Druhý typ ľudí odmieta únavu. Pracujú, pokiaľ im sily stačia – paradoxná pomsta svedomitosti. Nikto nie je imúnny voči únave. Ženy sú však odolnejšie ako muži. To má niekoľko príčin. Predovšetkým ženy pracujú viac – zamestnanie (rovnaké ako u mužov) + práca v domácnosti, deti, nákupy atď. K tomu pristupuje ešte aj menšia fyzická zdatnosť žien, napríklad vitálna kapacita ženy v 20. roku života je o tretinu menšia ako u muža, svalová sila v rovnakom veku o 50%.
Často sa stretávame s pojmom tzv. chronickej únavy. Vzniká nielen u ľudí, ktorí si dávajú väčšie úlohy, ako sú schopní spraviť, ale aj pri dlhšie trvajúcich nepríjemných duševných zážitkoch, a to aj v súkromnom živote. To vedie k zvýšeniu psychickému napätiu, k podráždenému reagovaniu, ale aj k ľahšiemu vyčerpaniu. Udáva sa, že chronická únava má za následok aj priberanie na váhe. Mechanizmus tohto účinku sa vysvetľuje uvoľňovaním antidiuetického hormónu, ktorý zabraňuje vylučovaniu vody z tela.
K pocitu únavy po dlhšej práci dochádza však aj za najpriaznivejších okolností u celkom zdravých ľudí. V skutočnosti ide o obranný mechanizmus. Keď vôľou prekonáme únavu a pokračujeme v práci, znižuje sa schopnosť koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa vybavovane asociácií a myšlienkových kombinácií. Skrátka, človek sa stáva menej výkonným a potrebuje, najmä pri duševnej práci, oveľa viac času na výkon, ako keď je svieži.
Možnosti ako pracovať s únavou
1.Prerušiť činnosť a oddýchnuť si.
2.Prinútiť sa učiť ďalej.
Myslenie je najkomplikovanejšou duševnou činnosťou, a preto je mimoriadne citlivé na vplyv únavy. Podľa prof. Ďuriča je výkonnosť žiakov vo vyučovacom procese ovplyvňovaná troma zložkami únavy:
1.Proces znižovania /vyčerpávania/ funkčnej činnosti buniek mozgovej kôry.
2.Proces obnovy funkčnej schopnosti buniek mozgovej kôry.
3.Proces ochranného útlmu, ktorý zablokuje ďalšiu duševnú činnosť. Každá intenzívna činnosť neodstraňuje únavu, len ju oddiaľuje.
V prípade že sa druhý bod vyrovná prvému zníženie funkčnej schopnosti buniek nepociťujeme únavu. Ak je však 1. väčšia ako 2. a ani pri zvýšenom vôľovom úsilí sa tieto procesy nevyrovnávajú dochádza k ešte väčšiemu zníženiu schopnosti nášho mozgu.
Ak 2. zaostáva za 1. výsledkom je pokles výkonnosti.
Vzťah psychickej a fyzickej únavy
Vzájomne sa ovplyvňujú – zmenu fyziologického stavu vedie duševná činnosť. Mení sa tlak, pulz, látková výmena a činnosť žliaz. Duševná činnosť je však užšie spojená s CNS a vyššou nervovou činnosťou. Telesná činnosť tiež riadi CNS ale sprostredkovane. Pri fyzickej činnosti sa zväčša zaťažuje prvá signálna sústava. Pri psychickej činnosti (učenie, abstraktné myslenie, zovšeobecňovanie) sa zaťažuje druhá signálna sústava. Problém teda je, že sa nezaťažujú všetky činnosti mozgu rovnomerne.
1.Fyzická práca sa dá prerušiť!
2.Duševná činnosť neprestáva!
3.Psychická únava je väčšia u tvorivých ľudí!
Techniky rýchlej relaxácie regenerujú organizmus.
Športy:
1.kolky, golf
2.prechádzky, jazda na koni
3.volejbal, turistika, korčuľovanie
4.bicyklovanie, futbal, tanec
5.beh, plávanie, lyžovanie
Ako dobre hovoriť?
1.Nebyť extrémista.
2.Hovorte len vtedy, keď máte čo povedať.
3.Hovorte vtedy, ak ste s problémom dostatočne oboznámený.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie