Únava a preťaženie

Psychické stavy, ktoré podmieňujú efektívnosť učenia a vyučovania

Dôležitou črtou osobnosti je úsilie ustavične zvyšovať svoje vedomosti. Túto črtu treba pestovať odmalička, najmä však v školskom veku. Človek získava nové poznatky jednak skúsenosťami, ale najmä učením. Učením v užšom slova zmysle rozumieme úmyselné vštepovanie a zachovanie si nových poznatkov v pamäti s určitým konkrétnym cieľom.

V širšom slova zmysle je však učením nielen zapamätanie si určitého množstva faktov, ale aj získanie pohotovosti v myslení, schopnosť osvojovať si nové poznatky a vedieť ich využívať. Je to teda tréning v myslení a riešení problémov. Skúsenosti ukazujú, že niektorí žiaci, ktorí zo začiatku nijako v učení nevynikajú, odrazu prekvapujú svojou výkonnosťou. A naopak, iní, dobre prospievajúci, začínajú zaostávať, a to nie preto, že nestačia, ale skôr preto, že nevedia organizovať svoj čas, hospodáriť so schopnosťami. Nevedia sa učiť.

V čom spočíva efektívnosť učenia? Čo robiť, aby dieťa rýchlo a s najmenšou námahou dosiahlo čo najlepšie výsledky?Predovšetkým treba, aby sa dieťa naučilo úsporne a rozumne hospodáriť s časom. V súčasnosti začínajú pociťovať nedostatok času nielen dospelí, ale i deti. Nevedia, ako si najlepšie rozdeliť čas medzi najrozmanitejšie záujmy, šport, kultúru, ale i ´ničnerobenie´, a pritom, samozrejme, obstáť i v plnení školských povinností. Ak si dieťa nevie poradiť samo, je na rodičoch, aby mu pomohli utvoriť a ustáliť určité pravidlá na plnenie povinností a záujmovú činnosť. Napríklad pri učení doma, by malo dodržiavať určitý pracovný plán, keď sa nebude venovať ničomu inému, len učeniu. Každý deň večer by malo mať pripravený plán učenia a voľnej zábavy na nasledujúci deň. Tak sa predíde zbytočnej únave a preťažovaniu dieťaťa.


Preťažovanie a únava

Hygienu vyučovacieho procesu narušuje preťažovanie žiakov. Väčšina rodičov sa domnieva, že deti sú v škole preťažované úlohami, ktoré nestačia zvládnuť, a preto vraj vznikajú u nich rozličné poruchy. Pri povrchnom pohľade by sa zdalo, že žiak, ktorý chce úspešne vyhovieť požiadavkám školy, je skutočne preťažený. Myslím si však, že situácia nie je taká, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem VŠ a niektorých odborných škôl sa vyučovanie končí medzi 13. - 15. hodinou. Výskumom mimoškolského zamestnania detí sa zistilo, že veľký počet strávi značnú časť voľného času pri rádiu a televízore prípadne neorganizovaným voľnom, zvyčajne medzi 17. - 22. hodinou. Úlohy, ktoré dostali v škole, neplnia v priebehu dňa, ale často až po tomto čase. Samozrejme, stráviť istú časť voľného času pri televízore nie je chyba. Chybou je vtedy, ak to ide na úkor plnenia povinností, ktoré sa potom presúvajú na neskoré večerné hodiny. Z uvedeného vyplýva, že ide o niečo celkom iné: nesprávny štýl práce detí. Preťaženie má teda svoju príčinu nie v preťažení úlohami, hoci ani túto možnosť nemožno vylúčiť, najmä u detí psychicky menej výkonných, ale v režime dňa.

Podobne ako pri každej práci, aj pri učení vzniká únava. Prejavuje sa poklesom pozornosti a subjektívnym pocitom únavy. Problém únavy nie je však len problémom učenia, preťaženia a režimu žiakovho dňa. Na únave sa zúčastňujú aj také duševné zážitky detí, ako je strach, očakávanie nepríjemných skúšok, nespokojnosť s ohodnotením, nezáujem o svoju prácu, spojený s nevyhnutnosťou prekonávať ho, nepriaznivá rodinná atmosféra a pod. Môžu sa uplatniť aj také vplyvy, ako sú choroby a chorobné stavy /anémia, chronické choroby atď/, nedostatok vitamínov v potrave /vitamín C/ a niektoré neurotické stavy spojené so zvýšenou únavnosťou. Schopnosť aktívne a sústredene pracovať závisí aj od veku dieťaťa, od stupňa jeho psychického vývoja, od jeho predchádzajúcej prípravy i od organizovania pracovného dňa.

