Druhy učenia

Druhy učenia - podľa Maršalovej - podmieňovanie
- percepčno-motorické učenie
- verbálne učenie
- pojmové učenie
- riešenie problému


Podmieňovanie

-utváranie podmienených reflexov (dočasných nervových spojov, asociácií v mozgu, treba ich posilňovať, upevňovať inak sa stratia – ale nie úplne – nevie sa prečo )

- podmieňovanie: klasické (Pavlovovské), inštrumentálne (operačné, Skinnerovské)


A. Klasické podmieňovanie - Pavlovovské

- I.P. Pavlov - objavil základné fyziologické mechanizmy učenia – t.j. tvorbu podmienených reflexov, objavil vysvetľujúce mechanizmy učenia a zabúdania (dočasné spojenie, vyhasínanie, iradiácia, koncentrácia, generalizácia, diferenciačný útlm)

- pokusy na psoch – pes slinil pri predložení potravy – spolu s potravou púšťali psovi zvuk bzučiaku (alebo rozsvietili svetlo) – pes začal sliniť na bzučiak (svetlo) samotný

Podnet (potrava) → nepodmienená odpoveď (prirodzená - slinenie)
Podnet (bzučiak) → podmienená odpoveď (slinenie) → vytvorenie nového spojenia medzi signálom a odpoveďou

- aktivita je na strane experimentátora


B. Operačné (inštrumentálne) podmieňovanie – Skinnerovské

- východiskový typ učenia metódou pokus -omyl
- Skinner – pokus s potkanom v skrini s pákou – po stlačení páčky sa do misky v skrinke prisunula guľôčka potravy - spočiatku potkan stlačil páku náhodne (pokus -omyl) → dostal potravu, pri ďalších opakovaniach pokusu už potkan rýchlejšie a rýchlejšie tlačil páčku, až kým sa nenaučil naraz, bez chaotických reakcií páčku stlačiť, aby sa dostal k potrave

– potkan sa najprv musel naučiť stláčať páčku a až potom nastalo posilnenie podmieneného spoja medzi páčkou a stlačením (pomocou potravy) - aktivita je na strane subjektu, ktorý sa učí → človek je tiež aktívny → modelová hodnota pre opis a analýzu niektorých stránok učenia človeka

- učenie podmieňovaním sa uplatňuje pri niektorých formách učenia sa malých detí:
- získavanie motorických zručností – otočením gombíka sa zapne rádio, dieťa sa učí stáť – ak sa mu pokus raz podarí, znovu opakovane skúša rovnakú činnosť, kým sa ju celkom nenaučí, podobne – vyslovovanie prvých slov


Percepceptuálno- motorické učenie (senzomotorické)

- učenie manuálnym zručnostiam, návykom, motorickým operáciám, získavanie predpokladov pre vykonávanie činností náročných na vnímanie, pohyby a vzájomné spojenie vnemov s pohybmi → reťazenie jednotlivých motorických operácií do funkčných celkov, má neverbálnu povahu
- pri perceptuálno- motorickom učení – zložitejšie motorické odpovede než pri úkonoch utvorených podmieňovaním – jednotlivé úkony musia byť vykonané správne a v presnom poradí, aby bola činnosť úspešná – napr. odomykanie dverí, šoférovanie auta..., jednotlivec musí byť schopný vykonať jednotlivé články zreťazenej odpovede
- takýmto spôsobom sa učíme písať, písať na stroji, športy, hrať na hudobné nástroje a pod. - činnosti naučené senzomotoricky sa „nedajú zabudnúť“ – zabudnuté články činnosti sa veľmi rýchlo obnovujú (napr. bicyklovanie...)


