Ďurič uvádza 4 zákony učenia:

Zákon motivácie
Zákon spätnej informácie
Zákon transferu
Zákon opakovania


1. ZÁKON MOTIVÁCIE

Školské učenie je cieľavedomé, a preto nemôže existovať bez psychickej aktivity učiaceho sa ( žiaka ). Takúto aktivitu vyvoláva predovšetkým stav motivácie. Mnohí autori tvrdia, že motivácia ja podstatou učenia, spolu so schopnosťou učiť sa. Motiváciu učenia zabezpečujú motívy, ktoré vyvierajú z potrieb človeka. Podnet, ktorý sa zakladá na potrebe niečo robiť, aby sa uspokojila potreba, sa nazýva motivácia. Motívy sú v podstate pohnútky k činnosti. Vznikajú na základe vnútorných potrieb, ktoré podnecujú osobnosť k ich uspokojeniu a na základe podnetov, ktoré podnecujú osobnosť v činnosti v určitom smere. Tie podmety, ktoré majú motivačný účinok nazývame incentívami , čiže pobádaniami. Zvyknú sa nazývať aj vonkajšími motivačnými činiteľmi. Čím silnejšia je potreba, tým väčšia ja motivácia a tým vytrvalejšia je činnosť vedúca k uspokojovaniu potreby. Motivácia môže byť vnútorná a vonkajšia.

Vnútorná sa chápe ako stav , ktorý „núti“ jedinca niečo robiť, alebo niečomu sa učiť pre vlastné uspokojenie, pre vlastný zážitok. Osoba, ktorá je do učenia vnútorne motivovaná, ochotne sa učí pretože samo učenie ju teší a jeho výsledok je uspokojuje. Pre školské učenie má vnútorná motivácia veľký význam. Táto vnútorná motivácia je oveľa dôležitejšia pre učenie sa, pretože popud k učeniu vychádza priamo z učenca- žiaka – a je preto pre neho zaujímavejšia, má pre to väčšiu trpezlivosť.

Vonkajšia motivácia v učení sa poníma ako stav, keď jednotlivec sa učí nie z vlastného záujmu, ale pod vplyvom vonkajších motivačných činiteľov. Je zrejmé, že vonkajšia motivácia v učení má nižšiu hodnotu ako motivácia vnútorná. V škole sa učia žiaci často pod vplyvom vonkajšej motivácie. Vonkajšia motivácia často vedie k situácii, keď učivo, ktoré sa treba naučiť je veľmi neobľúbené a tak sa stáva, že navodí frustrujúcu bariéru. Pre prekonávaní frustrujúcej bariéry príjemný zážitok nevzniká zo samotného procesu učenia, ale z dosiahnutého cieľa. Pre takejto motivácie sa potom neraz stáva, že „šikovný“ žiak druhý raz obíde samotný proces učenia a snaží sa dosiahnuť vytýčený cieľ podvádzaním, opisovaním, alebo inými problematickými formami správania. Napriek vyššej hodnote vnútornej motivácie nemôžeme v učení zanedbať ani motiváciu vonkajšiu- túto má v rukách učiteľ. U väčšiny žiakov sa dá dosiahnuť, aby potreba učiť sa vznikla pod vplyvom vnútornej motivácie, sú však žiaci, u ktorých sa treba snažiť pomocou vonkajšej motivácie, vonkajšia motivácia sa môže premeniť na vnútornú. Zvnútornenie vonkajšej motivácie predpokladá isté podmienky :

1- Vývinové osobitosti žiakov. Motivácia a vývinové osobitosti musia byť zosúladené. Ak je úloha nad sily učiaceho sa, alebo ak je cieľ príliš vzdialený, vonkajšia motivácia sa nezvnútorní.
2- Minulá skúsenosť- učenie je najviac ovplyvňované predchádzajúcou skúsenosťou, bez jaj rešpektovania nie je možné motivovať žiaka do ďalšieho učenia sa
3- Sebarealizácia. Bez rešpektovania túžby seba realizácie nieje možné žiaka motivovať do ďalšieho učenia sa.
4- Ašpiračná úroveň- pod ňou rozumieme to, čo jedinec očakáva v učení v oblasti svojich úspechov.
5- Záujmy- Poznanie záujmov žiaka poskytuje významné prostriedky pre motiváciu. Žiaci sú viac motivovaní do učenia v tých predmetoch o ktoré majú záujem.
6- Znalosť výsledkov výkonu v učení. Ak žiaci poznajú dosiahnutú úroveň v učení, stáva sa táto znalosť silným motivačným činiteľom pre ďalšie etapy učenia
7- Stanovenie cieľov- presné a jasné čiastkové ciele, ktoré sa žiak snaží dosiahnuť, sa stávajú silnou motiváciou.
8- Tendencia dokončiť úlohu- pri riešení úlohy vzniká v osobnosti “napätý systém“, ktorý je zameraný na dosiahnutie daného cieľa. Akonáhle sa cieľ dosiahne, napätie sa uvoľní.
9- Odmena a trest- odmenu považujeme za pozitívnu a trest za negatívnu motiváciu.
10- Úspech, neúspech- zážitok úspechu v učení motivuje žiaka prežiť pocit úspechu a preto vynakladá väčšie úsilie v učení.