Celkovú únavu žiaka zvyšujú aj ďalšie okolnosti, ktoré obyčajne nedávame do súvislosti s únavou, ako je šum a vyrušovanie počas hodiny, prílišné teplo v učebniach, nedostatočné vetranie, slabé osvetlenie, nesprávne sedenie a iné chyby v školskej hygiene. Všetky tieto vplyvy znižujú celkovú výkonnosť dieťaťa, schopnosť koncentrovať pozornosť, zapamätanie i vytrvalosť.
Na rýchlosť unavenia vplývajú:
1.Vonkajšie činitele – teplota a vlhkosť vzduchu, hladina hluku, obsah kyslíka v miestnosti, osvetlenie a farebné riešenie pracovného prostredia, spôsob práce a pod.
2.Vnútorné činitele – veľké individuálne rozdiely.

Únava nie je jednoduchý prejav spotrebovanej energie. Výkonnosť neklesá úmerne s časom práce. Výkon a tak isto aj pocit únavy kolíšu nielen u viacerých detí, ale dokonca aj u toho istého dieťaťa. Problém únavy je veľmi zložitý nielen v školskom veku, ale aj v dospelosti. Iba správnym prístupom možno efektívne riešiť mnohé psychohygienické úlohy. Neznalosť učebnej a pracovnej techniky je jedna z príčin, prečo toľko večerne študujúcich odpadá odvolávaním sa na neznesiteľnú únavu. Únava ich robí ľahostajnými, berie im iniciatívu a rozhodnosť.

Z hľadiska duševnej hygieny možno pre prácu detí školského veku urobiť tieto závery:
1.Únava je výsledkom fyzickej a psychickej námahy. Preto dlho a intenzívne študujúci žiak zaspí nad knihou. Je to fyziologické, a preto mu treba dopriať dostatok spánku a oddychu. Na to musí pamätať aj režim dieťaťa. Proces výučby, ale aj celé prostredie žiaka treba zbaviť činiteľov, ktoré prispievajú k jej rýchlejšiemu vzniku a utvoriť príjemné pracovné prostredie.

2.Ak sa pridržiavame poznatku, že únava je varovným signálom na prerušenie činnosti a ochranou organizmu pred vyčerpaním, dospejeme k poznatku, že aktívny oddych je veľmi potrebný pre predchádzanie únavy. Časťou oddychu je tiež iná, celkom odlišná činnosť, napr. prechádzky na čerstvom vzduchu, šport, hra, kultúrna činnosť atď. – aktívny oddych.

3.Aj v škole sa má práca detí striedať s oddychom, čo by sa malo odzrkadliť v dôslednom dodržiavaní týždenného rozvrhu hodín. Treba brať do úvahy, že výkonnosť žiaka je cez deň najvyššia v prvých hodinách vyučovania a najnižšia v posledných. Predmety vyžadujúce väčšiu pozornosť a väčšie nároky na analyticko-syntetickú činnosť mozgu, ako matematika a cudzie jazyky, mali by sa preto zaraďovať do prvých vyučovacích hodín.

4.Je veľmi dôležité, aby žiak nachádzal pre svoju školskú prácu pochopenie u rodičov, aby mal svoj pracovný kútik, aby mal na učenie dostatok času a pokoj. Dôležité je aj to, aby sama psycho-sociálna atmosféra rodiny bola priaznivá, bez defektnosti (alkoholizmus, mravná labilita rodičov), premenlivosti, výchovnej insuficiencie (zanedbávanie výchovy, ale i zhovievavosť alebo tvrdosť výchovy, výchovná disharmónia alebo jednoducho nedostatok času rodičov) a výchovnej indisponovanosti (prestarnutosť, duševné choroby rodičov a pod.).

V procese vývoja spoločnosti bude musieť hygiena vyučovacieho procesu počítať s ďalším faktorom. Rozsah vedeckých poznatkov sa neustále rozširuje, pričom školskú dochádzku nemožno predlžovať donekonečna. To znamená, že treba zefektívniť proces učenia, zvýšiť jeho produktivitu. Kvalitatívny skok nemožno očakávať bez „automatizácie“ učenia. K zefektívneniu učiva napomáhajú aj nové formy vyučovania: programové, problémové, diferencované a skupinové vyučovanie.

Programové vyučovanie:
1.Princíp vlastného tempa,
2.Princíp nepreťažovania (žiak pracuje podľa svojich schopností).

Problémové vyučovanie:
1.Princíp aktívnosti,
2.Princíp trvácnosti (nadobudnuté vedomosti sú trvácnejšie).

Diferencované vyučovanie:
1.Princíp rozdielnosti,
2.Princíp schopnosti organizovania práce žiakov.

Skupinové vyučovanie:
1.Princíp rozvoja aktivity žiakov,
2.Princíp rozvíjania sociálneho života žiakov.


