Psychológia vyučovania

Psychológia vyučovania

Vymedziť predmet a úlohy psychológie vyučovania a vzdelávania predpokladá osvetliť základné pojmy psychodidaktiky. Patria k nim: učenie, vyučovanie, učiteľ a žiak, učivo, vedomosti, zručnosti a návyky, vyučovací proces.


Učenie

Učenie má v psychológii širšie (všeobecnopsychologické) a užšie (pedagogickopsychologické) vymedzenie. Pod širším chápaním učenia rozumieme akékoľvek nadobúdanie individuálnej skúsenosti v priebehu života, ktoré mení správanie jednotlivca. V užšom vymedzení učenie znamená zámerné (cieľavedomé) a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, spôsobov správania a osobných vlastností, a to spravidla pod vedením učiteľa, (cvičiteľa, trénera, inštruktora) v organizovaných podmenkach (v škole, v kurzoch). Môže ho však organizovať aj sám učiaci sa podľa požiadaviek, smerníc učiteľa. Učenie teda znamená istý druh činností, aktivity samotného učiaceho sa (žiaka).

O zámernom učení hovoríme iba vtedy, keď sa činnosť človeka riadi poznávacím cieľom (t.j. osvojiť si určité vedomosti, zručnosti, návyky, činnosti). U človeka k zámernému učeniu dochádza až vtedy, keď si osvojí spôsobilosť riadiť svoju činnosť (správanie a konanie) uvedomeným ideálnym cieľom. Začína sa asi v 4. – 5. roku života.

Učenie môže navodzovať akákoľvek činnosť, pričom k učeniu dochádza tým, že učiaci vykonáva rôzne úkony: pohybové, pracovné, rečové, písomné a pod. Avšak vonkajšia pohybová aktivita nie je vždy podmienkou učenia. Okrem praktickej činnosti využíva človek ešte osobitnú gnostickú (poznávaciu) činnosť, ktorej cieľom je zhromažďovať a prepracovať informácie o vlastnostiach okolitého sveta. Túto činnosť obyčajne nazývame sebavzdelávaním. Gnostická a praktická činnosť môže byť vonkajšia (pociťovanie, ohmatávanie predmetov, manipulácia s nimi, rozdeľovanie, spájanie apod.), avšak gnostická činnosť môže byť aj vnútorná, často ani nepozorovateľná. Zahrňuje činnosť psychických procesov. Učenie sa teda prejavuje v aktívnej gnostickej činnosti a na nej sa zakladá.


Vyučovanie (vzdelávanie)

Vyučovanie je zámerné (cieľavedomé) a systematické pôsobenie učiteľa na žiaka s cieľom vštepiť mu isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti v súlade s požiadavkami vytýčenými spoločnosťou. Vyučovanie sa spravidla uskutočňuje v organizovaných podmenkach. Vyučovanie, najmä v súvislosti s dospelými, označujeme aj ako vzdelávanie. Žiak až vyučovaním nadobúda isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti, ktoré predtým nemal, a to od učiteľa alebo v dôsledku vlastnej aktivity, ktorú za týmto cieľom podnietil, riadil a usmerňoval učiteľ. Vyučovanie možno charakterizovať ako proces vzájomnej interakcie medzi učiteľom a žiakom, v dôsledku ktorej sa u žiaka utvárajú určité vedomosti, zručnosti a návyky. Vyučovanie má dve zložky: obsahovú, ktorú v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice, a dejovú, ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka.


Učiteľ a žiak

Učiteľom nazývame každú osobu, ktorá sústavne (nie epizodicky), cieľavedome (t.j. s vopred jasným zámerom), prakticky iného učí a vzdeláva v osobitných podmenkach (t.j. v zariadeniach určených na vyučovanie, vzdelávanie) Učiteľom je teda ten, kto riadi vyučovací, resp. vzdelávací proces.

