► Citové stavy. Z rozmanitých psychických stavov človeka možno ako osobitný druh vydeliť citové vzťahy. K nim patria: Nálady, afekty a vášne. Ich podstatným znakom je dočasný charakter, to znamená, že citové stavy na istý časový úsek determinujú celkovú psychiku človeka.
▪ Nálada – je dlhšie trvajúci citový stav slabšej intenzity, ktorý podstatne ovplyvňuje psychickú činnosť a konanie človeka. Môže mať rozmanitý charakter a podľa toho rozoznávame viaceré druhy nálad: veselú, smutnú, skľúčenú, , ľahkomyseľnú, mrzutú a pod.
▪ Afekty – sú krátkodobé a búrlivo prebiehajúce citové vzplanutia neobyčajnej intenzity. Môžu sa prejaviť ako prudký výbuch hnevu, zlosti nenávisti, smiechu, plaču... v stave afektu sa človek môže dopustiť takých činov, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevykonal.
▪ Vášne – sú dlhotrvajúce citové stavy, ktoré sa vyznačujú veľkou intenzitou, zacielenou na istú činnosť, na dosiahnutie istého predmetu alebo uspokojenie istých potrieb. Delíme ich na vysoké a nízke vášne, podľa toho, či sú užitočné , hodnotné alebo práve naopak.

► Citové vzťahy. Človek sa ustavične nachádza v istých vzťahoch s obklopujúcim ho prírodným a spoločenským prostredím. Preto sú ľudské vzťahy veľmi rozmanité a zložité. Jedným z dôležitých druhov týchto vzťahov sú citové vzťahy alebo sentimenty. Tie sa môžu viazať na predmety a javy okolitého sveta, ako aj na jednotlivých ľudí, spoločnosť, ideály alebo seba samého.
Medzi základné citové vzťahy sa zaraďujú: láska – nenávisť, závisť, obdiv – pohŕdanie, pýcha - pokora, radosť – smútok, ako protipóly kladných a záporných citových vzťahov. Pri kladných a záporných c. v. sa rozoznávajú rozmanité gradácie, napr. slabší kladného citového vzťahu nenazývame láskou, ale sympatiou. V takejto čistej forme sa c.v. vždy nevyskytujú, naopak, často predstavujú zmes rôznych citov. Napr. vzťah lásky môže v sebe zahrňovať radosť, obdiv, nádej, obavu, atď.
Prejavová stránka citových vzťahov nemusí vždy korelovať s jeho vnútorným obsahom. Stáva sa tak, keď napr. človek prejavuje navonok priateľský alebo srdečný vzťah k ľuďom, ale v skutočnosti ich nemá rád.
C.v. sú dlhodobejšie ako emócie alebo citové vzťahy. Niektoré pretrvávajú mesiace, roky, ba aj celý život, napr. rodičovská láska.

Nenávisť - je stály záporný cit človeka zameraný na javy, ktoré protirečia jeho potrebám, presvedčeniu, hodnotám. Vyvoláva nielen príslušné hodnoteniu predmetu nenávisti, ale aj aktivitu zameranú proti nemu.
Vznik nenávisti obyčajne predchádza výrazná nespokojnosť, vyvolaná neželaným vývinom udalostí, alebo systematické nakopenie slabších vplyvov zdroja záporných zážitkov. V Takýchto prípadoch je predmetom nenávisti reálna alebo domnelá príčina týchto udalostí. Vo výchove sa vznik nenávisti kontroluje odhaľovaním podstaty neželaných javov a ich príčin. Aby sa neželaná nenávisť obmedzila, využíva sa proti nej mravné presvedčenie a uvedomenie si objektívnej nevyhnutnosti nepríjemných udalostí. Z konkrétno - historického hľadiska je osobitne významná morálne zdôvodnená nenávisť (napr. nenávisť utláčaných proti utláčateľom), ktorá predtsavuje významný motív účasti na revolučnom boji.