referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Berta
Sobota, 2. júla 2022
drogy
Dátum pridania: 28.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jane
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 264
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 32.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 53m 50s
Pomalé čítanie: 80m 45s
 
C.3.3. Halucinogénny typ

Halucinogénne látky sú známe ľudstvu od pradávna. Dokážu vyvolať halucinácie a rôzne preludy. Používali sa predovšetkým k rôznym kultovým obradom. U amerických Indiánov sa stretávame so súvislosťou náboženstva a drog. Tí používali látky umožňujúce im stretávať sa s nadprirodzenými bytosťami. Používali k tomu dosť rozšírenú rastlinu – kaktus peyotl alebo hubu teonanacatl. Aztékovia si tieto drogy brávali na lov alebo na vojenské výpravy, aby lepšie znášali námahu, hlad a únavu. Do čarodejníckych mastí sa pridávali výťažky z rastlín obsahujúce antropin. V Mexiku využívali látku meskalin. Prvé údaje o jej vlastnostiach pochádzajú až z obdobia po objavení Ameriky a hovoria o možnostiach stretávať sa s diablom. Až začiatkom minulého storočia došlo k podrobnejšiemu preskúmaniu jeho účinkov. Po vojne zaznamenala obrovský úspech novoobjavené látka – lysergamid – LSD (viď príloha 1 obr. č. 5, 6). Využívali ju najmä mladí ľudia v hnutí hippies.

Celý rad rastlín voľne rastúcich v prírode, najmä v subtropickom pásme, obsahuje prírodné halucinogény. Okrem toho jestvuje rad polosyntetických a syntetických látok s halucinogénnym účinkom. Zložku meskalínu obsahuje už spomínaný kaktus Peyotl, ktorý rastie v Mexiku a južných štátoch USA, a kaktus Trichocereus nájdeme zasa v Peru, Bolívii, Ekvádore a v Brazílii. Vysoko účinné látky – psilocybín – obsahujú aj mexické a stredoamerické divorastúce huby. U nás tiež rastú rastliny, ktoré obsahujú prudko jedovaté látky s halucinogénnymi účinkami (durman, blen čierny, ľuľok čierny, ľuľok zlomocný).

Meskalín sa objavuje na trhu ako prírodná aj syntetická droga, má charakter bieleho až žltkastého jemne kryštalického prášku. Psilocybín sa dodáva v priamo v prírodnej forme, tzn. v podobe čerstvých alebo sušených plodníc húb. LSD je jemne kryštalický biely prášok bez osobitej chuti a zápachu. Keďže čistý preparát je mimoriadne silný, malé dávky LSD sa zmiešavajú s inou látkou za účelom zväčšenia objemu a hmotnosti jednotlivej dávky. LSD môže byť zmiešané so želatínou a tvarované do formy želatínových lístkov.

Užívatelia týchto drog poznajú celý rad spôsobov vpravovania týchto látok do organizmu. Meskalín sa najčastejšie požíva per os. Zriedkavo sa užíva injekčne. Častejšie sa meskalín spolu s tabakovými listami a marihuanou fajčí vo fajke. Psilocybín sa v naturálnej podobe požíva taktiež per os (plodnice čerstvých alebo sušených húb). V kryštalickej forme sa do organizmu vpravuje rovnako ako meskalín. LSD sa požíva perorálne, možno ho fajčiť, obvykle s tabakom. Časté býva intravenózne podanie. Halucinogény, najmä LSD, dobre prenikajú cez neporušenú kožu.

Vizuálne halucinácie sú bohaté na farby a zintenzívňujú sa v zatmenej miestnosti. Geometricky ohraničené priestory strácajú svoj tvar, roztekajú sa v priestor. Časté sú antropomorfné ilúzie (predmety v miestnosti nadobúdajú tvar zvierat alebo ľudí). Neustála premena obrazov sa môže niekedy javiť ako neveľmi príjemná. Človek býva euforický, vyskytujú sa výbuchy smiechu. V súvislosti s negatívnym vnemom môžu dané osoby upadať do depresie. Majú pocit, že sa mení ich telesná proporcionalita, hlava alebo končatiny narastajú do obrovských rozmerov. Vtedy je možná autoagresia. Čas plynie neuveriteľne pomaly. Môže dôjsť k vyskočeniu z balkóna, z okna. U všetkých halucinogénnych drog môže dôjsť aj po jednorazovej aplikácii k vyslovene nepríjemným stavom charakterizovaným dezorientáciou, nepríjemnými halucináciami paranoidného charakteru. Zo somatických prejavov pri akútnej intoxikácii halucinogénnou drogou je nápadný markantný vzostup krvného tlaku a zvýšenie telesnej teploty. Stav sa môže v okamžiku zmeniť do prežitku ťažkého podchladenia. Dýchanie býva zrýchlené, často nastáva zvracanie. V najhoršom prípade môže nastať smrť v dôsledku zastavenia dýchania. Možné sú aj sekundárne príčiny smrti, vyplývajúce z charakteru účinku drogy – samovraždy, sebazmrzačenie s vykrvácaním, smrteľné úrazy pod vplyvom drog.

