Téma OSOBNOSŤ zostáva zahalená v hmlách mnohoznačnosti, svedčí o tom existencia viac než 200 vysbetlení, modelov a teórií, ktopré sa snažia určiť, čo je osobnosť.
Exoistujú však názory, že osobnosť je spoločným menovateľom všwetkých psychologických vied a preto nemusí byť predmetom osobitnej disciplíny.

Vymedzenie pojmu a definície osobnosti

Pojem pochádza z latinského slova „ persona“ a zvyčajne sa prekladá ako osoba. Pôvodne sa tento termín používal na označenie hereckej masky, neskôr rola herca a spoločenskej roly, ktorú hrá človek v živote.
Začiatkom 20.stor. sa nahradil pojem „DUŠE“ pojmom OSOBNOSŤ. To umožnilo vyjadriť celistvosť duševného života jednotlivca. V tomto zmysle sa osobnosť chápala ako integratívna jednota jednotlivých zložiek človeka.
Niektorí psychológovia definujú osobnosť ako charakteristické spôsoby myslenia, správania, emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím.

DEFINÍCIE
- Je to bio - psycho - sociálna bytosť, hovorí o vzájomných vzťahoch medzi determinantmi.
- D. KOVÁČ- vymedzuje pojem „osobnosť ako psychologickú realitu, ktorú tvoria temperamenty biologického a sociálneho pôvodu.“
- J. B. WATSON - „ Osobnosť je konečný produkt nášho systému zvykov.“
- H. EYSENECK – „ Osobnosť je suma aktuálnych alebo potenciálnych vzorcov správania organizmu determinovaný dedičnosťou sa prostredím, vznikajúcich a vyvíjajúcich sa prostredníctvom funkcionálnej interakcie 4 hlavných sektorov, v ktorých sú tieto behaviorálne vzorce organizované - kognitívny sektor/ inteligencia/, konatívny /charakter/“
Neskôr prepracoval definíciu: „ Osobnosť je viac či menej stabilná a trvalá organizácia charakteru, temperamentu, intelektu a tela osoby, ktorá determinuje jej jedinečné prispôsobenie prostrediu.“

- SMITH – „Osobnosť je to, čím sa jeden človek odlišuje od druhého z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho.“
- SYSTÉMOVÉ POŇATIE OSOBNOSTI - „ Osobnosť je individuálny systém psychických procesov, stavov a vlastností, ktoré vznikajú socializáciou / pôsobenie výchovy a prostredia/, pretváraním vrodených vnútorných podmienok bytia človeka a determinuje a riadi činnosti jedinca, jeho sociálne styky a duchovné vzťahy.“
- INTERAKČNÉ POŇATIE OSOBNOSTI - MERLIN- „ Osobnosť je sústava vzťahov ku skutočnosti odrážajúcej sa vo vedomí a správaní jedinca“
- ADAPTAČNÁ DEF: OSOBNOSTI- - ALLPORT- „ Osobnosť je dynamická organizácia tých psychofyzických systémov indivíduá, ktoré ovplyvňujú jeho jedinečné prispôsobenie na prostredie.“ Neskôr ju zmenil na „ ktoré determinujú jeho charakteristické správanie a prežívanie“
- CATTEL – Je to, čo predpovedá správanie v danej situácii
- osobnosť pokladá za vyvodenú zo správania
- ide hlavne o rysy a faktory ako ovplyvňujú budúce správanie

Teórie osobnosti

PSYCHOANALYTICKÁ TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
SIGMUND FREUD – východiskom jeho učenia je existencia NEVEDOMIA, ktoré je čiastočne silou vytesnenou z vedomia, tzv. dynamické nevedomie.
Jeho pohľad na osobnosť môžeme prirovnať k ľadovcu. Vrchol, ktorý vyčnieva nad hladinu, nazýva vedomie, je to časť osobnosti, ktorú si jedinec plne uvedomuje. Pod ňou je vrstva predvedomia, obsahuje myšlienky, rozhodnutia, zážitky a konflikty, ktoré si človek uvedomuje ale potom na nich zabudol. Avšak môže si ich kedykoľvek vybaviť. Veľká spodná časť, ponorená do vody predstavuje NEVEDOMIE. Je to bludisko predstáv, skreslených odrazov skutočnosti a želaní, ktoré sú mimo uvedomovania jedinca.
ŠTRUKTÚRU osobnosti tvoria 3 základné vrstvy:
1. ID /ono/- je zásobárňou všetkej energie a obsahuje základné pudy
- nazýva ju aj „temnou, neprístupnou časťou“ našej osobnosti
- pudy vychádzajú z postupných procesov v organizme, z ktorých je odvodená aj ich energia, majú svoj smer, intenzitu, objekt
- tvorí základ osobnosti
-primárna pudová energia predstavuje LIBIDO, vyčlenil 2 hlavné pudy:
a/ EROS- pud života
b/ THANATOS- pud smrti

2. EGO /ja/ - hlavnou činnosťou tejto štruktúry je potlačiť pudy, hlavnou funkciou je dosiahnuť harmóniu osobnosti
- rozhoduje o tom, ktorý pud. Kedy a ako sa uspokojí

3. SUPEREGO / nadja/ - má 2 zložky- ideál
- svedomie- kritický posudzovateľ činnosti človeka1
INDIVIDUÁLNA TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
ALFRED ADLER- ako Freud chápe podvedomie ako najsilnejší činiteľ v správaní človeka. Avšak on hovorí o cieľovej orientácii života. Cieľom života sú tieto faktory:
1, potreba indivídua začleniť sa do spoločnosti- spoločenský cit
2, potreba indivídua uplatniť a presadiť sa v spoločnosti- túžba po moci
- duševný život nieje ovplyvňovaný pudmi, ale soc. prostredím. Veľký význam vo vývine osobnosti má sociálny a rodinný faktor. Napr. dôraz kládol na poradie súrodencov v rodine. 2
ANALYTICKÁ TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
C. G. JUNG- odklonil sa od Freuda, nesúhlasil s jeho chápaním tak, ako ho vymedzil Freud. Libido je všeobecné úsilie, popud.
NEVEDOMIE- delí na: individuálne/ ako u Freuda/
kolektívne- jeho náplňou sú archetypy/ vrodené praobrazy intuitívneho chápania sveta, je to dedičstvo po predkoch
-archetypy sú vrodené, napr. persona, anima a animus, tieň, bytostné ja3
––––––––––––––––––––––-
1Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 22
2Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 43-48
3Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 31

Štruktúra a dynamika osobnosti

V psychológii sa často stretávame s prístupmi, ktoré osobnosť štrukturujú horizontálne a vertikálne /Kisler/. Tradičné členenie vlastností osobnosti je príkladom horizontálneho členenia osobnosti. Hierarchické usporiadanie jednotlivých úrovní vnútornej stavby osobnosti charakterizujú vertikálne prístupy osobnosti.
Uvedené štrukturálne prístupy naznačujú, že štruktúra osobnosti sa chápe ako niečo stabilné, relatívne pretínajúce. Je potrebné zdôrazniť, že zmeny správania s nemusia spájať so zmenami štruktúry osobnosti.

DYNAMIKA - predstavujú ju sily, ktoré utvárajú ľudské správanie. Niektoré sily sú intrapersonálne, majú vzťah k vnútorným pochodom, iné sú interpersonálne, a určujú vzťahy k ľuďom okolo nás. Niektoré zložky dynamiky pôsobia mimo dosahu nášho uvedomenia a predsa silno ovplyvňujú naše správanie.4
Dynamické vlastnosti - sa vyjadrujú aj pojmom temperament, ktorý predstavuje súhrn psychických vlastností určujúcich dynamiku správania a prežívania. Vlastnosti sú spojené s citovou vznetlivosťou, silou a spontánnosťou nervových procesov vzruchu a útlmu.5
ŠTRUKTÚRA - po týmto pojmom rozumieme usporiadanie charakteristických vlastností osobnosti do špecifického celku ako základ pre typické reagovanie na vonkajšie podmienky.
Vlastnosti osobnosti tak môžeme zjednodušene syntetizovať následne:
1/ AKTIVAČNO-MOTIVAČNÉ- predstavujú sústavu hodnôt, na základe ktorých jednotlivec riadi a usmerňuje svoje správanie vo vzťahu k realite vonkajšieho sveta. Patria sem: pudy, potreby, záujmy, zvyky, ideály a životné plány.
2/ VZŤAHOVO-POSTOJOVÉ- predstavujú systém hodnôt, ktoré jednotlivec uplatňuje vo svojej spoločenskej aktivite. Sem patria: postoje, citové vzťahy, charakter, svetonázor.
3/ VÝKONOVÉ- predstavujú kvalitu a kvantitu, čo jednotlivec dokáže, aké má predpoklady na riešenie aj zložitých situácií. Sem patria: inštinkty, poznatky, schopnosti.
4/ SEBAREGULAČNÉ- predstavujú schopnosť človeka, do akej miery vie ovládať a riadiť svoje správanie, aký si vytvára obraz o sebe. Sem radíme: vôľové vlastnosti, sebauvedomenie, sebahodnotenie a svedomie.
5/ DYNAMICKÉ- charakterizujú priebeh prežívania a správania z hľadiskaintenzity a tempa. Patrí sem temperament.6
–––––––––––––––––––––––
4Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s.13
5Porov. Kačáni V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.95
6Porov. Kačáni V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.77-78

