Psychické stavy, ktoré podmieňujú efektívnosť učenia a vyučovania

Dôležitou črtou osobnosti je úsilie ustavične zvyšovať svoje vedomosti. Túto črtu treba pestovať odmalička, najmä však v školskom veku. Človek získava nové poznatky jednak skúsenosťami, ale najmä učením. Učením v užšom slova zmysle rozumieme úmyselné vštepovanie a zachovanie si nových poznatkov v pamäti s určitým konkrétnym cieľom.

V širšom slova zmysle je však učením nielen zapamätanie si určitého množstva faktov, ale aj získanie pohotovosti v myslení, schopnosť osvojovať si nové poznatky a vedieť ich využívať. Je to teda tréning v myslení a riešení problémov. Skúsenosti ukazujú, že niektorí žiaci, ktorí zo začiatku nijako v učení nevynikajú, odrazu prekvapujú svojou výkonnosťou. A naopak, iní, dobre prospievajúci, začínajú zaostávať, a to nie preto, že nestačia, ale skôr preto, že nevedia organizovať svoj čas, hospodáriť so schopnosťami. Nevedia sa učiť.

V čom spočíva efektívnosť učenia? Čo robiť, aby dieťa rýchlo a s najmenšou námahou dosiahlo čo najlepšie výsledky?Predovšetkým treba, aby sa dieťa naučilo úsporne a rozumne hospodáriť s časom. V súčasnosti začínajú pociťovať nedostatok času nielen dospelí, ale i deti. Nevedia, ako si najlepšie rozdeliť čas medzi najrozmanitejšie záujmy, šport, kultúru, ale i ´ničnerobenie´, a pritom, samozrejme, obstáť i v plnení školských povinností. Ak si dieťa nevie poradiť samo, je na rodičoch, aby mu pomohli utvoriť a ustáliť určité pravidlá na plnenie povinností a záujmovú činnosť. Napríklad pri učení doma, by malo dodržiavať určitý pracovný plán, keď sa nebude venovať ničomu inému, len učeniu. Každý deň večer by malo mať pripravený plán učenia a voľnej zábavy na nasledujúci deň. Tak sa predíde zbytočnej únave a preťažovaniu dieťaťa.


Preťažovanie a únava

Hygienu vyučovacieho procesu narušuje preťažovanie žiakov. Väčšina rodičov sa domnieva, že deti sú v škole preťažované úlohami, ktoré nestačia zvládnuť, a preto vraj vznikajú u nich rozličné poruchy. Pri povrchnom pohľade by sa zdalo, že žiak, ktorý chce úspešne vyhovieť požiadavkám školy, je skutočne preťažený. Myslím si však, že situácia nie je taká, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem VŠ a niektorých odborných škôl sa vyučovanie končí medzi 13. - 15. hodinou. Výskumom mimoškolského zamestnania detí sa zistilo, že veľký počet strávi značnú časť voľného času pri rádiu a televízore prípadne neorganizovaným voľnom, zvyčajne medzi 17. - 22. hodinou. Úlohy, ktoré dostali v škole, neplnia v priebehu dňa, ale často až po tomto čase. Samozrejme, stráviť istú časť voľného času pri televízore nie je chyba. Chybou je vtedy, ak to ide na úkor plnenia povinností, ktoré sa potom presúvajú na neskoré večerné hodiny. Z uvedeného vyplýva, že ide o niečo celkom iné: nesprávny štýl práce detí. Preťaženie má teda svoju príčinu nie v preťažení úlohami, hoci ani túto možnosť nemožno vylúčiť, najmä u detí psychicky menej výkonných, ale v režime dňa.

Podobne ako pri každej práci, aj pri učení vzniká únava. Prejavuje sa poklesom pozornosti a subjektívnym pocitom únavy. Problém únavy nie je však len problémom učenia, preťaženia a režimu žiakovho dňa. Na únave sa zúčastňujú aj také duševné zážitky detí, ako je strach, očakávanie nepríjemných skúšok, nespokojnosť s ohodnotením, nezáujem o svoju prácu, spojený s nevyhnutnosťou prekonávať ho, nepriaznivá rodinná atmosféra a pod. Môžu sa uplatniť aj také vplyvy, ako sú choroby a chorobné stavy /anémia, chronické choroby atď/, nedostatok vitamínov v potrave /vitamín C/ a niektoré neurotické stavy spojené so zvýšenou únavnosťou. Schopnosť aktívne a sústredene pracovať závisí aj od veku dieťaťa, od stupňa jeho psychického vývoja, od jeho predchádzajúcej prípravy i od organizovania pracovného dňa.

Celkovú únavu žiaka zvyšujú aj ďalšie okolnosti, ktoré obyčajne nedávame do súvislosti s únavou, ako je šum a vyrušovanie počas hodiny, prílišné teplo v učebniach, nedostatočné vetranie, slabé osvetlenie, nesprávne sedenie a iné chyby v školskej hygiene. Všetky tieto vplyvy znižujú celkovú výkonnosť dieťaťa, schopnosť koncentrovať pozornosť, zapamätanie i vytrvalosť.
Na rýchlosť unavenia vplývajú: