Úspešná práca skupiny závisí od dodržiavania a kontroly skupinových noriem. Dodržiavanie skupinových noriem zaručuje systém skupinových sankcií:-pozitívne sankcie – uznanie, pochvala, vďačnosť, úcta, obdiv-negatívne sankcie – výčitky, nespokojnosť, pohoršenie, pokarhanie

Vzťah jedinca ku skupinovým normám má tieto možnosti:prispôsobiť sa, pokúsiť sa o zmenu, odkloniť sa, opustiť skupinu. Celkovú reguláciu správania jedinca vo vnútri skupiny daná systémom noriem sankcií sa nazýva sociálna kontrola. Môže byť:
a)formálna – napr. zákonmi, predpismi...
b)neformálna – irónia, posmech, dištancovanie...

Malé-skupiny,kde sa navzájom všetci poznajú.
Veľké–napr. národy, skupiny dané povolaním.
Primárne- sú skupiny, ktoré sa vyznačujú intímnym spojením členov tvárou v tvár, spoluprácou, utvárajú povahu jednotlivca, dieťa sa učí základné názory, postoje, zvyky... (rodina!)
Sekundárne-ide o vzťahy medzi ľuďmi podobných povolaní, politických názorov, rás, národov.
Formálne–je tu sieť sociálnych vzťahov, ich formy a funkciu predpísanú spoločenskou organizáciou, (plnia sa spoločenské ciele).
Neformálne–sú väzby prirodzeným výrazom citov a potrieb jednotlivca,(realizujú sa osobné potreby, uplatňujú osobné ciele...)
Členské–do nich jednotlivec skutočne patrí.
Referenčná–do nej jednotlivec môže, ale nemusí patriť, do ktorej však chce patriť a ktorá mu slúži ako kritérium hodnotenia jeho vlastného správania. pozitívna a negatívna.

Závislosť od skupiny – je buď vedomý alebo nevedomý vzťah
Vedomá závislosť – jedinec prežíva odlúčenie ako traumu, bráni sa jej, ak k nej príde, snaží sa ju prerušiť...
Nevedomá závislosť – jedinec si často ani neuvedomuje, že jeho konanie je ovplyvnené skupinou
Nezávislosť od skupiny – človek si vytvára svoju vlastnú mienku, pričom si ponecháva voľnosť, či sa pridá k skupine alebo nie.

Človek nepodlieha tlaku skupiny,podobne ani silám ktoré ho od skupiny odtŕhajú (originalita človeka).
Nezávislosť a názorová pluralita – keď jedinec zisťuje názorovú nezhodu medzi sebou a skupinou, môže mať tendenciu k ich zmiereniu. Pri zmierovaní si môže väčšmi uvedomovať existenciu istej plurality (rôznosti) => utvrdzuje ho to v jeho nezávislom postoji, ale aj naopak v tom, aby svoj názor stotožnil s názormi skupiny.

Politický režim – totalitný režim – nepripúšťal názorovú rôznosť.
Spoločenský status – chápe sa ako trvalejšia pozícia dominancia a submisivita – prejavujú sa vo všetkých skupinách => určujú pozíciu jedinca vo vnútri skupiny - dominantná pozícia – vodcovia, vedúci, majú aj najväčšiu moc – ostatní sú podriadení.

Delenie statusu- 1)vrodený–pohlavie
2)získaný–osobná prestíž
3)pripísaný–vek

Spoločenská rola – reprezentuje úlohu a postavenie jedinca v rozličných skupinách, kam patrí (syn – vnuk, študent, kamarát....)
Sociálna rola – predstavuje určitý systém očakávaní – ako by sa mal niekto v určitej pozícii správať. V priebehu svojho vývinu sa jedinec učí, čo sa od neho v istej role očakáva.
Pozícia – je miesto, ktoré má jednotlivec v rámci svojho spoločenského systému a ktoré takto označuje jeho spoločenskú funkciu.

Príklad: pohlavie (muž – žena) vek (mladý, starý) zamestnanie (úradník) Vzťah status a pozícia – chápe sa ako trvalejšia pozícia.