POSTOJE,ZÁUJMY,HODNOTY, IDEÁLY, AŠPIRÁCIE, FRUSTRÁCIA

POSTOJE – je to tendencia reagovať kladne či záporne na určité predmety, osoby, situácie, vopred určuje naše správanie k určitej situácii
- ide o relatívne stálu tendenciu reagovať charakteristickým spôsobom na javy okolitého sveta
-majú 3 základné zložky:1. rozumová- predstavuje poznatky jednotlivca o danom objekte
2. emocionálna- vyjadruje vzťah k predmetu
3. konatívna/činnostná - vyjadruje pohotovosť správania v súvislosti
s postojom7

ZÁUJMY – snaha zaoberať sa určitými predmetmi alebo činnosťami.
- určité formy prejavu poznávacích potrieb, ktoré predstavujú trvalé vzťahy jedinca k istým predmetom alebo javom, s cieľom oboznámiť sa s nimi.
- Okrem poznávacej stránky je tu výrazný citový aspekt, čím sa zdôrazňuje osobná zainteresovanosť na činnosti
- Delíme ich na umelecké, športové, technické, vedecké, jazykové...
- Vyhranený a trvalý záujem nazývame ZÁĽUBOU8

HODNOTY – veci, ktoré majú pre človeka určitý význam. Miera tejto hodnoty je daná verejnou mienkou, ktorú sme akceptovali a zaradili do nášho hodnotového systému
- hodnoty nie sú stále, v živote sa vyvíjajú a menia
- v procese socializácie sa u človeka vytvára hodnotová orientácia, t.j. orientácia na normu a ciele. Norma je pre človeka kritériom, je to, čo subjekt uznáva za platné9

AŠPIRÁCIE – vyjadrujú zameranosť človeka na určité hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v jeho cieľoch a plánoch. Hodnotu a náročnosť daných cieľov a plánov vymedzuje aspiračná úroveň človeka.
- ľudia majú všeobecne tendenciu stanovovať si skôr vyššie úrovne ako nižšie10
FRUSTRÁCIA –reprezentujú také typy psychických záťaží, v ktorých úsilie človeka o dosiahnutie určitého výsledku, cieľa, uspokojenia dôležitej potreby je blokované ťažko prekonateľnými až neprekonateľnými prekážkami. Formy správania, ktoré jedinec prejavuje v tejto situácii nazývame obrannými frustračnými mechanizmami. Spôsob reagovania človeka je rôzny a závisí od jeho osobnosti. Rozličná je aj tolerancia ľudí na frustráciu, odlišné skúsenosti pri jeho využívaní. Aj preto sa ľudia v tej istej situácii správajú rozličným spôsobom. Ide o nasledujúce reakcie:
· agresia- človek nie je schopný prekážku riešiť a za svoju neschopnosť viní druhých, prenáša hnev na prekážku, predmet, chce zničiť objekt alebo predmet, iného človeka, seba samého.
· regresia- prejavuje sa správaním a vykonávaním úloh, ktoré je pod úroveň vlastných možností.
· rezignácia- človek sa prestane usilovať o zmenu, o dosiahnutie cieľa.. Často sa spája so stavmi depresie alebo apatie.
Sú aj spôsoby správania, keď človek hodnotí situáciu, prispôsobuje jej svoje konanie a bráni sa pred silnými emocionálnymi napätiami. Sú to tieto spôsoby:
· sublimácia- prijatie náhradného cieľa, prenesenie činnosti a citov na inú oblasť, čím sa uspokojí potreba
· projekcia- spočíva v premietaní svojich vlastností na iných, do okolia...
· racionalizácia- ospravedlňovanie vlastného správania, konania, o ktorých vie, že okolie by ich hodnotilo negatívne.11

