referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Druhy drogových závislostí a ich prejavy
Dátum pridania: 28.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Adja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 078
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 29m 50s
Pomalé čítanie: 44m 45s
 
1.2 TYPY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ

Nejednotnosť klasifikácie jednotlivých typov drogových závislostí vyplýva z toho, že je množstvo látok, ktoré majú charakter drogy. Typy drogových závislostí sú väčšinou odvodzované od názvu zneužívanej drogy. Stručne uvediem osem typov drogových závislostí, podľa SZO, okrem alkoholizmu, tabakizmu, kofeinizmu (drogová závislosť opiátového typu, drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom, drogová závislosť kokaínového typu, drogová závislosť kanabisového typu, drogová závislosť amfetamínového typu, drogová závislosť kathového typu, drogová závislosť halucinogénneho typu, drogová závislosť solvenciového typu).

1.2.1 Drogová závislosť opiátového typu

Je to vlastne morfínový typ závislosti. Morfium je hlavným účinným alkaloidom ópia, ktoré sa získava zo šťavy nezrelých makovíc. Koncom 19. storočia sa začal z morfínu získavať chemický derivát- heroín. K tomuto druhu patrí aj závislosť od kodeínu, z ktorého toxikomani vyrábajú napríklad pervitín.

1.2.2 Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom

Táto závislosť sa tiež uvádza ako barbiturátový typ závislosti. Barbituráty sú utišujúce a uspávajúce prostriedky. Takmer celú túto skupinu tvoria liečivá získavané oficiálnou prípravou vo farmaceutickom priemysle. Sú to najčastejšie lieky známe ako hypnotiká, ktoré navodzujú stav podobný spánku, sedatíva, ktoré pôsobia na celkové uspokojenie a takzvané trankvilizéry, ktoré znižujú nadmerne zvýšené psychické napätie a vyvolávajú pocit duševnej rovnováhy a pokoja. Pre nás sú známe napríklad: alnagon, diazepan, barbitol, rohypnol, acylcofín... Tento typ závislostí predstavuje najvážnejšiu formu nealkoholovej závislosti u nás a najčastejšie ju zneužíva ženská časť populácie a starí ľudia.

1.2.3 Drogová závislosť kokaínového typu

Kokaín sa získava z rastliny Kokhy pravej, ktorá sa pestuje na plantážach juhoamerických Ánd, v chudobných oblastiach Peru a Bolívie. Kokaín pripravený synteticky v laboratóriu sa nazýva prokaín. Novší spôsob kokainizmu, súvisiaci s fajčením kryštalickej formy kokaínu sa nazýva crack (prask). Pomenovanie obrazne vyjadruje rýchlosť a silu, s akou sa navodzuje sta narkotického opojenia

1.2.4 Drogová závislosť kanabisového typu

Drogy, ktoré sú produktom rastliny Cannabis sativa (Konope siate), sú marihuana a hašiš. Marihuana sa pripravuje z vysušených listov a kvetov konope. Hašiš je výťažkom samičích kvetov konope. P. Stafford uvádza, že: ,, Marihuana je najjemnejšia zo všetkých látok, začiatočníci veľmi často žiadny výrazný účinok nepociťujú. Aj napriek tomu, že marihuana je zaraďovaná do skupiny takzvaných ľahkých drog, látok s ,, akceptovateľným rizikom“, ktorá nenavodzuje závislosť, je to droga, ako každá iná. Existujú dokonca aj recepty na marihuanové pečivo, čaj, polievku a podobne.

1.2.5 Drogová závislosť amfetamínového typu

Drogy tejto skupiny sa získavajú chemickou syntézou . Prekurzorom (prechodným medziproduktom pri premene látok) niektorých veľmi nebezpečných amfetamínov je rastlinný sasafrasový alebo muškátový orech. Celá skupina amfetamínov má psychostimulačné účinky, ktoré zlepšujú pamäťové schopnosti, odstraňujú trému a dokážu ,,vybičovať“ psychické a fyzické výkony jedinca, čo sa objavuje u ľudí ako sú manažéri, herci, športovci, študenti a pod. Z tejto skupiny sú známe najmä: amfetamín, metamfetamín (pervitín), efedrín.

