha o účinné vychádzanie so svetom
- ja ustúpim tebe, len preto, aby si ty ustúpil mne
- budhistická cesta – snaha o ovládnutie seba samého, obraz Mandalu
- základom je tolerancia
- Freud – všetko je motiv. túžbou po slasti, Adler (po moci), Fraukl (po zmysle)
- Spranger – teoretický (cieľ: pravda, hodnota: poznanie)
- ekonomický (cieľ: sebauchovanie, hodnota: užitočnosť)
- estetický (cieľ: harmónia, hodnota: krása)
- sociálny (cieľ: dobro, hodnota: láska)
- politický (cieľ: ovládanie druhých, hodnota: moc)
- náboženský (cieľ: sebapresahovanie, hodnota: jednota)

2. EMÓCIE – nižšie city, silný motivačný faktor, ktorý usmerňuje naše správanie
- základné vyjadrenie prežívania vzťahu k okolitému svetu, k iným ľudom i k sebe samému
- najvýraznejšie prejavy – smiech a plač
!!! emócie –spájajú sa s fyziologickými vzťahmi, vzrušenie organizmu
city – vyjadrujú zážitkovú dimenziu, vzrušenie mysle, má iba človek !!!
/ tvoria jednotu
- delenie – stenické – vedú k aktivácii
astenické – blokujú konanie
- priebeh – 1. vnútorná telesná reakcia
2. hodnotenie (kladné, alebo záporné)
3. výraz tváre
4. reakcia na emócie
- vlastnosti- polarita (všetko má svoj protipól), ambivalencia (zmiešanosť), aktuálnosť (nikdy sa nič
nedá prežiť rovnako), nákazlivosť, pestrosť časového trvania, subjektívnosť,
spontánnosť, predmetovosť, kultúrna podmienenosť
- funkcia – signalizačná, činná, motivačná, regulujúca
- druhy – afekt – veľmi silná, intenzívna, krátko trvajúca emočná reakcia, spája sa s prudkými zmenami
vo vnútri organizmu (zrýchlenie činnosti srdca), v psychických procesoch
(neschopnosť triezvo uvažovať) a vo vonkajšom výzore
- niektoré afekty prebiehajú tak, akoby človek stratil kontrolu nad sebou samým
(nezvládnuté afekty) – takáto strata sebakontroly môže byť spojená so stratou vedomia
– patetický afekt
- nálada – dlhšie trvajúci emočný stav, nie prílišnej intenzity, ktorý kladne, alebo záporne
ovplyvňuje priebeh psychologických procesov
- tiež môže prejsť do patetickosti (dlhodobý stav vzrušenia, môže mať chorobný ráz)
- vášeň – mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie člov.
- strach – emócia, ktorá vzn. pri ohrození biolog., alebo soc. existencii individua
- úzkosť – strach, ktorý vzniká pri nie reálnom nebezpečenstve
- poruchy – cit. labilita, averzia (silná nenávisť), fóbia (úzkosť sprevádzaná chorob. strachom), komplex
- medzi citmi a poznávacími procesmi existuje vzájomné pôsobenie (pozitívne, alebo negatívne)