Učiteľa charakterizuje predovšetkým to, že má prevahu nad vyučovanými, pretože jednak vie, ako môže vyučovaný jednotlivec s jeho pomocou najlepšie, najskôr a najľahšie dosiahnuť to, čo mu chýba a čo sa chce naučiť, jednak má na to príslušné predpoklady tým, že lepšie ovláda príslušné teoretické poznatky, alebo praktické činnosti a že sa aj skutočne usiluje, aby to vyučovaný jednotlivec dosiahol.

Žiakom nazývame toho, kto obohacuje vlastnú skúsenosť a rozvíja svoju osobnosť pod učiteľovým vedením v osobitne organizovaných podmienkach. Žiak je vlastne ten, kto je objektom a zároveň nositeľom vyučovacieho procesu. Pritom žiak si nemusí byť vedomý ani učiteľových vzdelávacích zámerov, ani nemusí dosahovať také učebné výsledky a zmeny svojej osobnosti a správanie, ako si učiteľ praje. Psychológia vyučovania si u žiaka všíma najmä tie faktory v jeho osobnosti a správaní, ktoré ovplyvňujú kvalitu a výsledky jeho učebnej činnosti.
Učebný obsah (učivo, učebná látka)

Učebným obsahom nazývame to, čo určuje obsah a cieľ žiakovho učenia a učiteľovej činnosti a čo spoluutvára žiakovu osobnosť.
Charakter učiva podmieňuje obsah žiakovej učebnej i učiteľovej vyučovacej činnosti. Učebný obsah je zároveň nástrojom, prostriedkom rozvíjania, utvárania žiakovej osobnosti.

Psychológia vyučovania sa v súvislosti s učivom uplatňuje najmä pri výbere a usporiadaní učiva. Pri výbere učiva uplatňuje najmä hľadisko jeho vekovej a individuálnej primeranosti a hľadisko požiadavky všestranného rozvoja žiakovej osobnosti. Pri usporiadaní učiva sa okrem aspektu primeranosti uplatňuje aj požiadavka jeho najvhodnejšieho usporiadania vzhľadom na osvojenie, rešpektujúc zákonitosti učenia sa žiakov.


Vedomosti, zručnosti (spôsobilosti), návyky a zvyky

Vedomosti sú osvojené, t.j. pochopené a zapamätané fakty a situácie a vťahy medzi nimi (v podobe pojmov, pravidiel, poučiek, zákonov, vzorcov, značiek), v ktorých sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí žiakov. Vedomosti sú vlastne prvosignálovým a druhosignálovým odrazom objektívnej skutočnosti vo vedomí žiaka. Psychológia vyučovania rieši najmä otázku podmienok, činiteľov ovplyvňujúcich proces osvojovania vedomostí, ako aj psychologickú problematiku spojenú s aplikáciou vedomostí v praxi.

Zručnosť (spôsobilosť) je nadobudnutá pohotovosť (pripravenosť) správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti. Zručnosti sa môžu týkať tak rôznych mentálnych činností, ako aj fyzických činností. Psychológia vyučovania osvetľuje najmä proces osvojovania si zručností a charakterizuje ich druhy.

Návykom nazývame zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ale aj celej činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov. Psychológia vyučovania osvetľuje predovšetkým proces osvojovania návykov, ako aj podstatu a príčiny dezautomatizácie návykov.

Zvykom označujeme vnútornú tendenciu človeka v istom čase alebo za istých okolností vykonávať istú činnosť. Vzájomný vzťah vedomostí, zručností a návykov môžeme charakterizovať takto: Vedomosti, zručnosti a návyky tvoria z fyziologického hľadiska sústavy dočasných spojov. Vedomosti obyčajne delíme podľa toho, ktorej oblasti ľudského poznania sa dotýkajú.
Zručnosti a návyky môžeme v podstate rozdeliť do nasledujúcich najhlavnejších okruhov:
1. učebné, 2. pracovné, výrobné, 3. športové, 4. umeleckej činnosti, 5. spoločenskej činnosti, 6. samoobsluhy, 7. hygienické


Vyučovací proces

Vyučovací proces je druh aktivity, deja, ktorý zahrňuje učenie žiakov, ako aj vyučovanie učiteľa spolu s podmienkami, ktoré túto ich aktivitu ovplyvňujú. V podstate sa vyhranili dva názory. Podľa jedného v popredí vyučovacieho procesu je žiak, ktorý sa má sám, vlastnou aktivitou zmocňovať poznatkou, pričom učiteľ má do toho procesu zasahovať iba nepatrne. Podľa druhého názoru je tu v popredí učiteľova činnosť, ktorá má racionalizovať, zefektívňovať poznávací proces žiakov. Súčasná pedagogika a pedagogická psyhológia uznávajú vedúcu úlohu učiteľa vo vyučovacom procese, no pritom náležite zdôrazňujú aj vlastnú činnosť, aktivitu žiaka. Správne riadiť vyučovací proces si potom vyžaduje:

1.vybrať a usporiadať učebný obsah,
2.viesť vyučovací proces v súlade so zákonitosťami a osobitosťami poznávacieho procesu žiakov,
3.organizovať za aktívnej pomoci žiakov vyučovanie tak, aby si utvorili čo najlepšie podmienky na osvojovanie,
4.používať také vyučovacie metódy, ktoré sú adekvátne charakteru učebného obsahu a duševnej vyspelosti žiakov a ktoré zabezpečujú maximálnu efektívnosť vyučovania,
5.uplatňovať didaktické zásady a vyučovacie postupy tak, aby sa vyučovacie ciele dosiahli v plnom rozsahu,
6.učiteľ má sústavne sledovať priebeh učebnej činnosti žiakov, jej výsledky, aby sa vyučovanie vyvíjalo úspešne.

Správne riadiť vyučovací proces preto znamená sústavne zisťovať a hodnotiť priebeh a výsledky žiakov v učení.
Predmet psychológie vyučovania

Z podstaty a úloh vyučovacieho procesu vyplýva, že predmetom psychológie vyučovania je skúmať: 1. ako má učiteľ riadiť a meniť vonkajšie podmienky vplyvu a vnútorný stav žiaka vo vyučovacom procese tak, aby učenie sa žiakov v škole prebiehalo za maximálne priaznivých podmienok a prinášalo čo do kvality a rozsahu maximálny efekt, 2. ako učiteľ môže a má rozvíjať žiakovu osobnosť vo vyučovacom procese.


Úlohy psychológie vyučovania

Konkrétne úlohy, ktoré z toho pre psychológiu vyučovania vyplývajú, sú najmä osvetliť:
1.základné pojmy psychológie vyučovania,
2.vlastnú podstatu vyučovacieho procesu z psychologických aspektov,
3.pramene, štruktúry, podmienky, faktory učebnej činnosti žiakov vo vyučovacom procese,
4.psychologickú podstatu naučenia sa,
5.psychologické aspekty výberu a usporiadania učiva,
6.proces osvojovania vedomostí, zručností a návykov u žiakov,
7.psychologické základy didaktických zásad,
8.psychologické základy vyučovacích metód,
9.psychologické aspekty najvhodnejšej oranizácie vyučovacieho procesu,
10.psychologické požiadavky na modernizáciu vyučovacieho procesu,
11.psychologické aspekty správneho preverovania vedomostí, zručností a návykov žiakov a ich hodnotenia,
12.psychologické príčiny neprospechu žiakov a postupy ako odstraňovať neprospievanie žiakov,
13.ako má učiteľ rozvíjať osobnosť žiaka vo vyučovaní,
14.proces samostatného učenia sa žiakov,
15.psychologické osobitosti vzdelávania dospelých.

Na osvetlenie mnohých uvedených problémov získala už psychológia vyučovania, resp. vzdelávania cenné a bohaté poznatky, no mnohé ešte iba čakajú na podrobnejšie preskúmanie a osvetlenie.