Únava a oddych

Únava je subjektívny pocit. Niektorých ľudí unavuje aj prítomnosť osoby, ktorá ich nudí. Len čo sa osoba vzdiali je po únave.
Únava je poplašným signálom. Upozorňuje na to, že je čas na oddych. Lenže tento signál nepociťujú všetci rovnako intenzívne a v rovnakom čase. Jedni reagujú priskoro a únavu pociťujú veľmi intenzívne, u druhých sa hlási prineskoro. K prvému typu patria tí, ktorí už po krátkotrvajúcej práci začnú byť veľmi unavení, prepracovaní, vyžadujú od spolupracovníkov pomoc, nechajú za seba robiť druhých. Únava im dovoľuje zariadiť si pohodlnejší život, oddychovať bez výčitiek svedomia. K tomuto typu patrí aj určitá časť neurotikov.
Druhý typ ľudí odmieta únavu. Pracujú, pokiaľ im sily stačia – paradoxná pomsta svedomitosti. Nikto nie je imúnny voči únave. Ženy sú však odolnejšie ako muži. To má niekoľko príčin. Predovšetkým ženy pracujú viac – zamestnanie (rovnaké ako u mužov) + práca v domácnosti, deti, nákupy atď. K tomu pristupuje ešte aj menšia fyzická zdatnosť žien, napríklad vitálna kapacita ženy v 20. roku života je o tretinu menšia ako u muža, svalová sila v rovnakom veku o 50%.

Často sa stretávame s pojmom tzv. chronickej únavy. Vzniká nielen u ľudí, ktorí si dávajú väčšie úlohy, ako sú schopní spraviť, ale aj pri dlhšie trvajúcich nepríjemných duševných zážitkoch, a to aj v súkromnom živote. To vedie k zvýšeniu psychickému napätiu, k podráždenému reagovaniu, ale aj k ľahšiemu vyčerpaniu. Udáva sa, že chronická únava má za následok aj priberanie na váhe. Mechanizmus tohto účinku sa vysvetľuje uvoľňovaním antidiuetického hormónu, ktorý zabraňuje vylučovaniu vody z tela.

K pocitu únavy po dlhšej práci dochádza však aj za najpriaznivejších okolností u celkom zdravých ľudí. V skutočnosti ide o obranný mechanizmus. Keď vôľou prekonáme únavu a pokračujeme v práci, znižuje sa schopnosť koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa vybavovane asociácií a myšlienkových kombinácií. Skrátka, človek sa stáva menej výkonným a potrebuje, najmä pri duševnej práci, oveľa viac času na výkon, ako keď je svieži.

Možnosti ako pracovať s únavou
1.Prerušiť činnosť a oddýchnuť si.
2.Prinútiť sa učiť ďalej.

Myslenie je najkomplikovanejšou duševnou činnosťou, a preto je mimoriadne citlivé na vplyv únavy. Podľa prof. Ďuriča je výkonnosť žiakov vo vyučovacom procese ovplyvňovaná troma zložkami únavy:

1.Proces znižovania /vyčerpávania/ funkčnej činnosti buniek mozgovej kôry.
2.Proces obnovy funkčnej schopnosti buniek mozgovej kôry.
3.Proces ochranného útlmu, ktorý zablokuje ďalšiu duševnú činnosť. Každá intenzívna činnosť neodstraňuje únavu, len ju oddiaľuje.

V prípade že sa druhý bod vyrovná prvému zníženie funkčnej schopnosti buniek nepociťujeme únavu. Ak je však 1. väčšia ako 2. a ani pri zvýšenom vôľovom úsilí sa tieto procesy nevyrovnávajú dochádza k ešte väčšiemu zníženiu schopnosti nášho mozgu.
Ak 2. zaostáva za 1. výsledkom je pokles výkonnosti.


Vzťah psychickej a fyzickej únavy

Vzájomne sa ovplyvňujú – zmenu fyziologického stavu vedie duševná činnosť. Mení sa tlak, pulz, látková výmena a činnosť žliaz. Duševná činnosť je však užšie spojená s CNS a vyššou nervovou činnosťou. Telesná činnosť tiež riadi CNS ale sprostredkovane. Pri fyzickej činnosti sa zväčša zaťažuje prvá signálna sústava. Pri psychickej činnosti (učenie, abstraktné myslenie, zovšeobecňovanie) sa zaťažuje druhá signálna sústava. Problém teda je, že sa nezaťažujú všetky činnosti mozgu rovnomerne.

1.Fyzická práca sa dá prerušiť!
2.Duševná činnosť neprestáva!
3.Psychická únava je väčšia u tvorivých ľudí!

Techniky rýchlej relaxácie regenerujú organizmus.
Športy:

1.kolky, golf
2.prechádzky, jazda na koni
3.volejbal, turistika, korčuľovanie
4.bicyklovanie, futbal, tanec
5.beh, plávanie, lyžovanie

Ako dobre hovoriť?
1.Nebyť extrémista.
2.Hovorte len vtedy, keď máte čo povedať.
3.Hovorte vtedy, ak ste s problémom dostatočne oboznámený.