U chronických konzumentov halucinogénov sa prehlbuje introvertná orientácia, môžu sa vyvíjať sklony k mysticizmu a chorobnej religionizite. Človek sa stáva ľahko manipulovateľný. Dynamika života rapídne klesá, stráca sa záujem o okolité dianie. U chronických užívateľov LSD je z medicínskeho hľadiska zaujímavý stav označovaný ako znovuvzplanutie. Ide o náhle a spontánne prepuknutie stavu podobnému tomu po užití drogy, avšak bez predchádzajúceho podania drogy. Všetci toxikomani, ktorí tento stav zažili ho hodnotia ako veľmi nepríjemný, lebo často sa objaví v situácie, keď účinok drogy je nanajvýš nežiaduci.

Užívanie halucinogénov len ojedinele spôsobuje somatickú závislosť, oveľa častejšie sa jedná o závislosť psychologickú. Objavujú sa stavy s obavou o ohrozenie vlastnej existencie bez drogy.

C.3.4. Kanabisový typ

Ide o historicky dávno známu skupinu psychoaktívnych látok pripravovaných z rastliny konope (viď príloha 1 obr. č. 7). V indických brahmánskych textoch sa extrakty z konope spomínajú ako nápoje večného života, schopné potešiť aj najsmutnejšieho človeka na zemi, ktoré pripravili pre boha Višnu. Aj podľa rozprávania Marca Pola z jeho ciest po Oriente assasínski bojovníci vykonávali svojmu vodcovi verné služby v protitureckom odboji. Ich absolútna poslušnosť šejkovi Hassanovi sa podľa tradícii zakladala na užívaní drog z konope. Bez ohľadu na zneužívanie v drogových komunitách po celom svete je konope ako poľná plodina významnou kultúrnou rastlinou. Guttenbergova biblia bola vytlačená na konopnom papieri, na rovnakom papieri bol spísaný aj prvý text amerického prehlásenia nezávislosti. Z konope sa vyrábal jemný olej, farbivá a laky. Na konopných plátnach maľovali Rembrandt aj van Gogh. Vo Fordovom múzeu v USA je zachovaný automobil z roku 1941 s karosériou, vyrobenou laminovaním konopných vlákien. Konope je užitočné aj v potravinárstve (jedlý olej lisovaný za studena) či vo farmaceutickom priemysle.

Základným zdrojom drog kanabisového radu je rastlina konope siate (Cannabis sativa), ktorá sa vyskytuje vo viacerých botanických variantoch. Zdrojom hašišu (viď príloha 1 obr. č. 8, príloha 2 obr. č. 9) je predovšetkým Cannabis sativa var. indica, zdrojom marihuany je Cannabis sativa var. americana alebo var. ruderalis. Indický variant konope je jednoročná kultúrna rastlina, dosahujúca výšku až 4,5 m. Ide o rastlinu dvojdomú, teda jednotlivé rastliny majú iba samčie alebo samičie kvety (viď príloha 2 obr. č. 10). Konope rastúce v Mexiku alebo v Južnej Amerike ako zdroj marihuany má nižší vzrast. Konope ilegálne pestované na Slovensku dorastá do výšky dvoch metrov. Rastliny oboch pohlaví majú úzke dlhé listy s charakteristickými zúbkovanými okrajmi. Listy sú z hornej strany sýto tmavozelené, zospodu o niečo svetlejšie. Kvitnúce samičie rastliny vylučujú na kvetoch značné množstvo lepkavej živice.

Ideálnym klimatickým regiónom pre konope produkujúce hašiš je India, Srí Lanka a viaceré arabské krajiny. Marihuana ako americký variant drogy sa produkuje v Mexiku, Paname, Kolumbii, na Jamajke a ďalších juhoamerických krajinách.

Hašiš – ide o výťažok zo samičích (menej často samčích) kvetov konope, ktoré vo vhodnom botanickom druhu vylučujú značné množstvo olejovitej živice s výrazným štipľavým zápachom (hašišový olej). Inokedy tento môže obsahovať aj prímes sušených kvetov konope. Na trhu sa zvyčajne vyskytuje vo forme tvrdých lisovaných kociek svetlohnedej až tmavohnedej farby, mierne mastného povrchu, s jemnou aromatickou vôňou. Inokedy býva lisovaný do rôznych tyčiniek, platničiek. Niekedy môže byť formovaný do guličiek. Aj vo vysušenom stave má droga charakteristickú korenistú arómu. Vysokoúčinný hašišový olej je hustá, viskózna kvapalina.

Marihuana – pripravuje sa z vysušených listov a kvetov konope, niekedy špeciálne upravovaných. Najvyššiu koncentráciu účinných látok majú mladé lístky a kvety na vrcholci rastliny, v starších listoch je koncentrácia nižšia. Pre uvedené dôvody sa môže niekedy marihuana pestovať v tvare živého plota s pravidelným zostrihávaním mladých výhonkov rastliny. Marihuana sa podľa charakteru spracovania vyskytuje na trhu obvykle vo forme sivozelených až zelenohnedých fragmentov sušených lístkov rastliny. Kvalitnejšie druhy pripomínajú sušené lístky čínskeho zeleného čaju alebo tmavého indického čaju. Iný druh marihuany môže pripomínať tabak. Menej kvalitné druhy sú iba práškovou drvinou sušených častí rastliny.

