Na človeka v každej chvíli jeho života a činnosti pôsobí veľké množstvo podnetov, ktoré u neho vyvolávajú rozmanité myšlienky, pocity, vnemy, predstavy, atď. No nie všetky podnety pôsobia na človeka rovnako, niektoré vyvolávajú u neho radosť, iné žiaľ, sú mu príjemné alebo nepríjemné. Psychické javy, ktoré tu vznikajú, nazývame citmi a emóciami.

Tieto pojmy sú ešte stále nevyjasnené a existuje spor medzi rôznymi predstaviteľmi tejto vedy. Niektorí chápu city a emócie ako synonymum, pričom uprednostňujú termín latinského pôvodu – emócie. Boroš chápe emócie ako jednoduché city, čiže city sú nadradený pojem.
Smirnov rozdeľuje emocionálne zážitky na emócie v úzkom zmysle slova a city. Emócie v užšom zmysle slova sa vyskytujú aj u zvierat, spájajú sa s uspokojovaním a neuspokojovaním organických potrieb, pričom ale človek ich uspokojuje v súlade s požiadavkami spoločnosti.

City sa naproti tomu spájajú s potrebami, ktoré vznikali v priebehu historického vývinu ľudstva. Vznik citu závisí od spoločenského bytia človeka. Cit, to je vlastne vzťah človeka k svetu, k tomu čo robí, k ľuďom. City prežívame, nevyvolávame ich svojím vedomím a vôľou, obvykle im podliehame. Považujeme ich za najsubjektívnejší vzťah, ktorý neobsahuje vôľovú aktivitu.
V psychológii je známa trojdimenzionálna teória citov, to znamená, že city sa vyznačujú tromi bipolárnymi vlastnosťami, sú to:
• príjemnosť- nepríjemnosť
• napätie – uvoľnenie
• vzrušenie – upokojenie
City vznikajú na základe pôsobenia vonkajších a vnútorných podnetov. Vonkajšími podnetmi nazývame predmety a javy obklopujúceho nás a k vnútorným patrí stav organizmu alebo jednotlivých telesných orgánov.

Klasifikácia citov
Citový život človeka je neobyčajne rozmanitý a škála jeho citov je veľmi široká a bohatá. Zložitosť ich triedenia je podmienená a sťažená tým, že u človeka vznikajú stále nové city v dôsledku nových, dosiaľ nejestvujúcich skutočností v spoločensko-sociálnej sfére.
Najčastejšie a azda všeobecne prijaté je delenie citov na city nižšie, čiže emócie a city vyššie. Ako osobitný druh sa vydeľujú aj citové vzťahy a citové stavy.
► Nižšie city, emócie – sú spojené predovšetkým so základnými biologickými potrebami organizmu, ako jedlom, pitím, látkovou premenou, a pod.., s činnosťou vnútorných orgánov a s celkovou rovnováhou organizmu. Medzi emócie zaraďujeme strach, hnev a radosť.
Dôležitým znakom emócií je ich situačný charakter, to znamená, že sú podmienené momentálnymi okolnosťami a so zmenami týchto okolností zanikajú alebo slabnú. Napríklad keď hlad, ktorý vyvolal v organizme nespokojnosť, vystrieda nasýtenie, vzniká nová emócia – uspokojenie.
Emócie však vzniknúť aj v rozmanitých vzťahoch človeka k obklopujúcemu ho svetu, najčastejšie sú to emócie v situáciách emergentných, frustračných a stresových.
▪ Za emergentnú sa pokladá situácia nová, nezvyklá alebo náhla, veľmi ľahko vznikajú emócie strachu, hnevu, radosti, vzrušenia a pod.
▪ Frustračnou sa označuje situácia, ktorá pre daného jedinca predstavuje vážne, resp. neprekonateľné prekážky. Preto sú často zdrojom emócií hnevu, zlosti, napätia.
▪ Stresovou sa nazýva situácia, ktorá je pre človeka veľmi náročná, psychicky namáhavá a vyvoláva v človeku emócie napätia, strachu, obavy.
Z genetického aspektu sa emócie pokladajú za prvotné prejavy citového života človeka. Úzka škála emócií, ktoré prejavuje dieťa v ranej ontogenéze, vekom sa rozširuje a nastáva ďalšia diferenciácia a obohacovanie citového života o nové druhy citov.
► Vyššie city alebo city spoločenského vedomia sú špecificky ľudské procesy, vlastné len človeku. Sú úzko späté s duchovnými a sociálnymi potrebami človeka, vyjadrujú jeho spoločenskú podstatu. Vystupujú ako istý druh motivácie a spoločenského správania a činnosti človeka, odrážajú vysokú úroveň rozvoja osobnosti. Vyššie city sa delia na:

▪ Intelektuálne city – vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pre riešení problémových úloh.
▪ Morálne city - vyjadrujú prežívania vzťahu človeka k svojmu vlastnému správaniu a konaniu, ako aj k správaniu a činom iných ľudí. Sú odrazom etických noriem a zásad prijatých spoločnosťou. Sem patrí aj svedomie, čiže morálne sebahodnotenie.
▪ Estetické city predstavujú prežívanie radosti, nadšenia a uspokojenia z krásne, ktoré existuje v obklopujúcom nás svete. Nielenže poskytujú človeku vnútorný pôžitok z krásy, ale zároveň zjemňujú jeho osobnosť, duševne ho obohacujú.