1.2.6 Drogová závislosť kathového typu

Názov je odvodený podľa rastliny Kathy jedlej (Catha edulis), pochádzajúcej z Etiópie. Užíva sa žuvaním mladých lístkov, prípadne pitím rôznych nálevov. Pre nás Európanov je to skôr exotická forma závislosti.  Chronická závislosť sa u človeka prejavuje jeho psychickým i fyzickým úpadkom.

1.2.7 Drogová závislosť halucinogénového typu

Do tejto skupiny sa zaraďujú prírodné a syntetické látky, ktoré sú schopné u duševne zdravých ľudí vyvolať zmeny vo sfére vnímania- halucinácie podobné psychózam. Sú to drogy ako meskalín, psilocybín, LSD. Pri ich užívaní nevzniká somatická závislosť, preto sa neprejavujú ani abstinenčné príznaky, avšak zásah do psychiky človeka je u týchto drog veľmi silný.

1.2.8 Drogová závislosť solvenciového typu

Solvenciá- organické rozpúšťadlá- sú v podstate náhradnou drogou, ktorá substituuje nedostupnosť iných klasických drog. Užíva sa vdychovaním prchavých látok (takzvaný ,,sniffing“), čiže fetovanie a aj medzi toxikomanmi sa nazýva ako ,,narkománia hlúpych“. Vysoký stupeň nebezpečnosti solvencií tkvie v tom, že sú v obchodnej sieti dostupné a v pomere k ostatným drogám majú nižšiu cenu. Najčastejšie sú to látky: benzín, benzén, petrolej, toluén, xylén, acetón, chloroform...
Sniffing prchavých látok má za následok neliečiteľné psychické i fyzické poruchy a často vedie i k smrti toxikomana.

1.3 GENÉZA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ

Nikto presne neurčí, kedy ich ľudstvo začalo užívať. Sprevádzajú nás od počiatkov našej existencie. Pred viac ako tridsiatimi rokmi sa vo svete objavili prvé umelé drogy. Hovorilo sa o nich ako o látkach psychodetických, schopných rozširovať a vnímať okolie. Za tie roky sa ponuka drog na trhu rozšírila. Pribúdajú najmä umelé, syntetické látky, ktoré ako droga účinkujú. Drogová závislosť patrí k najvážnejším sociálno- patologickým javom vo svete a po roku 1990 aj u nás. Do roku 1990 bola najväčším problémom u nás závislosť na alkohole, ale ako uvádza J. Hroncová: ,,otvorenie hraníc a liberalizácia legislatívnych protidrogových noriem umožnili nielen väčšiu distribúciu drog cez Slovensko do krajín západnej Európy, ale aj rozšírenie trhu s drogami u nás.“ V prvom polroku 2000 sa u nás liečilo 1569 drogovo závislých pacientov, z nich si približne 80 percent s návykom na opiáty, najmä heroín. Priemerný vek týchto drogovo závislých ľudí je 25 rokov (v roku 1995 to bolo 20 rokov).

2. PEDAGOGICKO- PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY DROGOVEJ ZÁVISLOSTI

,,Kebyže mám tovar, tak si pichnem, ale nemám. Už nevládzem.“ (drogovo závislý)
,,Prečo?“- otázka, ktorá s nami putuje celým životom. Prečo ľudia berú drogy? Jednoduchá odpoveď na túto otázku neexistuje.

2.1 PRÍČINY VZNIKU A PROCES ROZVOJA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ

Mnohokrát to začína tak nevinne. Dospievajúcemu je ponúknutá marihuana ako takzvaná mäkká droga, on ju ,,ochutná“. Niekedy zo zvedavosti, alebo preto, aby nebol horší ako iní z partie. Potom nasledujú ďalšie skúsenosti s drogou, prichádzajú tvrdšie drogy, až je v tom úplne ponorený a nevie nájsť východisko. Je závislým, nezvláda problémy bežného života. Skúsi sa liečiť, ale nevydrží. Droga má nad ním príliš veľkú moc. To ja vlastne najbežnejší príklad pri pubescentoch, ako sa dostávajú na dráhu drogovo závislých. P. Ondrejkovič uvádza Model šiestich ciest k užívaniu drog, ku ktorému dospel kolektív výskumníkov pod vedením Silbereisena:

●Prvá cesta - Užívanie drogy ako náhrady.
Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa cíti mladý človek vo svojom vývoji blokovaný, alebo keď nemôže presadiť svoje autonómne túžby. Vtedy začínajú drogy plniť funkciu náhrady.