Najobvyklejšou formou konzumácie hašišu a marihuany je fajčenie, teda inhalácia splodín horenia týchto látok, u hašišu ide skôr o tlenie. Hašiš sa obvykle fajčí vo fajkách, u marihuany prevláda výroba a konzum cigariet (viď príloha 2 obr. č. 11). Hašišový olej sa pre svoju vysokú toxicitu ako samostatná droga nepoužíva. Hašiš sa v Oriente niekedy pridával do jedál, avšak jeho účinok je pri perorálnom požívaní je niekoľkokrát nižší.

Začiatočníci pri fajčení hašišu či marihuany spočiatku nemusia na sebe subjektívne pozorovať nijaké účinky drogy. Postupne sa však účinky drogy objavia u všetkých. Základnou zložkou marihuany je mierne halucinogénna látka delta-9-tetrahydrokanabinol. Človek v prvých momentoch opojenia pociťuje celkové uvoľnenie, eufóriu, niekedy ľahkú ospalosť. Mení sa orientácia v čase a v priestore, nastáva dvojité videnie, narušenie stability, halucinácie. Môžu sa prejaviť pokusy o samovraždu alebo útoky na iných. Somatické účinky drogy sa prejavujú suchom v ústach, poklesom krvného tlaku, telesnej teploty, dochádza ku kašľu. V ústupe sa objavujú bolesti hlavy, skleslosť a pocity vnútornej prázdnoty.

U dlhodobých konzumentov kanabinoidných drog dochádza spočiatku k pomerne diskrétnym psychickým zmenám obvykle v zmysle introvertnej orientácie osobnosti, k poruchám interpersonálnej komunikácie, stratám výkonnosti a poklesu libida. Postupne, najmä u konzumentov hašišu dochádza k závažnému rozkladu osobnosti i k celkovému somatickému úpadku. Povahové zmeny sú výrazné a zreteľné aj pre laické okolie. Prejavuje sa strata záujmu o okolité dianie. Narastá riziko vzniku rakoviny respiračného systému. Somatická závislosť na kanabinoidoch sa prejavuje celkovou podráždenosťou, stratou chuti do jedla alebo paradoxne zvýšeným apetítom, niekedy nevoľnosťou či pocitmi plnosti žalúdka. Obvyklé sú poruchy spánku.

C.3.5. Kathový typ

Európa sa oboznámila s týmto svojským druhom toxikománie už v stredoveku pri cestách gréckych a talianskych kupcov do krajín okolo Červeného mora a Adenského zálivu. Dochované archívne správy z tejto doby hovoria o množstve ľudí, ktorí denne bez rozdielu spoločenského postavenia neustále prežúvajú akési zelené listy, čo ich uvádza do stavu malátnej blaženosti. I po uplynutí mnohých stáročí sa situácia prakticky nezmenila, a tak konzumácia kathu predstavuje doposiaľ závažný najmä sociálny problém v krajinách Jemenu, Etiópie aj vo viacerých oblastiach afrického pobrežia Červeného mora. Žuvanie kathu je pre ľudský organizmus relatívne málo škodlivé, no závislosť či rituál žuvania sú veľmi pevné, a tak obstarávanie si novej dávky rastliny kath predstavuje pre milióny ľudí v uvedených oblastiach dominantný problém ich denného života.

Prírodným zdrojom je kríkovitá celoročne zelená rastlina katha zelená, dosahujúca výšku 1 – 1,5 m. Podobná sa nášmu vtáčiemu zobu a kvitne bielymi kvetmi.
Katha sa pestuje, dodáva, predáva aj konzumuje iba v jednom variante – vo forme čerstvých výhonkov rastliny.

Dostáva sa ku konzumentovi vo forme čerstvo odtrhnutých vetvičiek rastliny so zelenými púčikmi a lístkami. Čerstvosť výhonkov a vetvičiek rozhoduje o jej cene na trhu. Predaj rastliny je o väčšine kath – dependentných krajín úplne legálny.

Zelené výhonky sa žujú v ústach. Ustavičné prežúvanie hrsti zelených lístkov vyvoláva reflexné slinenie, po vyžutí a mechanickej deštrukcii dávky medzi zubami túto konzument vypľuje a odtrhne si ďalšiu. Ráno natrhané vetvičky kathu sú najvyhľadávanejšie a zároveň aj najdrahšie. Keďže čerstvosť kathu sa hodnotí pohmatom a vetvičky v priebehu dňa prejdú mnohými rukami, je tu veľmi vysoké nebezpečenstvo prenosu infekcií. V niektorých krajinách táto droga znamená obrovský ekonomický a sociálny problém. Existuje pojem „kath-time“, počas ktorého sa takmer úplne zastaví život na uliciach, v obchodoch či úradoch.

Daná látka nikdy nie je smrteľná. V úvodnej fáze prevláda mierna eufória, ľudia udávajú stav povznesenia mysle. Možné sú aj halucinácie.