Verbálne učenie

- najrozšírenejší druh učenia človeka
- osvojovanie si sledu odpovedí, ktorý má verbálny, slovný charakter, memorovanie,
- pri verbálnom učení – základná charakteristika - utváranie medzislovných asociačných spojov, ktoré sa združujú na základe styčnosti (dostali sa do priestorového styku buď zároveň alebo v bezprostrednej časovej následnosti)

- sila asociačného spojenia medzi dvoma prvkami závisí od 2 zákonitostí:
- 1. zákon frekvencie (častosti)– čím častejšie sa vyskytujú vedľa seba alebo po sebe isté verbálne prvky, tým sú asociácie medzi nimi silnejšie (medzi slovami sa tvoria stálejšie spojenia)
- 2. zákon čerstvosti – čím je dotyk medzi verbálnymi prvkami časovo čerstvejší (čím nedávnejšie sme ich spolu používali), tým je asociácia medzi nimi pevnejšia ( - napr. žiak ľahko zopakuje poslednú počutú vetu vo výklade učiteľa)

- H. Ebbinghaus – séria experimentálnych výskumov učenia a memorovania – učenie umelo vytvorených slabík (aby vylúčil vplyv predchádzajúcej skúsenosti – napr. cev, fer, lat...)
– stanovil tri základné metódy verbálneho učenia:

1. metóda podržaných členov – zisťuje sa ňou počet verbálnych (slovných, číselných , slabikových) spojení, ktoré pokusné osoby reprodukujú bezprostredne po jednom exponovaní

2. metóda učenia- pokusná osoba sa učí predkladaný materiál, kým sa ho bezchybne nenaučí – pri každom opakovaní sa učiaci pokúšajú reprodukovať verbálny rad
- podľa úrovne ovládania učebných prvkov – zostavovanie kriviek učenia (grafické znázornenie postupu opakovania)

3. metóda úspor - učenie sa celého radu slabík do úplného ovládania – o nejaký čas sa učivo znova preskúša – treba sa opäť učiť zabudnuté prvky – zisťuje sa, koľko opakovaní treba na každé opätovné naučenie sa
- výsledky ukázali, že už naučené a zabudnuté prvky sa učia efektívnejšie ako nová látka – vďaka „podprahovým stopám“ – vštepovaniu – nestačí, aby bol človek schopný bezchybnej reprodukcie, ale pomáha rýchlejšie sa naučiť zabudnutú látku


Činitele ovplyvňujúce verbálne učenie:

1.rozsah učebného materiálu
-vzrastom rozsahu učebného materiálu si metódou podržaných prvkov ( čiže pri bezprostrednom opakovaní) si človek pamätá tým viac prvkov, čím je materiál rozsiahlejší – ide len o absolútny počet – v pomere k rozsahu celého učiva podiel zapamätaných prvkov klesá s väčším množstvom materiálu (napr. ak si z 5 slov po 1. raze pamätá 5 slov, je to 100 percent, z 10 slov 7, čo je absolútne viac ako v prvom prípade, celkovo je to len 70-percentný výkon)
-čím väčšie množstvo látky sa učíme, tým dlhšie naučenie trvá ( napr. ak na naučenie desaťveršovej básne treba 15 minút, na naučenie 20-veršovej je potrebných až 60 minút)

2.charakter učebného materiálu
-rýchlosť učenia ovplyvňujú: zmysluplnosť (nezmyselné slová sa učíme pomalšie ako zmysluplné a tie zas pomalšie ako slová zoradené do vety), zaujímavosť učebného materiálu a tiež motivácia k učeniu...

3.zložitosť učebného materiálu
-učebné prvky – ľahšie/ťažšie, jednoduchšie/zložitejšie – pri ľahších materiáloch sú postup a tempo učenia spočiatku rýchlejšie, no neskôr sa spomaľujú (cudzie jazyky)

4.diskriminácia (odlíšiteľnosť) prvkov v učebnom materiáli
- čím sa prvky dajú lepšie odlíšiť, tým sa ich rýchlejšie naučíme – platí to najmä u mladších žiakov ( L.V. Zankov – pokus: žiaci sa učili rozprávku/nesúvisiace vety – rýchlejšie sa naučili nesúvisiace vety, lebo ich od seba bolo ľahšie odlíšiť než vety v súvislom myšlienkovom celku rozprávky)

5.pozícia prvkov v učebnom materiáli
- z rozsiahlejšieho učiva žiaci najlepšie vedia začiatok a koniec a najviac chýb robia v strede – stred učiva je zasiahnutý z predchádzajúcich i nasledujúcich prvkov v učebnom materiáli – negatívne vplyvy je možné odstrániť väčším venovaním sa stredným častiam učebného materiálu

- verbálne učenie na našich školách – často kritizované – ale je aj predstupňom pred pojmovým učením a učením riešením problému