●Druhá cesta - Užívanie drogy ako úmyselného porušovania noriem.
Táto funkcia sa dá vysvetliť ako výraz odmietania uznávaných spoločenských hodnôt a noriem.

●Tretia cesta - Užívanie drog s funkciou vyrovnávania záťažových, prípadne krízových situácií.
Pri záťaži mladého človeka príliš veľa naliehavých úloh, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z jeho vlastného želania, dochádza k stavu, keď sa stáva repertoár jeho riešení nedostatočným. Dochádza k vývinovému stresu a vtedy zaujíma droga vyrovnávaciu funkciu.

●Štvrtá cesta - Užívanie drog ako cesta k rovesníkom.
V prípade, že je užívanie drog značne rozšírené v sociálnom okolí, získava konzumovanie drog veľký význam pre vstup do skupiny rovesníkov. Prežívanie účinku drog a stým spojený pocit spolupatričnosti patria k podstatným posilňovacím mechanizmom užívania drogy.

●Piata cesta – Užívanie drogy ako výraz osobného štýlu.
Užívanie psychotrópnych látok môže pôsobiť ako sebapotvrdzovanie a potvrdzovanie vlastnej hodnoty, i keď ide o pseudohodnotu. Zvýšená túžba po sebapotvrdení môže byť nezriedka posilnená reklamou alebo masmédiami, keď sa mladý človek môže stotožňovať s fajčiacimi, pijúcimi, alebo drogujúcimi hrdinami.

●Šiesta cesta – Užívanie drogy ako demonštrácia vlastnej dospelosti, prípadne nezávislosti.
Konzumácia drog v našej spoločnosti je neraz spojená so statusom dospelého, a preto užívanie drogy znamená preberanie spôsobov správania dospelých, a tak nadobúda identifikačnú funkcie hlavne pri dospievajúcej populácii a adolescentoch. Preto musíme vyzdvihnúť význam rodiny – s tým spojenú funkčnosť rodiny vo všetkých jej oblastiach, no hlavne výchovnej, kultúrnej a v neposlednom rade socializačnej funkcii rodiny. Správna výchova, kladný príklad sociálneho okolia i vhodné vyplnenie voľného času mladého človeka je prvým krokom a najdôležitejším ochranným činiteľom pred vznikom drogovej závislosti .

2.1.1 Faktory podmieňujúce vznik drogových závislostí

Všeobecne môžeme tvrdiť, že medzi najčastejšie faktory, ktoré vedú k vzniku drogovej závislosti patria:

●Faktory farmakologické- droga
Droga je základným činiteľom, ktorá zapríčiňuje návyk. Aby sa droga mohla stať podmetom zneužívania, musí mať určité vlastnosti, ktoré sú schopné uspokojiť toxikomana. Každý organizmus individuálne reaguje na drogu, ale pre závislých sú také žiadúce, že bez problémov znášajú i nepríjemnosti ich aplikácie.

●Faktory somatické a psychické – osobnosť
Niektorí ľudia sa domnievajú, že k vzniku drogovej závislosti je potrebná vrodená dispozícia, niektorý kladú dôraz len na drogu ako takú. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že závislým sa môže stať každý. Nie je známy ani jeden typ osobnosti, ktorý by mal sklony k drogovej závislosti. Na jednej strane však existujú abnormálne osobnosti (niekoľko typov neurotikov a psychopatov), ktorí majú bližšie k tomu, aby drogu vzali. Neznamená to však, že každý z nich je automaticky drogovo závislý. Na druhej strane to môže byť celkom zdravý jedinec, s nadpriemerným inteligenčným kvocientom, napríklad lekár, umelec, ... ktorý siahne po droge tiež.