Pri opakovanom prežúvaní listov kathu počiatočná eufória opadá, dochádza skôr k depresii odstrániteľnej len ďalšou dávkou. Ťažko závislý človek psychicky aj somaticky chátra, telesná hmotnosť sa znižuje, libido vymizne. Avšak aj napriek tomuto katha nevedie k ďalšiemu rozpadu osobnosti.

C.3.6. Kofeínový typ

Mnoho nápojov obsahuje účinnú látku kofeín, ktorá patrí medzi xantíny. Kofeín je obsiahnutý v čaji, káve, kakae a cesmíne. Dlhodobá konzumácia kofeínu vytvára fyzickú závislosť a abstinenčnými príznakmi sú bolesti hlavy, únava a nervozita.

Hoci je prvá zmienka o čaji pripisovaná Konfuciovi (okolo roku 500 p.n.l.), prvú autentickú citáciu nájdeme v slovníku vydanom v roku 350 p.n.l.. Budhistický mníchovia si čaj vážili predovšetkým pre jeho údajné liečivé vlastnosti, ktoré im pomáhali vydržať dlhé hodiny meditovať. Mnoho čínskych zvykov prevzali neskôr Japonci a v priebehu 15. storočia sa obrady pitia čaju stali neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry.

Čajovník pochádza zo severného Thajska, východnej Barmy a severného Vietnamu. Európania objavili čaj až v 16. storočí.

V amerických dejinách zohral čaj krátku, ale významnú úlohu. Potom, čo britská vláda uvalila na čaj dovoznú daň, došlo v kolóniách k prejavom občianskej neposlušnosti a tzv. bostonské pitie čaju sa stalo predohrou americkej vojny za nezávislosť. Najväčšími dovozcami čaju na svete sú až doteraz Briti. Obsah kofeínu v jednej šálke čaju je pomerne malý – približne 100 mg.

Káva pochádza z Etiópie a podľa miestnych legiend jej účinok objavil nejaký svätec. Pestovaniu kávy sa začalo dariť v 9. storočí v Jemene. Hoci o káve písal už v 9. storočí perzský filozof Avicenna, v Európe kávu spoznali až v 16. storočí. Neskôr sa centrom pestovania kávy stala Južná Amerika. Každý z červených bôbov kávovníka obsahu dve semena s asi 1% obsahom kofeínu. Bôby sa sušia, nechávajú sa dozrieť a potom sa pražia. Výsledkom sú kávové zrnká.

O využití kakaa v zemiach pôvodu sa dozvedáme z denníkov výprav moreplavca Cortéza, ktorému prezradila tajomstvo o čokolatle jeho tlmočníčka Marína. Tento horký nápoj obsahoval surové kakaové bôby, červenú papriku a najrôznejšie bylinky. Marína tvrdila, že tento „pokrm bohov“ pôsobí ako silné afrodiziakum, a tým zaistila jeho úspech. V roku 1550 prišli mníšky na to, ako pripraviť jednoduché kakao. Drvené kakaové bôby spolu s vanilkou a cukrom rozpustili vo vode. Do roku 1700 len v Londýne vzniklo asi 2 000 kaviarní, kde sa podávala čokoláda. Dnes pochádza väčšina bôbov z Brazílie, Nigérie a Ghany a ako čokoláda, tak aj kakao sa vyrábajú z bôbov, ktoré najskôr kvasia, pražia a nakoniec drtia. Návykovosť čokolády však pravdepodobne nesúvisia ani tak s touto látkou, ako s jeho chuťou.
K ďalším známym stimulujúcim nápojom patrí maté jerba, nálev z listov juhoamerickej rastliny cesmíny a cola zo semien západoafrických rastlín. Niektoré kmene túto rastlinu žujú, aby sa zbavili pocitu hladu a únavy. Listy cesmíny obsahujú veľmi málo kofeínu, avšak semená coly obsahujú až 2%.

C.3.7. Kokaínový typ

Známa rastlina Erythroxylon coca (viď príloha 2 obr. č. 13) s účinnou látkou kokaínom (viď príloha 2 obr. č. 12) bola prvýkrát vyšľachtená v strednej Amazónii, dnes sa však pestuje vo veľkom na úpätí Ánd v Peru a Bolívii. Najlepšie sa jej darí v teplých vlhkých údoliach v nadmorskej výške 1 500 – 6 000 metrov. Jej povzbudivé účinky poznáme už z doby Nazkov (okolo roku 500 n.l.). Doklady o tom pochádzajú z mumifikovaných zostatkov peruánského vládcu tej doby, ktorý mal vo svojom hrobe niekoľko vriec s listami koky. Okrem toho keramika tej doby často znázorňuje ľudí, ktorí mali od žuvania koky charakteristicky rozšírené tváre.

Do 10. storočia, vrcholu rozkvetu kultúry Inkov, sa koka dosť užívala v Andách. Inkovia verili, že im bohovia dali koku preto, aby utíšili ich hlad, dodali im novú silu a pomohli im zabudnúť na ich nešťastie. Šamani pomocou koky vyvolávali stav, ktorý sa podobal tranzu a umožňoval spojenie s duchmi.

Keď sa ku koke dostali Indiáni, veľmi rýchlo sa rozšírila závislosť na kokaíne. Španieli boli prekvapení stimulačnými účinkami koky a začali z toho ťažiť – Indiánov nútili drieť do úmoru. Bolo to v 16. storočí a vtedy sa táto droga dostala do Európy. V roku 1835 istý Švajčiar prišiel na to, že vývar z lístkov kokového kríka je schopný tlmiť bolesť. Sigmund Freud opísal pocity úľavy, nadobudnutia fyzickej sily a energie, zníženie potreby spánku a zvýšenú pracovnú výkonnosť.
V súčasnosti kokaín ako psychoaktívna látka opäť dosahuje vrchol popularity v USA aj v celej Európe. Ilegálne plantáže nájdeme v Kolumbii, Bolívii, Peru a Brazílii.

Pre zaujímavosť môžem uviesť, že aj Coca-Cola obsahovala pôvodne kokaín, ktorý je však po protestoch amerických lekárskych spoločností nahradzovaný v nápoji iba aromatickým a neškodným extraktom z kokových lístkov.

Po zbere sa listy kokaínovníka dajú krátko sušiť. Vo veľkých kamenných nádobách alebo jamách v zemi, vyložených plastikovými fóliami, sa potom polejú kerozénom alebo benzínom, acetónom a nakoniec kyselinou sírovou. Šliapači koky šliapu po takto preparovanej aj pol metra hrubej vrstve kokových listov celé dni, pokým zo zmesi nevznikne hustá zelenožltá formovateľná hmota, tzv. kokaínová pasta alebo drogová báza. Z tejto hmoty možno napokon jednoduchou chemickou extrakciou získať čistý kokaín.

Čistý kokaín je jemný, zrnitý prášok bez zápachu, trpko horkej chuti.

Najčastejším spôsobom aplikácie kokaínu je vdýchnutie drogy v prášku do nosových dierok. Vzhľadom na dobrú rozpustnosť drogy vo vode na druhom mieste v spôsobe aplikácie kokaínu je jeho injekčné, obvykle intravenózne podanie. V tomto prípade nie sú zriedkavé úmrtia. Crack (zmes kokaínu a sódy) sa fajčí v malých sklenených fajkách.

Pri nižších a stredných dávkach, aplikovaných na nosovú sliznicu, sa dostavuje najskôr pocit eufórie, stupňuje sa psychická aj somatická výkonnosť, vymizne únava. Intoxikovaná osoba je veselá, zhovorčivá, znižujú sa zábrany, výrazne stúpa sexuálna vzrušivosť. Zvyšuje sa sebadôvera, mizne pocit hladu. Zvyšuje sa krvný tlak a hladina krvného cukru. Pri vnútrožilnej aplikácii kokaínu môžu nastať halucinácie. Ťažšie intoxikovaná osoba je bledá, pokrytá studeným potom, pulz je zrýchlený. Môže sa objaviť zvracanie. Pri vysokých dávkach drogy sa obmedzuje dýchanie, môžu nastať kŕče. Napokon nastupuje kóma a smrť spôsobená útlmom až zástavou činnosti respiračného centra alebo krvácaním do mozgu.

Ťažko závislý na kokaíne užívajú denne obrovské dávky drogy, pričom sa interval medzi užitím jednotlivých dávok čoraz skracuje. Opakované inhalácie kokaínu do nosa vedú k prederaveniu nosovej priehradky.

V popredí typického chronického užívania kokaínu je celková telesná schátranosť s výrazným poklesom hmotnosti. Človek je v stave stáleho nepokoja, trasie sa, má lesklé oči. Objavujú sa poruchy pamäti. Dosť typické je precitlivenie na zvýšený hluk. Obvyklá je strata chuti do jedla, bolesti brucha, hnačky, depresie. Pri náhlom odňatí drogy sa môže rozvinúť až toxická psychóza podobná schizofrénii. Abstinenčná kríza býva obvykle krátka, je však mimoriadne prudká a dramatická. Vyskytujú sa pri nej pocity „drvenia kostí“, kokainista by najradšej opustil svoju zúboženú telesnú schránku. Fyzické utrpenie pri zachovalých intelektuálnych schopnostiach je desivé.

C.3.8. Opiátový typ

Názov ópium je derivátom gréckeho slova „opion“, čo znamená maková šťava. Prvá historicky doložená zmenka o požívaní šťavy z makovíc sa nachádza v starom sumerskom texte (asi 4000 rokov p.n.l.). Zakladatelia modernej medicín – Galenos a Hipokrates – s určitosťou používali ópium ako prostriedok na utíšenie bolesti. S ópiom úspešne obchodovala Perzia aj Fenícia, v hrobkách egyptských faraónov sa našli nádoby so zmesami drog na báze ópia.

Do Európy si našlo ópium cestu neskôr, až v období renesancie. Dnes sa heroín pašuje hlavne z Blízkeho východu.

Ópium obsahuje celú radu alkaloidov, ktoré sa podarilo izolovať. Medzi ne patrí aj morfín (pomenovaný po bohu spánku). Na jednej strane bol objavený významný liek na odstránenie neznesiteľných bolestí, na druhej strane však už vtedy bola dokázaná jeho silná jedovatosť a nebezpečenstvo návyku. Neskôr sa podarilo z morfínu syntetizovať novú polosyntetickú drogu – heroín (viď príloha 2 obr. č. 16). Mal znamenité analgetické účinky, potláčal kašeľ a po jeho používaní vymizli abstinenčné príznaky u morfinistov. Za nedlho sa však aj u neho preukázala vysoká jedovatosť a extrémne vysoká návykovosť. Jeho boom nastal po prvej svetovej vojne.
Základným prírodným zdrojom ópia je mak siaty (viď príloha 2 obr. č. 14). U nás rastúce varianty divého maku neobsahujú v podstate nijaké potenciálne využiteľné alkaloidy.

Po odpadnutí okvetných lístkov sa na vrchole makovej rastlinky vytvorí známa maková tobolka obsahujúca množstvo makových semienok. Ak sa táto tobolka u vhodného druhu maku pozdĺžne nareže, z jej zvláštnych mikroskopických trubicových útvarov v stene začne pomaly vytekať lepkavá sivobelavá šťava. Na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa najskôr na polopružnú zelenohnedú, neskôr tuhnúcu svetlohnedú až celkom tvrdú tmavohnedú hmotu – ópium. V tejto podobe sa droga dodáva priamo ku konzumentom, alebo častejšie do ilegálnych laboratórií na ďalšie spracovanie.

Vhodný botanický variant maku siateho ako zdroja ópia rastie v Thajsku, Laosu, Barmskom zväze. Dobre sa mu darí však aj v Číne, Iráne, Pakistane, Turecku, Indii a Austrálii.

Čerstvé ópium je poloelastická, cestovitá, sivozelená hmota, vnútri vlhká a na pohmat diskrétne lepkavá. Iný typ ópia – čandu (obsahuje nízky obsah prímesí) – je polotekutá belavá hmota charakteristickým zápachom po zatuchnutí maku. Varianta galí je zelenohnedá až tmavohnedá poloelastická guľôčka s priemerom približne 5 mm. Ópiový popol dross je svetlohnedý, jemne lístkovitý, roztierateľný medzi prstami, pripomínajúci bežný tabakový popol z fajky.
Morfín je vyrábaný vo forme solí. Ide o biely až žltkastý prášok tvorený jemnými kryštálikmi. Na trh môže byť dodávaný v podobe drobných bielych lisovaných kociek.
Heroín je v čistej forme biely prášok. Menej čisté druhy heroínu majú sivobielu farbu. na potlačenie zvláštneho zápachu a na zvýšenie ziskov sa heroín pred predajom zmiešava s práškovým cukrom, jedlou sódou, sušeným mliekom alebo s múkou.

V USA na trhu sa v posledných rokoch objavila nová droga, tzv. „super heroín“. Jeho účinok je stonásobne vyšší ako účinok obyčajného heroínu. Ópium sa najčastejšie fajčí vo fajkách. To je však bežné iba v krajinách Orientu. U nás sa možno sporadicky stretnúť s jeho pridávaním do jedál alebo s perorálnym zneužívaním alkoholického extrátu. Morfín sa najčastejšie aplikuje pomocou injekčných striekačiek.

Heroín sa taktiež najčastejšie užíva injekčne. K rozvinutiu účinku drogy dochádza takmer v okamžite po vpichu (viď príloha 2 obr. č. 15). Menej časté je užívania per os, pretože rýchlo dochádza k rozkladu v pečeni. Počas vojny vo Vietname boli zaznamenané aj početné prípady fajčenia heroínu. Poprípade sa môžeme stretnúť s vdychovaním odparkov.

Na drogách tohto typu je zaujímavé, že sa šíria v krvi viazané na krvné proteíny. Ďalej sa z týchto látok v organizme vytvárajú vo vode rozpustné soli.
Najžiaducejším účinkom drog na báze ópia je eufória. Akútna intoxikácia ópiom a jeho derivátmi je v podstate intoxikácia jeho najpotentnejším alkaloidom – morfínom. Pri nižších dávkach sa objavuje potenie, bolesti hlavy, nepríjemná chuť v ústach a pocity úzkosti. Vyššie dávky sa prejavujú zvracaním, svrbením pokožky. Zužujú sa zreničky, môže nastať kóma. Osoba privyknutá na morfín reaguje na jeho podanie aj vníma drogu inakšie. Aj pri nižších dávkach sa prejavuje dominantný účinok drogy – eufória. Stúpa sebavedomie, u niektorých jedincov narastá sociálna aktivita a angažovanosť, u iných naopak klesá a človek upadá do stavu príjemnej letargie a spokojnosti.

Akútna intoxikácia heroínom sa vyznačuje rýchlym nástupom výraznej eufórie, stavom otupenia mysle a pocitom blaženosti. Spočiatku sa objavuje zhovorčivosť, vymiznú zábrany. Objavujú sa senzorické vnemy, lákavé a farebné predstavy. Človek v sebe nachádza netušené schopnosti. S prehlbovaním heroínovej intoxikácie nastupuje apatia, neschopnosť sústrediť sa, pocit ťažkých viečok, spomaľuje sa dýchanie, klesá krvný tlak, nastáva kóma alebo až smrť.

Všeobecná eufória, tiché spokojné snívanie, zmierenie sa so svetom a pocity zvýšenej výkonnosti sú u konzumentov ópiových drog však veľmi prchavé a opakované podávanie drogy rýchlo vyženie užívateľov z ich chemického raja. Postupným privykaním na morfín a najmä heroín sa u človeka rozvinie veľmi silná psychická aj fyzická závislosť. Rýchlo sa začnú prejavovať povahové zmeny. Nastupuje podráždenosť, poruchy pamäti a zvýšená unavenita. Dochádza k rozvratu systému hodnôt, strate zmyslu pre povinnosť a k narušenie medziľudských vzťahov. Môžu sa prejaviť poruchy psychiky, pri ktorých často hrozí nebezpečenstvo samovraždy.

Chronické užívanie drog tejto skupiny vedie aj k somatickým zmenám – človek zbledne, ochabne mu koža. Strata chuti do jedla vedie k poklesu telesnej hmotnosti.
Po náhlom odňatí drogy na báze ópia sa najskôr objavuje slzenie, studený pot, rozširujú sa zrenice, človek sa nekontrolovateľne trasie, zíva, plače. Ak sa prekoná toto kritické obdobie, do troch týždňov vymiznú príznaky z odňatia drogy

C.3.9.Solvenciový typ

V šesťdesiatych rokoch na drogovú scénu USA a niektorých vyspelých štátoch Južnej Ameriky prenikla nová záľuba – vdychovanie organických rozpúšťadiel. Drogová závislosť tohto typu rýchlo prenikla aj do Európy. Ide vlastne o náhradu za iné, ťažko dostupné drogy. Solvenciá sú ľahko dostupné a vyhľadávajú ich osoby, ktoré už sú sociálne narušené konfliktmi v rodine, v škole a v spoločnosti.

Vysoký stupeň nebezpečnosti tohto druhu toxikománie tkvie okrem iných faktorov aj v relatívne bezproblémovej dostupnosti mnohých chemických látok charakteru solvencií, medzi ktoré patrí celý rad v obchodnej sieti ľahko dostupných organických rozpúšťadiel, farieb, riedidiel, čistiacich prostriedkov a mnohých iných látok. Najčastejšie zneužívanými látkami sú toluén, benzín, acetón, benzén, éter. Ďalším dôležitým faktorom je nízka cena. Inou formou prchavých látok, menej často zneužívaných až do formy závislosti, sú hnacie plyny rôznych sprejov – freóny.

Môže ísť o látky uhľovodíkovej povahy vyrábané z nafty a zemného plynu. Majú dve základné fyzikálno – chemické vlastnosti:

prirodzená schopnosť uvoľňovať svoje molekuly do okolia už pri izbovej teplote ( prchavé látky)
schopnosť ničiť molekuly látok organického pôvodu
Druhou skupinou sú už spomínané freóny. Ide o halogénové uhľovodíky, najčastejšie vo väzbe s fluorom.

Všetky látky tohto typu vstupujú do organizmu hlavnou cestou – inhaláciou. Buď vdychujú danú látku priamo z obalu alebo si prikladajú navlhčený kúsok látky priamo k vonkajším dýchacím otvorom.

Keďže jednorazová intoxikácia končí obvykle hlbokým spánkom alebo bezvedomím toxikomani vyhľadávajú zvyčajne osamelé miesta.

Motivácia zneužívania solvencií je vysvetlená ich euforizačným, halucinačným, až anesteticko – narkotizujúcim účinkom. Pocit eufórie sa objaví v priebehu niekoľkých minút. Nápadná je bledosť v tvári, ťažkosti s výslovnosťou, svalová ochabnutosť. Rozvíja sa stav priestorovej dezorientácie a halucinácie. Uvoľňujú sa morálne zásady. Pri silnejšej intoxikácii sa prejavuje extrémna precitlivenosť na svetlo, zvracanie a agresivita. Aj tu môže dôjsť k samovražde alebo k smrti z predávkovania.

Závislosť na solvenciách sa vyvíja relatívne rýchlo. Už po krátkej dobe môžeme zbadať u závislého človeka zhoršenie pamäťovej výkonnosti, upadá do ťažkých depresií.

Pri odňatí drogy sa nastáva nepriateľské správanie voči okoliu, neznesiteľné bolesti hlavy, zvracanie.

C.3.10.Tabakový typ

Pre Európanov bol tabak (viď príloha 3 obr. č. 17) objavený až v roku 1492. Je svojim pôvodom rastlinou amerického kontinentu, kde fajčenie jeho listov bolo známe zrejme už celé tisícročia. Indiáni tabak nielen fajčili, ale aj žuvali, šňupali a používali v kombinácii s inými látkami. O jeho rozšírenie v Európe sa zaslúžil Jean Nicot. Jeho meno nesie aj alkaoid obsiahnutý v tejto rastline – nikotín. Postupne sa rozšírilo pestovanie tabaku do všetkých častí sveta. V Európe sa naplno rozšírilo fajčenie v 17. storočí a stalo sa obľúbenou činnosťou a módnou záležitosťou. Čoskoro sa však objavili prvý odporcovia fajčenia. Vo väčšine krajín to boli práve panovníci, ktorý sa postavili proti tomuto nezmyselnému návyku. V Turecku boli dokonca fajčiari popravovaní a vraždení. Ruský cár zasa považoval fajčenie za smrteľný hriech. Ani tieto zásahy nedokázali zastaviť vlnu rozmachu tabaku. Hlasy proti fajčeniu sa pomaly utíšili. Nakoniec tabak zvíťazil, zvlášť keď vládnuce kruhy prišli na to, že sa dajú na tom zarobiť pekné peniaze. Dnes je tabak najrozšírenejšou, oficiálne tolerovanou a podporovanou drogou. Známych je asi 60 druhov, ale väčšina druhov sa pestuje len ako okrasné rastliny.

