Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna - je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa. Je charakteristické poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.
PRÍČINY DMO
· v prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, röntgenové žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, genetické činitele, rubeola matky, ľadvinové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky,
· v perinatálnom období komplikácie pri pôrode, nedonosenosť či prenosenosť plodu,
· v postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa do veku asi 6 mesiacov


Detská mozgová obrna sa vyskytuje asi u 2 z 1000 všetkých novorodencov. Postihnutí sú najmä predčasne narodení novorodenci, ktorí sú DMO postihovaní približne 100 – 300 –krát častejšie než bábätka narodené vo vypočítanom termíne. Príčiny DMO sa dajú nájsť len u asi 50% postihnutých detí.
Symptómy – možno pozorovať rôzne formy porúch:
- zvýšenie svalového napätia, stvrdnutie svalstva
- poruchy koordinácie a rovnováhy
- rečové poruchy
- zmena reaktivity
- poruchy pozornosti, pamäti, učenia
- nápadnosti alebo odlišnosti v emocionálnej sfére
Prognóza: U detí s detskou mozgovou obrnou nemusí dôjsť k vážnejšiemu postihnutiu intelektovej úrovne. Celkove dochádza k mentálnej retardácii u detí s DMO asi v 1/3 až 1/2 prípadov a až u 75 % sú zaznamenávané poruchy reči, aj keď verbálna zložka býva obecne silnou stránkou týchto detí, asi u 20 % prípadov sú prítomné i poruchy sluchu. IQ býva u týchto detí skôr stabilnejšie ako v bežnej populácii, väčšinou s miernou akceleračnou tendenciou vo vývoji, veľmi časté sú však aj poruchy pozornosti.
Formy detskej mozgovej obrny – poznáme dve základné formy DMO:
1)spastická – svaly majú zvýšené napätie
2)nespastická – bez zvýšeného svalového napätia

Spastické formy delíme na ďalšie:
- diparetická – ide o ochrnutie oboch dolných končatín
- hemiparetická – ide o jednostranné postihnutie hornej a dolnej končatiny
- kvadruparetická – postihuje všetky 4 končatiny

Medzi nespastické formy patrí:
-hypotonická – prejavuje sa zníženým svalovým napätím, deti majú väčší rozsah pohybov v kĺboch, môžu sa ľahko zvinúť do klbka alebo horné končatiny ovinúť okolo krku.
-extrapyramídová – postihuje motoriku horných a dolných končatín, býva postihnutá aj hybnosť rečových orgánov a preto je reč ťažko zrozumiteľná.

U detí trpiacich DMO sa tiež vyskytujú poruchy vnímania, pozornosti, pamäti, reči, zraku, sluchu.
V správaní sa môže prejaviť nekľud, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť.
Formy DMOPridružené postihnutia – počet v %
mentálnepostihnutieepileptickézáchvatyokohybnéporuchynarušeniakomunikácie
A22 11 25 4
B27 17 27 7,5
C29 23 15 8
D30 24 15 10
E56 36 38 12,5
F80 50 25 38
Tabuľka – percento pridružených postihnutí pri jednotlivých formách DMO

Vysvetlivky:
A – hemiparetická formaD – dyskinetická forma
B – diparetická formaE – kvadruparetická forma
C – diparetická paukospastická forma F – hypotonická forma


Zo špeciálnopedagogického hľadiska je treba sa zamerať predovšetkým na poruchy telesného vývinu, poruchy hybnosti, poruchy zraku a sluchu, reči a intelektu, narušenia správania a výskyt epilepsie. Najdôležitejšie je zistiť, do akej miery sú pri jednotlivých formách DMO postihnuté funkcie a činnosti potrebné na to, aby si dieťa mohlo osvojiť vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na prípravu na povolanie a spoločenské zaradenie.

Fakt postihnutia dieťaťa výrazne ovplyvňuje i výchovné postoje rodičov, časté býva odmietanie dieťaťa, celkové zníženie očakávania je takmer pravidlom. Rodina je obyčajne v situácii dlhodobého stresu, nevyhnutné sú časté návštevy lekárov, nutnosť pravidelnej rehabilitácie. Neistota rodičov ohľadom prognózy s možnosťou mentálneho postihnutia dieťaťa stres rodiny ešte viac zvyšuje a pri odlišnej reaktivite samotného dieťaťa, ktoré býva mnohokrát veľmi dráždivé, nepokojné a plačlivé, alebo naopak pasívne a málo reaktívne, musíme počítať i so zvýšeným rizikom emočnej a senzorickej deprivácie. Krízovým obdobím jednak nástup dieťaťa do školy, jednak obdobie dospievania, kedy stále trvá väčšia závislosť na rodičoch, ale súčasne s hľadaním vlastnej identity môžu narastať u dieťaťa i problémy prijatia faktu vlastného postihnutia.

Keďže samotné dieťa má veľké problémy vyrovnať sa so svojou chorobou, nie je vhodný negatívny postoj rodiny. Istotne je veľmi ťažké pre rodičov vyrovnať sa s takýmto postihnutím svojho dieťaťa, určite si každý kladie otázku: ,,Prečo práve my?“ Nikdy však nikto z nás nenájde odpoveď na túto otázku. Nič sa nedeje bez príčiny a práve so správnym postojom a prijatím postihnutia môže každý rodič pomôcť svojmu dieťaťu v jeho ďalšom rozvoji.