STRES- predstavuje psychickú záťaž, ktorá pôsobí na človeka v období realizovania činnosti a ktorá narušuje, sťažuje až znemožňuje jej zdarný priebeh.
- Stres zasahuje proces realizácie zvolenej činnosti a silného tlaku konať inak, vzdať sa alebo odstúpiť od realizácie tejto činnosti
- Stresové situácie človek zvládne tým, že sa ich naučí riešiť a ovládať svoje emócie, myslenie a konanie.12
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
7Porov. Kačáni, V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.85
8 Porov. Kačáni, V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.84
9 Porov. Drhlíková, E.: Učiteľská psychológia, s.91
10 Porov. Drhlíková, E.: Učiteľská psychológia, s.92
11 Porov. Žiaková, E.: Psychosociálne aspekty soc. práce, s.86-87
12 Porov Žiaková, E.: Psychosociálne aspekty soc. práce, s.88

ČRTY OSOBNOSTI
Schopnosti a vlohy, charakter

SCHOPNOSTI- črty osobnosti, ktoré sa prejavujú určitou úrovňou vykonávanej činnosti, ktorú charakterizuje rýchlosť, produktívnosť, presnosť a samostatnosť riešenia rozmanitých úloh.
- ide o všeobecné danosti, prostredníctvom ktorých sa jedinec uplatňuje v rozličných oblastiach činnosti.
- ak sa schopnosti v určitom smere rozvíjajú, dosahujú pozoruhodné výkony, hovoríme o NADANÍ. Mimoriadny stupeň nadania nazývame TALENT.
- Delíme ich na špeciálne a všeobecné
- Špeciálne- prejavujú sa len v určitých odvetviach činnosti / umenie, šport, technika.../13
- Vrodené predpoklady schopností nazývame vlohy/dispozície - sú anatomicko-fyziologické vlastnosti NS
- Vlohy sú všeobecným, presne nevymedzeným predpokladom vývinu schopností
- Delenie schopností: -rozumové- inteligencia
-špeciálne- verbálne, priestorovej predstavivosti/ priestorová orientácia, kinestetická predstavivosť/, numerické, percepčná pohotovosť, pamäťové, psychomotorické, umelecké- hudobné, výtvarné, herecké14

CHARAKTER- v užšom zmysle súvisí s tým, ako sa človek vyrovnáva s morálnymi požiadavkami spoločnosti
- v širšom vystihuje tie kvality, ktoré vyjadrujú vzťahy človeka k svetu vecí a ideí, k iným ľuďom aj k sebe samému.
- Je dôležitým kritériom spoločenskej hodnoty človeka. Charakterové vlastnosti triedime do rôznych skupín:
1) vzťah k základným životným otázkam, životné ciele a svetonázor
2) vzťah k ľudom a k sebe
3) vzťah k práci a povinnostiam
4) vôľové vlastnosti15
Charles W. Morris- v súvislosti s hodnotovou orientáciou hovorí o 3 základných zložkách, ktoré sú v človeku zastúpené:
1) dionýzovská- snaha o splnenie aktuálnych prianí, užívať si, brať , čo život dáva
2) prometeovská- zvládnuť svet, účinne zaobchádzať so svojim okolím
3) budhistická- zvládnuť seba samého
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
13Porov. Kačáni, V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.87
14Porov.Ďurič, L.- Štefanovič, a iní.: Psychológia pre učiteľov,
15Porov.Ďurič, L.- Štefanovič, a iní.: Psychológia pre učiteľov
TEMPERAMENT- pochádza z latinského slova temperamentum= správne zmýšľanie, správny pomer
Z toho vyplýva, že ideálny temperament je vyvážený, daný dokonalou rozloženosťou všetkých zložiek
Je to súhrn psychických vlastností určujúcich dynamiku prežívania a správania
Prvými,ktorí sa zaslúžili o rozdelenie temperamentu podľa prevládajúcich tekutín v tele, boli Hippokrates a Galenos. Rozdelenie je :- krv- sanquis, žlč- cholé, čierna žlč- melancholé, hlien- phlegma.
Tak sa stanovili aj 4 temperamenty:
1) Sanquinik- vyznačuje sa silnou pohyblivosťou procesov NS, je primerane živý a dráždivý, citové vzťahy vznikajú rýchlo a ľahko, má rád rozptýlenie, je vypočítavý, nebráni sa trestom, má dobrú mechanickú pamäť.
2) Cholerik- silné citové reakcie so zníženou schopnosťou tlmiť ich, je charakteristický nevyrovnanosťou vzruchu a útlmu, s prevládajúcim vzruchom, je nezdržanlivý, prudký, sebavedomý, neústupný, sleduje svoj cieľ bez ohľadu na obete, tvrdý, pyšný, bezcitný pri cudzom utrpení...
3) Melancholik- pomalý priebeh citov, ktoré majú značnú intenzitu a trvajú dlho, rýchlo sa unaví, vyčerpá, ľahko sa oddáva smutným náladám, je nesmelý, dôsledný, nedôverčivý, príliš vážny, nespoločenský..
4) Flegmatik- je silný typ, vyrovnaný, málo dráždivý, ťažko sa vzrušuje, city prežíva nevýrazne, bez vášní, je váhavý, ťažkopádny, apatický, lenivý, dosť nespoločenský...

