Emócie

Čo sú vlastne emócie?
Emócia alebo cit je prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu a k iným ľuďom. City a emócie sa často zamieňajú. Emóciami sa označujú nižšie city spojené s uspokojovaním základných ľudských potrieb ako sú napríklad jedenie, pitie, spanie. City sú trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami, hlavne s medziľudskými vzťahmi, hodnotami človeka a života, s potrebami myslenia a prežívania krásy a s kultúrnymi potrebami človeka. Vždy existuje predmet citov. City má iba človek! A iba človek je schopný empatie, čo znamená vcítenie do citov a prežívania druhého. Výraz citov je jednou z najdôležitejších osobitostí citov a emócii. City a emócie zohrávajú významnú úlohu v živote človeka, pretože sú súčasťou jeho motivačnej štruktúry. Od ich zameranosti, hĺbky a stálosti závisí jeho konanie, to znamená čo a ako bude robiť.
City a emócie majú odlišné vnútorné aj vonkajšie prejavy. Na ľudoch možno pozorovať rôzne zmeny, keď prežívajú nejakú emóciu, ako napríklad keď sú veselí na tvári majú úsmev. City a emócie sa vyjdrujú mimikou a pantomimikou. Mimika je výrazový prejav na tvári a pantomimika sú výrazové prostriedky celého tela. Najvýraznejšie prejavy citov sú plač a smiech.

Reklama
Reklama, aj keď by to pravdepodobne mnoho ľudí poprelo, je silným fenoménom súčasnej doby. Stretnete sa s ňou všade, niekedy aj na miestach, kde by ste niečo také ako reklamu určite nehľadali. Médiá, ulice, úrady, školy, jedálne, vlaky, autobusy aj električky sú jej plné. Mestom sa nedá prejsť bez toho, aby ste aspoň podvedome nejakú nezaznamenali. Cieľom reklamy je komercializovať produkt tak, aby ho poznalo čo najviac používateľov a aby si ho v obchode kúpili aj tí, čo ho nepotrebujú. Pôsobenie reklamy na ľudí je rôzne – niektorí nakupujú jedine pod jej vplyvom, iní si zas výrobky, ktoré majú rozsiahlu reklamnú kampaň nikdy nekúpia. Niekde medzi tým je ale bežný spotrebiteľ a takých je aj na Slovensku väčšina. Načo však reklama potrebuje psychológiu? Produkt totižto nestačí len predstaviť, treba poznať potreby obyvateľstva a vyzdvihnúť práve tie klady reklamy, ktoré majú pre spotrebiteľa význam a dokážu ho o kvalite výrobku presvedčiť. Výstižne to vyjadril Konrad Lorenz: „Odborník v reklame je úspešný vtedy, keď dokáže manipulovať inštinkty a emócie. Kto chce získať veľké masy ľudí, používa kľúče k ich „srdciam“, k ich podvedomiu.“ Reklama postupne prešla niekoľkými etapami, z jednoduchej ponuky výrobkov sa postupom času stala ponuka ideálov, životného štýlu, osvety a ľudských túžieb.

Psychológia reklamy
Predtým ako vôbec môžeme zadefinovať psychológiu reklamy, je potrebné pomenovať samotnú reklamu. Najvšeobecnejšou definíciou reklamy je jej vymedzenie ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, ktoré vedú k žiadúcim činnostiam. Psychológia je vedou a reklama predsalen skôr umením, ich spoločným subjektom je však človek. I keď možno psychológiu reklamy zaradiť medzi aplikované psychologické disciplíny, nie všetky psychologické poznatky sú priamo aplikovateľné a pre prax majú len dôsledky. Práve tieto využívajú reklamní odborníci a intuitívne či vedome ich používajú vo svojej tvorivej činnosti. Psychológia sa často uplatňuje pri tvorbe propagačných prostriedkov a pri poznaní cieľovej skupiny na základe potrieb trhu.