●Faktory enviromentálne – prostredie
Existenciu človeka si nemožno predstaviť bez jeho vzťahu k prostrediu, a to hlavne prostrediu sociálnemu. Tieto dve zložky – človek verzus prostredie – sú vo vzájomnej interakcii, navzájom sa dopĺňajú a podmieňujú. Človeka ovplyvňuje hlavne rodina, priatelia, pracovný kolektív, školské prostredie, náboženské a záujmové skupiny. Dôležitú úlohu zohráva aj dosiahnuteľnosť drogy, móda, ekonomická situácia jedinca (solventnosť).

●Faktory percipitačné – podnet, stimul
K tomu, aby človek siahol po droge, je potrebný nejaký provokujúci podnet. Niektoré faktory sú akoby súčasťou osobnosti, iné vychádzajú z prostredia. U žien stoja v popredí chronické záťažové situácie, ktorými môže byť nespokojnosť v práci, v rodine... U mužov prevažuje úzkosť pred zlyhaním v povolaní, obavy z konkurencie, existenčné problémy... U detí (pubescentov, adolescentov) je to zvedavosť, vplyv partie, nedostatočný záujem zo strany rodičov... Často sa vyskytujú jedinci (drogovo závislí), ktorí nemajú sociálne istoty a nedostatok hmotných prostriedkov, a predsa siahajú po droge. Závislosť vzniká v dôsledku vzájomného pôsobenia týchto faktorov. Na každej strane z týchto rovín sa dajú identifikovať činitele zvyšujúce riziko problému s drogou i činitele ochranné, ktoré sú schopné toto riziko znižovať.
J. Podhradský a E. Komárik vo svojej publikácii uvádzajú model vzniku drogovej závislosti:

● Sebazničenie – človek sa plným vedomím rozhodne zničiť sám seba.
● Prázdnota – človek stratí cieľ a zmysel života a snaží sa čímkoľvek túto prázdnotu naplniť.
● Žiť a užiť – človek sa pokladá za podstatnú vec v živote brať a užívať čo najviac. Hľadá stále nové a vzrušujúce zážitky.
●Vzor – človek sa správa podľa vzoru tých, ktorí ho obklopujú.
●Kríza – človek sa môže k droge dostať práve v krízovej situácii. Zdanlivá úľava, ktorú im droga poskytne, ho vedie k zvyku riešiť takto každú krízu.
●Osudové potknutie – človek sa dostane do styku s drogou proti svojej vôli, vypestuje si návyk.
●Málo síl – človek sa dostane do situácie, kedy musí vydržať, zmobilizovať sily. Zoberie si ,,životobudič“ a závislosť je nablízku.
●Napätie – v rodine, v zamestnaní. Zobrať si niečo na upokojenie?
●Naklonená rovina – príležitostné branie drogy nepozorovane prechádza do návyku.

2.1.2 Etapy vývoja drogovej závislosti

Ž. Rusnáková uvádza tieto etapy vývoja drogovej závislosti:

●Iniciálna, počiatočná etapa – štádium experimentovania, prvokontakt, nepravidelná konzumácia drogy, prijatie modelu drogy a drogovej spoločnosti.
●Prodromálna, varovná etapa – štádium zaujatia drogou, pravidelná konzumácia, objavenie eufórie a zmeny nálad, rozvoj drogového myslenia a vedomého ovplyvňovania organizmu drogou.
●Kruciálna, rozvojová etapa – dochádza k postupnému rozvoju závislosti (psychickej i fyzickej), zmenená tolerancia a kontrola užívania, pri vysadení drogy sa vyskytujú abstinenčné príznaky. Dochádza k zmene životného štýlu v prospech drogy, nárast problémov a konfliktov, ospravedlňovanie a ochraňovanie drogy.
●Terminálna, konečná etapa – vyznačuje sa absolútnou podriadenosťou osoby droge, poškodenie psychických i fyzických funkcii, vznik trvalých následkov, poruchy osobnosti a likvidácia predchádzajúcich väzieb a vzťahov.

2.1.3 Cyklus závislostí

Vlastnosťou každej drogy, okrem toho, že ovplyvňuje psychický stav, je predovšetkým to, že vyvoláva u človeka silné pudenie užiť ďalšiu dávku. Tento pud je taký silný, že sa vôľou dá len málo ovládnuť. Postupne si na drogu zvykne (u heroínu je to možné už pre prvej dávke). Bez nej sa narkoman cíti nesvoj, chorý, bez pocitu pohody a komfortu. Príjemný stav sa dá dosiahnuť zase iba opätovným užitím drogy. Utvorený a zautomatizovaný cyklus závislostí je zobrazený v schéme č.1. Je to akoby bludný kruh, z ktorého niet úniku. Problém je v koreni závislostí, ktorý treba zmeniť, ak chce závislí dospieť k zmene.

Závislá myseľ

Koreň závislosti Závislý spôsob života
Únik závislosti Zrútenie sa

2.1.4 Abstinencia

Nemôžeme tvrdiť, že po odchode z liečenia či resocializačného zariadenia, je drogovo závislý vyliečený. J. Vacek hovorí: ,,Kto si vytvorí z abstinencie životnú modlu, stáva sa opäť otrokom, čo sa bojí prejsť okolo pohostinstva či lekárne, zatvára sa v čase pokušenia pred svetom a vyhýba sa nákupom v samoobsluhách“. Je abstinencia naozaj jedným riešením? J. Kredátus uvádza viac druhov abstinencie:

●,,Krátkodobá abstinencia – napr.: pri diéte, pôste, vedení motorového vozidla.
●Dlhodobá abstinencia – podstupuje ju pacient pri prekonávaní niektorých infekčných ochorení, alebo trpiaci niektorými chronickými ochoreniami.
●Trvalá abstinencia – ktorá sa delí na prevažne dobrovoľnú a prevažne vynútenú.“

Nesmierne si vážime ľudí, ktorí v podstate dennodenne bojujú so svojou závislosťou, ale treba si uvedomiť aj to, na akom tenkom ľade sa pohybujú, pretože sa neodhodlali k vnútornej analýze dôvodov vlastnej závislosti a len s ochrannou vôľou sa snažia kráčať triezvym životom. Každý abstinujúci sa ťažko vyrovnáva s dvoma handicapmi (nevýhodami), a to tým, že má celoživotnú diagnózu (je závislým od drogy) a absolvuje celoživotnú terapiu (liečbu).

Ľ. Okruhlica vyjadril vzťah drogovej závislosti a abstinencie takto:

,,Drogová závislosť je komplexným ochorením a u mnohých sa stáva závislosť chronickou, s možnými relapsami (opätovný návrat do predchádzajúceho stavu choroby po prechodnom zlepšení), dokonca aj po obdobiach dlhej abstinencie. Závislosť je chronickou poruchou, konečný cieľ je dlhodobá abstinencia, čo si vyžaduje vytrvanie a opakovanie liečebných epizód.“

Drogovo závislý má tendenciu v závislosti pokračovať, t.j. 24 hodín žije s drogou, myslí na ňu a chce len ju, v tom nastávajú rôzne situácie – môže dojsť k smrti, samovražde, alebo ak jedno z možných riešení rozhodnúť sa pre liečenie. V prípade výberu liečenia je snahou všetkých zainteresovaných viesť závislého k abstinencii a pomáhať mu v procese resocializácie.

2.2SPOLOČNOSŤ A DROGY

E. Horn veľmi výstižne svojimi slovami vyjadruje vzťah drogovo závislých a spoločnosti: ,,Narkomani. Stroskotanci, čo stratili záujem pevne stáť na suchej zemi. Vymenili ho za chvíľku opojenia, akúsi vstupenku do falošného raja. Pozemské starosti prenechávajú iným. V zajatí ružových snov sa radšej vznášajú vysoko nad svetskými problémami, ako by mali žiť v bežnej realite. Neuvedomujú si, že pomaly ale isto sa z nich vytráca život. Menia sa na ľudské trosky, ktoré sú na obtiaž celej rodine i spoločnosti.“

V našej spoločnosti majú ľudia a zvlášť mladí skreslené informácie o drogách – marihuanou počnúc a heroínom, LSD končiac. Vôbec si neuvedomujú následky drogového opojenia, stále sa navzájom ubezpečujú o neškodlivosti drog a sebakontrole, ktorú vraj samozrejme nad drogami majú. Najčastejšie si závislých ľudí všímame, až keď je pozde. Všetko nasvedčuje tomu, že rodina, v ktorej narkoman žije, je buď naozaj nevedomá, alebo ,,nechce vedieť“, všimnúť si, že niečo nie je v poriadku. Príznaky užívania drog si rodičia nevšímajú a tieto často pripisujú pubertálnemu obdobiu, v ktorom sa ich dieťa nachádza. Každá spoločnosť chce vychovať okrem iného zdravú, inteligentnú zodpovednú generáciu, lenže nemôže sa k drogovej závislosti stavať ako k niečomu, čo sa nás bytostne netýka.

Verejná mienka je jedna z foriem spoločenského vedomia, preto sa stáva nezanedbateľným činiteľom, ktorý ovplyvňuje sociálne prostredie, v rámci ktorej dochádza k zneužívaniu drog. To je aj dôvodom sledovania tejto problematiky z hľadiska názorov, hodnotenia a postojov populácie k zneužívaniu drog. Treba zdôrazniť, že zámerne vyvolávané odpudivé scény, zo života narkomanov, takzvané horor- efekty, môžu splniť svoju úlohu v primárnej prevencii, no zároveň môžu vyvolávať opačný účinok. Preto sa kladie dôraz komplexné výchovné programy, ktoré obsahujú okrem racionálnych aspektov i emocionálnu zložku.

Pri komplexnom výchovnom pôsobení sa kladie dôraz na schopnosť správne sa rozhodovať a hlavne naučiť sa povedať NIE a to nielen vo vzťahu k ponuke akýchkoľvek drog. Jednoducho, učiť deti a mládež asertívnemu správaniu.

Asertívne správanie sa u detí nedá dosiahnuť, len pridaním určitých informácií, ale aktívnym sociálnym učením, v ktorom si účastníci raz a navždy jasno, predovšetkým v otázkach svojich životných hodnôt a v hodnotových systémoch.

3. PROJEKT VÝSKUMU

3.1PREDMET VÝSKUMU

Drogová závislosť sa aj v Slovenskej republike po zániku ,,železnej opony“ stala spoločensky nebezpečným javom. Preto sme sa rozhodli skúmať indiferentný postoj respondentov, ktorí doteraz nesiahli po drogách, zistiť, čo si vlastne myslia o postihnutých drogovej závislosti, aké zmeny psychiky by od nich očakávali a či sú v tejto veci dostatočne informovaní a či naivne sa domnievajú, že droga nie je nebezpečná.

3.2ÚLOHY VÝKUMU

1.Zistiť informovanosť respondentov o drogovej závislosti.
2.Zistiť postoje respondentov k drogám a drogovo závislým.

3.3CIEĽ VÝSKUMU

Cieľom nášho výskumu je analýza postojov a názorov ľudí indiferentných na drogy.

3.4HYPOTÉZY

H1: ,,Naša spoločnosť nie je dostatočne informovaná o vplyvoch drog a tým je táto skupinka v nebezpečí prepadnutia drogovej závislosti.

3.5METODIKA VÝSKUMU

-štúdium literatúry o drogách a o ich vplyvoch na psychiku človeka
-anketa
-štatistické spracovanie ankety

3.6CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZORKY

Výskumná vzorka pozostáva z respondentov, ktorí sú indiferentní k drogám, muži a ženy v rôznych vekových skupinách, ktorí v prítomnosti neužívajú žiadnu drogu

Stratifikácia respondentov:
T1
R E S P O N D E N T I
VEKŹENYMUŽISPOLU
Počet %Počet%Počet%
Do 20 rokov
Od 21 do 25 rokov
Od 26 do 30 rokov
Od 31do 35 rokov
SPOLU 100% 100% 100%


3.6LOKALITA VÝSKUMU

Lokalitou výskumu je okres Revúca ležiaci v historickom území Gemera, nachádzajúci sa v južnej časti Slovenska. Jeho prevažná časť leží v Slovenskom Rudohorí.. Charakterizuje ho bohato členený hornatý reliéf s množstvom údolí, ktorými pretekajú horské bystriny. Významnou časťou Gemera je Muránska dolina oplývajúca prírodnými krásami, bohatá na revolučné tradície a kultúrne pamiatky. V nej sa rozprestiera štrnásťtisícové, v súčasnej dobe okresné mesto Revúca, patriace do Banskobystrického kraja. Do okresu Revúca v súčasnosti patrí 43 obcí.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.