Typológie osobnosti:
Typ- reprezentuje všeobecnejšie znaky, ktorými sa vyznačujú viacerí jedinci. Je to súbor dôležitých vlastností, ktorými sa predstaviteľ výraznejšie odlišuje od ostatých jednotlivcov.
Jedným z najdôležitejších pokusov je Kretschmerova teória konštitučných znakov. V nej spojil telesnú konštitúciu a výzor človeka s jeho biopsychickou stránkou. Vytvoril 3 typy, ku ktorým zaradil aj určité vlastnosti temperamentu:
1) PYKNICKÝ TYP- je dobrosrdečný, spoločenský, priateľský, otvorený, trochu ťažkopádny, naivne sebavedomý...
2) ASTENICKÝ TYP- dráždivej povahy, nervózny, prísny, citové vzťahy neprejavuje navonok, jeho nálada sa často pohybuje medzi 2 extrémami, je vážny, úzkostlivý..
3) ATLETICKÝ TYP- je vnútorne vyrovnaný, flegmatický, húževnatý, málovravný, má nedostatok fantázie, primerane aktívny a spoľahlivý..

Podľa týchto somatotypov navrhli ŠOLC a LOCHMAN veľmi spoľaghlivý index T, ktorým je možné stanoviť telesnú konštitúciu

Hmotnosť v kg
Index T =––––––––––––––-* 105
Výška v cm2,5

T muži T ženy somatotyp
Do 8 Do 8 Nedá sa určiť
8-13 8-14 Výrazne astenický
13-17 14-18 Stredne astenický
17-21 18-23 Mierne pyknický
21-26 23-30 Stredne pyknický
26 a viac Nad 30 Výrazne pyknický

Podobná je teória W. H. SHELDONA. On identifikoval 3 typy:
1) Endomorfný- zaokrúhlené tvary tela, náklonnosť k obezite, družný, láskavý, úprimný, stály
2) Mezomorfný- pevný, silný, vysoká špecifická váha, zdatný, sebavedomý, aktívny, dominantný, smelý, agresívny, nedostatok citlivosti, ľutosti či súcitu
3) Ektomorfný- slabý rozvoj telesných štrktúr, útlosť a jemnosť tela, dlhé a tenké končatiny, tendencie k útlmu, vzťahovačnosť, intímnosť, samotárstvo, nadmerná rýchlosť reakcií

PSYCHOLÓGICKÉ TYPY:
JUNG- stanovil dva typy osobnosti:
Introvert- orientuje sa na seba, na svoje prežívanie a správanie, menej sa zaujíma o okolie, ku ktorému je odmeraný, plachý, neistý, nesmelý, mnohé veci, ktoré sa ho netýkajú vzťahuje na seba
Extrovert- zameriava sa na okolie, sociálne prostredie, vzťahy medzi sebou a vecami, voči okoliu sú otvorení

KRETSCHMER- stanovil 2 psychologické typy:
Cyklotým- vyskytuje sa u pyknikov, je priateľský, veselý, dôverčivý, správa sa nenútene, prevláda u neho dobrá nálada, je prirodzený, jednoduchý, má rád spoločnosť, pôžitkársky a zmierlivý
Schizotým- vyskytuje sa u astenikov, prípadne u atletikov, je uzavretý, obrátený do vlastného vnútra, nemá záujem o bežné veci, je rozhodný, teoretik, racionalista, má menej priateľov, ale intýmnych, je disciplinovaný, presný až pedantný, panovačný systematik
OPISAL aj VISKÓZNY typ: inklinuje k atletickému typu, je pomalý, pokojný, primeraná reč a gestikulácia, najčastejší prejav citu je afekt, je húževnatý, vytrvalý, bez fantázie

H. J. EYSENCK- k Jungovým typom Extrovert a introvert priradil pojem neuroticizmus a tak si vytvoril tieto vlastností typov:
Neuroticizmus- je úzkostlivosť a emočná labilita
Zaviedol pojmy LABILITA a STABILITA..16
-----------------------------------------------
16Porov. Smekal, V., Pozvání do psychológie osobnosti, s.197

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk