2.ZÁKON SPATNEJ INFORMÁCIE

Zákon spätnej informácie úzko súvisí so zákonom motivácie.
V učení je stanovený cieľ konfrontovaný s dosiahnutými výsledkami. Podľa Linharta ide o dvojakú konfrontáciu, o priebežnú a rezultatívnu, ktoré tvoria spätnoväzebný okruh v učení. Pre učenie človeka je typické, že spätné informácie o svojom výkone získava buď sám, alebo prostredníctvom vonkajších činiteľov ( učiteľ, experimentátor, stroj, program). Talyzinová zdôrazňuje, že pri riadenom učení spätná väzba má byť nositeľom informácií o tom :
- či žiak robí práve tú činnosť, ktorá mu je uložená,
- či postupuje správne,
- či spôsob postupu zodpovedá vytýčenému spôsobu postupu,
- či činnosť jedinca v učení je náležite zovšeobecnená, skrátená a osvojená.

V súčasnosti sa spätná informácia o dosiahnutým čiastkových výsledkoch uplatňuje v programovom učení.


3. ZÁKON TRANSFERU

Pod pojmom transfer sa v psychologickej literatúre rozumie proces, ktorého podstata spočíva v tom, že prv naučené formy správania ( vedomostí, zručností) vplývajú na učenie sa iným formám správania. Transfer sa uplatňuje vtedy, ak sa človek naučí úlohu A potom pristúpi k naučeniu sa úlohy B. Naučenie sa úlohy A, urýchli učenie sa úlohy B. V tomto prípade ide o pozitívny účinok transferu. Niekedy však učenie v úlohe A prekáža pri učení sa úlohy B. V takom prípade hovoríme o negatívnom účinku transferu, alebo o interferencii. Interferencia môže byť proaktívna, alebo retroaktívna. Ak ide o proaktívnu- predošlé učenie negatívne vplýva na učenie nasledujúce, pôsobí tu proaktívny últm- ide o negatívne pôsobenie útlmu smerom dopredu – v učení to znamená, že naučenie sa úlohy A prekáža v nasledujúcom učení úlohy B.

Retroaktívna- nasledujúce učenie spätne , negatívne vplýva na prv naučenú látku- hovoríme o retroaktívnom útlme. V oblasti učenia sa transfer delí na tzv. špecifický a nešpecifický. Špecifický transfer sa vyznačuje tým, že sa využívajú výsledky predchádzajúceho učenia na nasledujúce, ktoré sú obsahovo podobné. Nešpecifický transfer- od špecifického sa líši tým, že tu ide o prenos zručností, vedomostí a návykov z určitej situácie na inú, zdanlivo s ňou nesúvisiacu. NT má v živote jedinca, najmä v jeho výchove veľký význam. Najväčší význam sa mu však pripisuje v učení, lebo sa týka metód, spôsobov riešenia úloh, techniky učenia sa, emocionálneho prispôsobovania a podobne.


4. ZÁKON OPAKOVANIA

Nazýva sa tiež zákonom cviku a frekvencie. Frekvencia zvýrazňuje počet podnetov, ktoré sa učíme. Opakovaním istého druhu sa posilní spojenie medzi podnetom a reakciou a reakcia sa potom uchováva ako výsledok opakovania.

Opakovanie v učení je nevyhnutnou , a však nie je jedinou zákonitosťou. Bez vyššie uvedených troch zákonitostí ( motivácia, dôsledok, transfer), nemôže byť opakovanie efektívne.

Pre učenie žiakom odporúča Linhart tieto opatrenia:
•ak má opakovanie prehlbovať vedomosti, treba ho robiť rôznym spôsobom.
•opakovanie musí byť systematické
•aktívne opakovanie zabezpečuje kladný, špecifický i nešpecifický transfer
•efektívnosť učenia závisí aj od toho, ako často sa učivo opakuje
•aktívna účasť najvyšších psychických funkcií pri opakovaní
•rešpektovať psychohygienické zásady pri opakovaní
•motivovať učiaceho sa do aktívneho opakovania

Záverom treba dodať, že opakovanie je pre učenie nevyhnutné, že bez opakovania niet učenia. Opakovanie má byť aktívnym procesom a nie mechanickým bifľovaním. Motto- Opakovanie – matka múdrosti