V roku 1859 sa začalo hovoriť o možnej škodlivosti fajčenia. Vyslovených bolo mnoho hypotéz, ale v tej dobe ich ešte nemali čím potvrdiť. Neskôr začali robiť štatistiky, kde zistili napríklad, že takmer všetci pacienti s rakovinou pľúc sú fajčiari. Ale až po roku 1964 boli podané návrhy boj proti fajčeniu.

Nikotín je v tabakových listoch viazaný na organické kyseliny a pri fajčení sa teplom uvoľňuje. Časť sa spáli, ale väčšia časť prechádza do tabakového dymu, ktorý sa vdychuje. Jeho pôsobením môže dôjsť k akútnej otrave. Prejavuje sa zblednutím, bolesťami hlavy, závratmi, studeným potom, pocitmi zvracania. Niekedy sa môžu vyskytnúť stavy zmätenosti a halucinácie. Ďalej môže dochádzať k chronickej otrave. Vedie k nej dlhodobé užívanie tabaku. Najviac ohrozené sú dýchacie cesty. Časté sú zanesené priedušky. Tie vedú k poškodeniu srdca, ktoré je nadmerne zaťažované a namáhané. Väčšina úmrtí fajčiarov je zavinená poškodením srdca a cievneho systému. Pri nadmernom fajčení sa prejavujú psychické problémy spojené s nesústredením, nervozitou, výbušnosťou a znížením celkovej psychickej aktivity. Tvrdí sa, že fajčenie pomáha lepšie sa sústrediť, ľahšie sa prekonávajú životné krízy alebo iné životné problémy. Ale to je skôr zdôvodnenie či ospravedlnenie fajčiarov. Vo všeobecnosti fajčiari ukazujú väčšiu chorobnosť a pracovnú neschopnosť. A každý štvrtý fajčiar umiera na chorobu súvisiacu s fajčením.

Ďalším problémom je fajčenie žien počas tehotenstva. Vedie to k spomaleniu rastu plodu, častejšie sa vyskytuje nedonosenosť a je zvýšený počet potratov.
V USA sa v poslednom období rozmohlo žuvanie tabaku, ktoré spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a rakovinu dýchacích ciest a jazyka. Tento návyk je silnejší ako závislosť na cigaretách.

Momentálne je vypracovaných množstvo programov, ktoré majú zabrániť tomu, aby mladí ľudia začali fajčiť a tiež fungujú protifajčiarske poradne. Úspechy sa prejavujú najmä u chlapcov a mužov, u žien a dievčat je úspešnosť takmer nulová.

D.ZÁVER

Závislosť na drogách predstavuje zložitý spoločenský a ekonomický problém, a preto by sa malo s nimi bojovať.

Je založených množstvo ústavov, kde sa liečia závislí, ale začať treba úplne niekde inde. Najmä ľudia by sa mali iným spôsobom správať k závislým osobám. Nikto nevie presnú príčinu toho, čo viedlo daného človeka k drogám, a práve preto treba najskôr pomôcť a nie odsudzovať. Mala by sa podporovať prevencia, a to rôznymi projektmi, ktoré sú zastrešované nadáciami a médiami, často sa usporadúvajú besedy s vyliečenými narkomanmi. Treba si všímať svojich blízkych, neprehliadať zmeny na ich správaní a zlepšiť komunikáciu v rodine.

Prácu som vypracovala tak, aby poskytla objektívne informácie laickým čitateľom a zároveň ja som si rozšírila obzor v tejto oblasti. Sama som netušila množstvo faktov o histórii a pri čítaní tejto literatúry ma mnohé informácie nepríjemne prekvapili.

E. RESUMÉ

Drug addiction is serious social and economic problem and that is reason why people should fight with them.

It is founded many institutions where drug-addictited people can cure but we have to begin elsewhere. Particularly people should behave to addicted people different way. No one knows true reason why man became to drugs. At first time we have to help and not condemn. It should be favoured. We have to attentive more our close relatives and make better communication in families.

I want to give objective information to lay readers. I came to know many new knowledge and by many of them I was unpleasant surprised.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Drogy SOŠ 2.9118 936 slov
Drogy SOŠ 2.9462 940 slov
Drogy SOŠ 2.9446 593 slov
Drogy SOŠ 2.9640 1325 slov
Drogy SOŠ 2.9230 6729 slov
Drogy SOŠ 2.9564 3943 slov
Drogy SOŠ 2.9347 9058 slov
Drogy SOŠ 2.9536 6178 slov
Drogy SOŠ 2.9608 327 slov
Drogy SOŠ 2.9529 6971 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.