Psychológovia spolupracujúci s reklamnými agentúrami analyzujú výrobok v súvislosti s cieľom, ktorý chce reklama dosiahnuť, snažia sa nájsť pozitíva a výhody výrobku, ktoré je možné v reklame využiť. Keď psychológ skúma cieľovú skupinu, snaží sa odpovedať na otázky, aké sú vzťahy k výrobcovi, k jednotlivým produktom a reklame.

Pre výrobcu je dôležité poznať aj vzťah ľudí z cieľovej skupiny k médiám, ktoré využíva a k jednotlivým inzerátom, reklamným spotom, billboardom či plagátom.
Teória je jedna vec, v praxi však reklamy často vyzerajú akoby boli vytvorené a vyrobené samoúčelne bez akýchkoľvek ohľadov na požiadavky a potreby spotrebiteľov. Pre menšie firmy je už samotná reklama totiž finančne náročná, veľkým firmám však vo výrobe kvalitnej reklamy nič nebráni. Aj napriek tomu však majú niektoré reklamy skôr odpudivý účinok.
Príjemca – obeť alebo tvorca reklamy
Poznať príjemcu reklamy je pre výrobu kvalitnej kampane nevyhnutné. Svedčia o tom aj výroky mnohých osobností so sveta reklamy. Albert Lasker (zakladateľ agentúry Lord and Thomas) už v 19. storočí zistil, že učinná môže byť len tá reklama, ktorá pozná svojho zákazníka a poskytne mu dôvod, prečo sa nejaký výrobok oplatí kúpiť.

John Caples (agentúra BBDO) zas v tridsiatych rokoch 20. storočia tvrdil, že pre príjemcu „čo poviete je dôležitejšie ako spôsob akým to poviete.“
Tom Dillon (prezident agentúry BBDO) mal zas teóriu, že reklama je účinná vtedy, ak dáva zákazníkom odpovede na problémy s výrobkami. Ray Rubicam (zakladateľ agentúry Young and Rubicam) presadzoval originalitu a nové myšlienky, reklama sa tým podľa jeho názoru stáva zaujímavejšou a presvedčivejšou, keďže viac upúta pozornosť príjemcu. Bill Bernbach (zakladateľ agentúry Doyle, Dane, Bernbach) mal filozofiu, ktorá sa dá najlepšie vyjadriť len jednou vetou – nájsť, čo povedať príjemcom, je začiatok komunikácie s nimi, ale ako to povedať je základ pre to, aby tvrdenie prijali a dôverovali mu. Podľa týchto vyjadrení možno usúdiť, že človek, teda príjemca reklamy a zákazník je tu veľmi dôležitým článkom. Jednotlivé cieľové skupiny možno vymedziť s ohľadom na typ zamestnania, dosiahnuté vzdelanie, bydlisko, pohlavie, vek a sociálnu štruktúru. Veľké reklamné agentúry vo väčšine zohľadňujú najmä ekonomické hľadisko a cieľové skupiny rozdeľujú pod výšky príjmu. Podľa ich rozdelenie zhruba dve percentá obyvateľov tvoria profesionáli na najvyššej úrovni, vysokopostavené osoby, riaditelia či manažéri, ktorí sú spotrebiteľmi drahých, prestížnych a ťažko dostupných výrobkov.

Tie sa však sprostredkovávajú inou formou ako je reklama v médiách. Vrcholoví manažéri a vysokí úradníci sa zameriavajú na drahé výrobky vysokej kvality. Riadiaci pracovníci, súkromní podnikatelia a vlastníci menších podnikov sa snažia patriť do vyššej vrstvy, kupujú preto drahé výrobky, ale nie v takom množstve ako predchádzajúce skupiny. Vo väčších lacnejších predajniach nakupujú špičkoví robotníci, úradníci a drobní podnikatelia, ktorí sú väčšinou verní jednej značke. Nákupy poslednej skupiny viac menej závisia od finančných možností a sú skôr impulzívne.

Samozrejme, že rozdelenie a tvorba reklamy len na základe ekonomickej situácie potenciálneho zákazníka nie je možná. Táto klasifikácia sa musí skombinovať aj s ďalšími vedomosťami o spotrebiteľovi – o jeho nákupných zvykoch, zaužívaných spôsoboch, hodnotovej orientácii a ďalších charakteristikách. Určenie cieľovej skupiny nie je jednorázový čin, cieľová skupina totiž neostáva stála, nemenná, ale tiež sa vyvíja a mení. Špecifickou skupinou sú deti, na ktoré má reklama najväčší vplyv. Psychológovia skúmajú správanie spotrebiteľa nielen predtým ako si konkrétny výrobok obstará, ale aj v čase, keď ho používa a potom, keď sa rozhoduje či si výrobok kúpi opäť. Na správanie jednotlivca i celej cieľovej skupiny vplývajú okrem iného aj reklamy na konkurenčné produkty. Súčasne tu pôsobia aj rôzne sociálne vplyvy, akými je kultúra, vplyv jednotlivých sociálnych vrstiev, rodina, osobný vplyv a jedinec.

Reklama sa podobne ako iné zložky kultúry riadi spoločenskými pravidlami, predstavami, predsudkami a stereotypmi. Zároveň tieto prvky kultúry pomáha vytvárať a formovať. Aby si potenciálny zákazník utvoril predstavu o produkte, ktorý reklama ponúka, využívajú tvorcovia sociálne symboly, ktoré predstavujú špecifické kvality. Aby však mohla byť reklama účinná, musí odrážať názory a túžby spoločnosti a vžiť sa do chápania ľudí, pre ktorých je určená. Najčastejšie používanými symbolmi sú zvieratá, pretože sa podľa rôznych zaužívaných znakov, bájov a rozprávok dajú ľahko identifikovať ich vlastnosti. Príkladom takejto reklamy, je napríklad staršia kampaň spoločnosti Globtel na kartu Prima – motýľ v nej je symbolom ľahkosti, voľnosti, pohyblivosti – a práve tieto vlastnosti sa spoločnosť rozhodla vyzdvihnúť. Služby Saturu zas ponúka bocian ako symbol odletu do južných krajov, ďalším je napríklad lišiak v reklame na české stavebné sporenie, ktorý je symbolom prefíkanosti a dobrých riešení. Takýchto príkladov je množstvo.

Reklama v rámci kultúry využíva aj tradície, ktoré sa prejavujú v reklamnom jazyku, vo voľbe obrazových prostriedkov a podobne. Niekedy môže reklama upútať tým, že klasické tradície popiera. Taká bola aj reklama Rádia Ragtime: kampaň, v ktorej červená čiapočka roztrhá vlka sa dá interpretovať ako snaha mladých ľudí odlišovať sa a zdôrazniť, že poslucháči tohto rádia už dávno neveria rozprávkam. Ďalším spôsobom ako si vysvetliť túto reklamu je zdôraznenie toho, že svet sa mení a v ňom sa menia aj tradície, slogan však dopĺňa celkový obraz. I keď sa všetko mení, je dobré byť sám sebou. Reklama musí vystihnúť aj životný štandard a štýl, aký spotrebitelia preferujú.

Na základe ich preferencií, vzniklo päť typov slovenských spotrebiteľov. Najviac je v spoločnosti podľa výskumu agentúry Focus rodinne zameraných kariéristov. Tvoria 31%, ich priemerný vek je 42 rokov a pre svoju rodinu sú ochotní obetovať čokoľvek – vzdelávať sa po nociach, nepozerať televíziu. Títo ľudia nemajú čas obliekať sa podľa módy a kupovať noviny. Ďalšou najpočetnejšou skupinou sú apatickí dôchodcovia, ktorí tvoria 26% spoločnosti, sú konzervatívni, o zmenu nemajú záujem a ich kontakt s vonkajším svetom zabezpečuje najbližšia rodina, televízia, susedia a cirkev. Celkom rozdielne hodnoty vyznáva lenivý domased a energický mladík, ktorých zastúpenie v spoločnosti je rovnaké – 15%. Domased racionálnu výživu, vzdelávanie, cestovanie a šport, ktoré preferuje mladík, nepovažuje za podstatné. Väčšinu času trávi pri televízii, čo však energický mladík vníma ako zbytočnú stratu času. Nakoniec nám ostala posledná skupina, ktorú tvorí 13% ľudí. Aktívní profesionáli sú individualistickí spotrebitelia, ktorí zdôrazňujú výkon a úspech.

Potrpia si na kvalitu, kupujú novinky a obliekajú sa podľa módy. Správanie týchto skupín sa odlišuje aj vo vzťahu k reklame. Je podmienené práve hodnotami spotrebiteľa, ktoré dominujú v jeho hodnotovom systéme. Aj keď táto štatistika pre Slovákov vyznieva nelichotivo, Timoracký v knihe Slovenský spotrebiteľ – zoznámte sa! zdôvodňuje najvyššie zastúpenie apatických dôchodcov a rodinne založených karieristov tým, že až 27% populácie je staršej ako 55 rokov. Len 8% dospelých má vysokoškolské vzdelanie, polovica Slovenska žije v obciach, ktoré majú menej ako 10 tisíc obyvateľov. Slovákov podľa neho ovplyvňuje aj vidiecka minulosť a patriarchálny spôsob života. Pre slovenskú spoločnosť je rodina tým najdôležitejším. Rodina celkovou atmosférou a výchovnými postupmi utvára priestor, kde sa dieťa stretáva s prvými názormi na produkty a služby, ktoré sú predmetom reklamy. Dieťa sa tu učí postojom k reklame spolu so životným štýlom a hodnotami, ktoré vyznávajú jeho rodičia. Nakoľko je rodina jednou z priorít každého človeka, využíva ju aj reklama na svoje pôsobenie. Šťastná rodina je totiž ideálom, ktorý by chcel každý spotrebiteľ dosiahnuť a ak sa s produktom spojí vhodným spôsobom, úspech je zaručený.
Pozornosť a vnímanie

Ak vezmeme do úvahy bohatosť podnetov pôsobiacich na osobnosť a jej schopnosť selektívne ich spracúvať, uvedomíme si, že vplyv reklamných výpovedí je obmedzený. Ich účinnosť na psychiku možno dosiahnuť len rešpektovaním základných podmienok, v ktorých pôsobia.
Emócie
Emócie možno definovať ako stav citového vzrušenia, ktorý je sprevádzaný určitým druhom a úrovňou biochemickej aktivity mozgu a tela. Aj keď reklamní pracovníci môžu vzbudzovať rôzne emócie s cieľom zaujať spotrebiteľa, k niektorým sa uchyľujú častejšie. Ide predovšetkým o rodičovský inštinkt, lásku ku zvieratám, strach, sexuálne vzrušenie a zvedavosť. Vzbudzovaním emócii sa opäť budeme zaoberať podrobnejšie ako ostatným spôsobom, ako získať pozornosť spotrebiteľa. Zmyselné činnosti, zvodné modelky a eroticky zafarbené epizódy vzbudzujú bezpochyby zvýšenú pozornosť niektorých skupín spotrebiteľov, napríklad teenagerov a dospelých, a to veľmi efektívne. Existujú aj smernice pre využitie sexu v reklame a ako príklad môžu slúžiť napríklad nasledujúce:

1. Chovať sa k spotrebiteľovi ako k inteligentnému človeku.
2. Používať sexuálne symboly ako dráždidlo, nech sa nevyjadrujú otvorene, len naznačujú.
3. Používať sexuálne symboly s humorom a rešpektom.
4. Spájať ich s jasnými výhodami produktu.

