Na človeka v každej chvíli jeho života a činnosti pôsobí veľké množstvo podnetov, ktoré u neho vyvolávajú rozmanité myšlienky, pocity, vnemy, predstavy, atď. No nie všetky podnety pôsobia na človeka rovnako, niektoré vyvolávajú u neho radosť, iné žiaľ, sú mu príjemné alebo nepríjemné. Psychické javy, ktoré tu vznikajú, nazývame citmi a emóciami.

Tieto pojmy sú ešte stále nevyjasnené a existuje spor medzi rôznymi predstaviteľmi tejto vedy. Niektorí chápu city a emócie ako synonymum, pričom uprednostňujú termín latinského pôvodu – emócie. Boroš chápe emócie ako jednoduché city, čiže city sú nadradený pojem.
Smirnov rozdeľuje emocionálne zážitky na emócie v úzkom zmysle slova a city. Emócie v užšom zmysle slova sa vyskytujú aj u zvierat, spájajú sa s uspokojovaním a neuspokojovaním organických potrieb, pričom ale človek ich uspokojuje v súlade s požiadavkami spoločnosti.

City sa naproti tomu spájajú s potrebami, ktoré vznikali v priebehu historického vývinu ľudstva. Vznik citu závisí od spoločenského bytia človeka. Cit, to je vlastne vzťah človeka k svetu, k tomu čo robí, k ľuďom. City prežívame, nevyvolávame ich svojím vedomím a vôľou, obvykle im podliehame. Považujeme ich za najsubjektívnejší vzťah, ktorý neobsahuje vôľovú aktivitu.
V psychológii je známa trojdimenzionálna teória citov, to znamená, že city sa vyznačujú tromi bipolárnymi vlastnosťami, sú to:
• príjemnosť- nepríjemnosť
• napätie – uvoľnenie
• vzrušenie – upokojenie
City vznikajú na základe pôsobenia vonkajších a vnútorných podnetov. Vonkajšími podnetmi nazývame predmety a javy obklopujúceho nás a k vnútorným patrí stav organizmu alebo jednotlivých telesných orgánov.

Klasifikácia citov
Citový život človeka je neobyčajne rozmanitý a škála jeho citov je veľmi široká a bohatá. Zložitosť ich triedenia je podmienená a sťažená tým, že u človeka vznikajú stále nové city v dôsledku nových, dosiaľ nejestvujúcich skutočností v spoločensko-sociálnej sfére.
Najčastejšie a azda všeobecne prijaté je delenie citov na city nižšie, čiže emócie a city vyššie. Ako osobitný druh sa vydeľujú aj citové vzťahy a citové stavy.
► Nižšie city, emócie – sú spojené predovšetkým so základnými biologickými potrebami organizmu, ako jedlom, pitím, látkovou premenou, a pod.., s činnosťou vnútorných orgánov a s celkovou rovnováhou organizmu. Medzi emócie zaraďujeme strach, hnev a radosť.
Dôležitým znakom emócií je ich situačný charakter, to znamená, že sú podmienené momentálnymi okolnosťami a so zmenami týchto okolností zanikajú alebo slabnú. Napríklad keď hlad, ktorý vyvolal v organizme nespokojnosť, vystrieda nasýtenie, vzniká nová emócia – uspokojenie.
Emócie však vzniknúť aj v rozmanitých vzťahoch človeka k obklopujúcemu ho svetu, najčastejšie sú to emócie v situáciách emergentných, frustračných a stresových.
▪ Za emergentnú sa pokladá situácia nová, nezvyklá alebo náhla, veľmi ľahko vznikajú emócie strachu, hnevu, radosti, vzrušenia a pod.
▪ Frustračnou sa označuje situácia, ktorá pre daného jedinca predstavuje vážne, resp. neprekonateľné prekážky. Preto sú často zdrojom emócií hnevu, zlosti, napätia.
▪ Stresovou sa nazýva situácia, ktorá je pre človeka veľmi náročná, psychicky namáhavá a vyvoláva v človeku emócie napätia, strachu, obavy.
Z genetického aspektu sa emócie pokladajú za prvotné prejavy citového života človeka. Úzka škála emócií, ktoré prejavuje dieťa v ranej ontogenéze, vekom sa rozširuje a nastáva ďalšia diferenciácia a obohacovanie citového života o nové druhy citov.
► Vyššie city alebo city spoločenského vedomia sú špecificky ľudské procesy, vlastné len človeku. Sú úzko späté s duchovnými a sociálnymi potrebami človeka, vyjadrujú jeho spoločenskú podstatu. Vystupujú ako istý druh motivácie a spoločenského správania a činnosti človeka, odrážajú vysokú úroveň rozvoja osobnosti. Vyššie city sa delia na:

▪ Intelektuálne city – vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pre riešení problémových úloh.
▪ Morálne city - vyjadrujú prežívania vzťahu človeka k svojmu vlastnému správaniu a konaniu, ako aj k správaniu a činom iných ľudí. Sú odrazom etických noriem a zásad prijatých spoločnosťou. Sem patrí aj svedomie, čiže morálne sebahodnotenie.
▪ Estetické city predstavujú prežívanie radosti, nadšenia a uspokojenia z krásne, ktoré existuje v obklopujúcom nás svete. Nielenže poskytujú človeku vnútorný pôžitok z krásy, ale zároveň zjemňujú jeho osobnosť, duševne ho obohacujú.
► Citové stavy. Z rozmanitých psychických stavov človeka možno ako osobitný druh vydeliť citové vzťahy. K nim patria: Nálady, afekty a vášne. Ich podstatným znakom je dočasný charakter, to znamená, že citové stavy na istý časový úsek determinujú celkovú psychiku človeka.
▪ Nálada – je dlhšie trvajúci citový stav slabšej intenzity, ktorý podstatne ovplyvňuje psychickú činnosť a konanie človeka. Môže mať rozmanitý charakter a podľa toho rozoznávame viaceré druhy nálad: veselú, smutnú, skľúčenú, , ľahkomyseľnú, mrzutú a pod.
▪ Afekty – sú krátkodobé a búrlivo prebiehajúce citové vzplanutia neobyčajnej intenzity. Môžu sa prejaviť ako prudký výbuch hnevu, zlosti nenávisti, smiechu, plaču... v stave afektu sa človek môže dopustiť takých činov, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevykonal.
▪ Vášne – sú dlhotrvajúce citové stavy, ktoré sa vyznačujú veľkou intenzitou, zacielenou na istú činnosť, na dosiahnutie istého predmetu alebo uspokojenie istých potrieb. Delíme ich na vysoké a nízke vášne, podľa toho, či sú užitočné , hodnotné alebo práve naopak.

► Citové vzťahy. Človek sa ustavične nachádza v istých vzťahoch s obklopujúcim ho prírodným a spoločenským prostredím. Preto sú ľudské vzťahy veľmi rozmanité a zložité. Jedným z dôležitých druhov týchto vzťahov sú citové vzťahy alebo sentimenty. Tie sa môžu viazať na predmety a javy okolitého sveta, ako aj na jednotlivých ľudí, spoločnosť, ideály alebo seba samého.
Medzi základné citové vzťahy sa zaraďujú: láska – nenávisť, závisť, obdiv – pohŕdanie, pýcha - pokora, radosť – smútok, ako protipóly kladných a záporných citových vzťahov. Pri kladných a záporných c. v. sa rozoznávajú rozmanité gradácie, napr. slabší kladného citového vzťahu nenazývame láskou, ale sympatiou. V takejto čistej forme sa c.v. vždy nevyskytujú, naopak, často predstavujú zmes rôznych citov. Napr. vzťah lásky môže v sebe zahrňovať radosť, obdiv, nádej, obavu, atď.
Prejavová stránka citových vzťahov nemusí vždy korelovať s jeho vnútorným obsahom. Stáva sa tak, keď napr. človek prejavuje navonok priateľský alebo srdečný vzťah k ľuďom, ale v skutočnosti ich nemá rád.
C.v. sú dlhodobejšie ako emócie alebo citové vzťahy. Niektoré pretrvávajú mesiace, roky, ba aj celý život, napr. rodičovská láska.

Nenávisť - je stály záporný cit človeka zameraný na javy, ktoré protirečia jeho potrebám, presvedčeniu, hodnotám. Vyvoláva nielen príslušné hodnoteniu predmetu nenávisti, ale aj aktivitu zameranú proti nemu.
Vznik nenávisti obyčajne predchádza výrazná nespokojnosť, vyvolaná neželaným vývinom udalostí, alebo systematické nakopenie slabších vplyvov zdroja záporných zážitkov. V Takýchto prípadoch je predmetom nenávisti reálna alebo domnelá príčina týchto udalostí. Vo výchove sa vznik nenávisti kontroluje odhaľovaním podstaty neželaných javov a ich príčin. Aby sa neželaná nenávisť obmedzila, využíva sa proti nej mravné presvedčenie a uvedomenie si objektívnej nevyhnutnosti nepríjemných udalostí. Z konkrétno - historického hľadiska je osobitne významná morálne zdôvodnená nenávisť (napr. nenávisť utláčaných proti utláčateľom), ktorá predtsavuje významný motív účasti na revolučnom boji.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

City a emócie