So sexuálnymi symbolmi je však, čo sa týka vzbudenia príliš silných emócii, ten istý problém ako s inými. Istá štúdia poukázala na to, že zvodné obrázky v tlačenej reklame mali len minimálne lepšie výsledky ako nevzrušivá reklama na ten istý produkt. Okrem toho po týždni si ju spotrebitelia už pamätali horšie ako druhú variantu. Efektívny spôsob, ako paralyzovať rušivý vplyv podnetu je veľmi úzke prepojenie s produktom a prirodzenosť tohto prepojenia
Ďalšia užitočná emócia je zvedavosť a reklamný pracovníci ju vzbudia vytvorením tušenia, príklad je uvedenie auta na trh, pričom sa najprv oznámi dátum, neskôr kategória auta a napokon konkrétne podrobnosti o ňom. Spôsobov, ktorými reklama môže zaujať je ešte mnoho, aj objavenie zvierat v reklame je pôsobivé, pretože mnoho ľudí ich spontánne miluje. Malé deti zase zaujmú rodičov, atd. Emócie majú oproti logike niekoľko výhod. Za prvé nevzbudzujú prirodzenú ochranu diváka, pretože ho vťahujú do deja a odvádzajú pozornosť od toho, že cieľom reklamy je presvedčiť. Za druhé emócie vyžadujú od diváka menej úsilia ako logické argumenty, ktorým musí naslúchať a hodnotiť ich. A samozrejme podnety vzbudzujúce emócie sú spravidla zaujímavejšie a ľahšie zapamätateľné ako suché údaje, prípadne argumenty.

Taktiež má však aj nevýhody. Nepriame získanie pozornosti pre produkt vlastne uberá čas v reklame samotným informáciám o produkte, divákom taktiež môže ujsť dôležité posolstvo, pretože sú zaujatí pocitmi. Okrem toho negatívnym emóciám sa môžu spotrebitelia podvedome brániť.
Ak vzbudí reklama v konzumentovi príliš silné emócie a ešte ani nemá jasnú spojitosť s produktom, môže vyvolať pocit, že zneužíva situáciu.

Oliviero Toscani
V spojitosti s touto témou nejde nespomenúť toto meno. Tento fotograf, slávny vďaka provokatívnym fotografiám pre firmu Benetton, si znepriatelil časť verejnosti práve tým, že produkt, ktorý jeho fotografie majú pomôcť predávať, s nimi nemá absolútne žiadnu spojitosť. Okrem toho podnety sú aj príliš silné, napríklad v reklame, ktorá znázorňuje otca objímajúceho syna, ktorý umiera na AIDS alebo na plagáte s čiernou ženou, ktorá kojí biele dieťa. Nedá sa poprieť, že jeho prínos do reklamy je obrovský. Taktiež sú jeho plagáty originálne a miera inšpirácie obdivuhodná, lenže - nie na propagáciu oblečenia.
Toscani vo svojej knihe "Reklama je navoňaná zdochlina" popisuje svoje stanovisko k tejto problematike a taktiež celému reklamnému priemyslu. Kryticky, skepticky a je treba podotknúť, že aj mimoriadne pokrytecky, aspoň z môjho pohľadu. V spomínanej knihe propaguje sám seba, a v tejto "reklame na reklamu" používa tie isté prostriedky, ktoré zároveň v druhej, obsahovej rovine knihy očierňuje. Na jeho obranu slúžia zástancom Toscaniho mnohé argumenty, ako napríklad ten, že núti ľudí vidieť veci, pred ktorými zatvárajú oči. Že podľa neho treba začať bojovať, každý vlastnými spôsobmi, za lepší svet. No neznie to všetko príliš krásne a idealisticky? A hlavne - nestráca všetko to provokovanie a šokovanie na ušľachtilosti práve titulkom Benetton?

Výrobca tenisiek sa nám v reklame snaží predať pocit, že práve s jeho výrobkom zabehneme najďalej, výrobca krému ponúka nádej, že skrásnieme, výrobcovia kávy nás lákajú na pohodu a výrobcovia áut na rýchlosť, pohodlie či bezpečnosť. Nedávno si kamarát pod billboardom, na ktorom bola tehotná žena, ktorá si vychutnávala pohár zdravej minerálky, povzdychol: "Tehotné ženy a malé deti v reklame sú najhoršou formou vydierania." Marketingové poučky však hovoria jasne - ľudia si najrýchlejšie zapamätajú príjemné pocity, väčšina reklám hovorí teda o šťastnej rodinke či malých detičkách. Ide o naše emócie. "Snažíme sa tváriť ako individuality, ktoré reklama neovplyvní, potom však prídeme do obchodu a podvedome siahneme po výrobku, ktorý sme videli v reklame," hovorí psychologička Elena Hradiská, ktorá roky skúma pôsobenie reklamy.

Cieľová skupina
Samozrejme, aby sa zvýšili šance, že v niekom vyvolá reklama emócie, musí byť "cielená" - v reklame na červené Ferrari zrejme neobstojí šťastná rodinka. V tomto prípade otec rodiny, ktorého manželka je na rodičovskej dovolenke, asi nebude správnou "cieľovou skupinou". Dvojmiestne Ferrari vyvolá emócie skôr v mladíkoch, ktorí žijú sami zo svojho platu a hľadajú rýchlosť, slobodu a adrenalín. Správni mladí muži by navyše mali byť reklame vystavení dostatočne dlho, aby si ju zapamätali - treba teda vybrať správne médiá a priestory.

Marketéri v tomto prípade hovoria o "selektívnej expozícii a selektívnej pamäti", čo znamená, že v hlave nám utkvie to, čo je nám blízke a podporuje naše názory.
Kto má doma na upratovanie gazdinú, toho asi nezaujme reklama na jedinečný čistiaci prostriedok. Pri vysielaní tejto reklamy jednoducho vypne a pokojne odíde na WC. Jedine, že by bola reklama neuveriteľne zvláštna a šokujúca. Zaujať možno hocičím, trebárs neočakávaným zvukom alebo zvláštnou farbou. Vo svete farieb je dnes zvláštnosťou čierno-biela reklama, vo svete mobilov však zvláštnym zvukom nebude pípanie telefónu. Kto vtedy začne hľadať svoj telefón v kabelke a kto sledovať reklamu?

Zvolili ste správne
Príjemné emócie sa však v reklame nevyužívajú iba na vyvolanie záujmu. Kto si už niečo kúpi, potrebuje "pohladiť" a ubezpečiť, že si vybral najlepšie. Spomeniete si, ako na konci roka jedna firma za druhou ďakuje svojim klientom a želá im úspešný nový rok?
Reklama však nie je iba to, čo vidíme v médiách, marketéri využívajú celý "komunikačný mix" - chodia na výstavy, sponzorujú športové podujatia, posielajú nám e-maily, občas prilepia k výrobku malý darček, majú sympatického hovorcu, dotujú detský domov, pestujú dokonalú firemnú kultúru (vrátnik vás nevyhodí od dverí, ale zamestnanec sa s vami s úsmevom porozpráva a vy budete známym nadšene rozprávať, akí sú v tej firme úžasní), alebo nás presvedčia, že ak si kúpime ich výrobok, koruna pôjde na prístroje do nemocnice.

Priveľa škodí
Logom možno klientov aj presýtiť. Marketingový kráľ Philip Kotler vo svojej knihe Marketing píše, že jeden z dôvodov, prečo firme Nike začal po rokoch úspechu klesať predaj, bol, že "v Amerike bolo naraz prefajkované, logo Nike stratilo výnimočnosť a zovšednelo". Športovci ho nosili na tričkách, potítkach, teniskách aj na trenírkach, viselo na štadiónoch.
S "preháňaním" majú problémy napríklad firmy pri e-mailovej reklame - mnohé majú špeciálne softvéry, ktoré sledujú, koľko e-mailov ide za istý čas jednému klientovi, aby sa nenahneval a nepožiadal o vyškrtnutie z databázy. Ak však dostáva maily z dvadsiatich firiem, nemusí pomôcť ani softvér.

Kritika a argumenty
Philip Kotler hovorí, že reklama dnes čelí niekoľkým kritikám - spôsobuje, že tovar je drahší, pretože klient musí zaplatiť aj reklamu (na čo marketéri hovoria, že klienti sú ochotní zaplatiť viac za výrobok, ktorý im dá pocit výnimočnosti či kvality, oproti neosobnému lacnému výrobku), že zavádza a klame (aj u nás už Rada pre reklamu uznala, že niektoré reklamy klamali, napríklad listy, ktoré dostávame občas do schránky, oznamujúce, že sme vyhrali milión), vytvára falošné potreby a robí z nás materialistov (podľa marketérov iba reaguje na potreby ľudí), redukuje verejné statky (netreba nám autobusy, veď máme každý vlastné auto, čo však spôsobuje zápchy, exhaláty a dopravné nehody), spôsobuje kultúrny úpadok a dáva prílišnú moc firmám, ktoré môžu napríklad brániť vstupu konkurencie na trh - kúpia ju (trebárs ako Microsoft všetkých svojich konkurentov), alebo vytvoria neprekonateľné bariéry (marketéri však tvdia, že vždy možno prijať regulačné opatrenia).

Významným zdrojom motivácie sú vedľa potrieb emócie. Uspokojenie, prípadne neuspokojenie potrieb je doprevádzané emóciami príjemnými, respektíve nepríjemnými. Ale emócie majú význam ako zdroj motivácie i samé o sebe. Človek vyhľadáva silné zážitky nielen v záujme uspokojovania svojich potrieb, ale pre ne samotné.

Reklama sama sa stáva významným prvkom súčasného života, ktorý vnáša emócie do života, je vzrušujúcim impulzom vo svete umelo navezovaných emócií. Aby reklama na seba upútala pozornosť musí prinášať stále nové a neobvyklejšie podnety. Samozrejme reakcia je dvojaká, pozitívna sa prejavuje aktivným vyhľadávaním toho čo je najvzrušujúcejšie, s čím reklamný priemysel prichádza, negatívna sa vyznačuje aktívnym rozčuľovaním sa nad tým, aká je reklama agresívna, hlúpa, drahá, nezmyselná, atď. V obidvoch prípadoch však dáva podnety k relatívne silnému citovému prežívaniu.
Príkladom efektívneho spojenia výrobku s pozitívnou emóciou môže byť televízna reklama na rastlinný tuk Hera, v ktorom je zrýchlene znázornený proces pečenia a jeho výsledok, lákavo vyzerajúci koláč. Pozitívne emócie umocňuje rozkošné svetlovlasé a kučeravé dievčatko, ktoré prináša koláč na stôl. Výber dievčatka bol veľmi vydarený a celá reklama skutočne vyvoláva silné pozitívne emócie hlavne u žien, a niet preto divu, keď pri nákupe jednoducho siahnu po výrobku, ktorý je v ich mysli spojený s týmito emóciami.

Ďalším príkladom môžu byť televízne reklamy spoločnosti Coca – Cola Company. V televíznej reklame na nealkoholicky nápoj sa výborne zabávajú mladí ľuďia, čo vyvoláva práve u týchto respondentov príjemné emócie z priateľstva a pohody. Taktiež vianočné reklamy na Coca – Colu vyvolávajú vďaka milému Santa Clausovi veľmi príjemné emócie navodzujúce Vianočnú náladu a pohodu spojenú so sviatkami tohto obdobia.

Záver

Nie všetky druhy emócií slúžia v prospech hlavného poslania reklamy: predávať výrobok. Efektívne je vytvoriť spojenie výrobku s pozitívnou emóciou. Keď sa reklame podarí vzbudiť príjemné a dostatočne silné emócie a upevniť ich spojenie s konkrétnym výrobkom, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že si človek pri rozhodovaní o nákupe vyberie práve ten tovar, ktorý príjemné emócie navodil. S negatívnymi emóciami je to opačne, a preto je zámerné používanie strachu a iných negatívnych emócii v reklame veľmi zriedkavé.