Mnoho kníh a spisov napísali autori, ktorým celý svet závidel veľkosť ich myšlienok a dosah ich diela. Málokto však vie, ako ťažko a v akom prostredí sa tieto veľké diela rodili.

      Mnohí veľkí ľudia používali na vytvorenie tvorivej klímy tie najbizarnejšie podnetové prostriedky. Nemecký dramatik a básnik F. Schiller si napríklad naplnil stôl zhnitými jablkami. Francúzsky prozaik M. Proust pracoval v absolútnom tichu svojej pracovne obloženej korkom. Známy zakladateľ nemeckej klasickej filozofie, filozof a vedec I. Kant pracoval len v posteli a okolo si naukladal do zvláštne konfigurovaných tvarov posteľné prestieradlá.

Bariérami tvorivosti sa zaoberal James L. Adams. Vytvoril všeobecne uznávanú kategorizáciu bariér tvorivého myslenia, ktoré rozdelil do štyroch skupín:
a)      percepčné bariéry
b)      bariéry kultúry a prostredia
c)      emočné bariéry
d)      intelektové a výrazové bariéry

Percepčné bariéry
Základným procesom orientácie v problémovej situácii je vnímanie. Vo vnímaní sa objavuje veľa individuálnych rozdielov. Inak vnímajú okolie analytické a inak syntetické typy, ale rozdielne vnímajú aj introvertné alebo extrovertné typy ľudí. Vnímanie má teda nerovnakú úroveň.

Človek vníma v určitej situácii najmä pozorovaním. A tu je dôležité hľadisko a zámer pozorovateľa. Pozorovateľ nemôže obsiahnuť celú situáciu naraz, a preto postupuje od objektu k objektu. Je vedený typom svojho konania a okamžitým postojom, v ktorom zasa rozhoduje očakávanie a anticipovanie udalosti.

Podľa Adamsa poznáme tieto percepčné bariéry:
Ø      Nedokonalé vymedzenie problému – problém musí byť jasne a zreteľne formulovaný, dobre vymedzený a správne ohraničený.
Ø      Zlé vymedzenie problému – ak je problém priširoko alebo práve priúzko vymedzený
Ø      Neschopnosť posudzovať problém z viacerých hľadísk – ak chceme komplexne riešiť problém, musíme rozhodne uplatniť viackriteriálne hľadiská a multidimenzionálny prístup
Ø      Problém vidíme tak, ako iní chcú, aby sme ho videli – správny riešiteľ si nedá implantovať riešenie od niekoho iného
Ø      Presýtenosť a nadbytočnosť (redundantnosť) informácií
Ø      Slabé využívanie všetkých zmyslov – mnohé inšpiračné podnety môžeme získať aj inými zmyslami ako zrakom alebo sluchom, a preto sa ich tiež usilujeme využivať

Bariéry kultúry a prostredia
Spoločenské prostredie a jeho kultúra môžu byť významným retardantom tvorivej práce:

Ø      Fantázia nie je zbytočnosť – lebo bez nej je tvorivosť nemysliteľná. Podporuje ju intelekt a emócie
Ø      Hravosť nie je len doménou detí – lebo mnoho veľké diela vznikli práve v hravej atmosfére kultúrne aktívneho prostredia
Ø      humor pôsobí stimulujúco – vytvára srdečnú, priateľskú, otvorenú a často veľmi podnetnú atmosféru. Veľmi zbližuje pracovníkov
Ø      tradícia alebo dynamická zmena? – tradície pôsobia skôr bariérovo ako podnetne, lebo sa usilujú udržať predchádzajúci stav
Ø      podmienkou riešenia problému je tvorivé myslenie a dostatok prostriedkov – tvorivé myslenie môže posunúť naše poznanie preto, lebo je založené na vedeckom prístupe. Realizovať však veľké a originálne si vyžaduje dostatok finančných prostriedkov
Ø      tabuizovanie prístupov – tvorivý človek by mal byť natoľko sebakritický, aby včas rozpoznal, čo je spoločensky prospešné a čo nie

Emočné bariéry
      Človek tvorí, lebo ho k tomu vedie vnútorný pud. Adams uvádza tieto emočné bariéry:
Ø      strach urobiť chybu, zlyhať a riskovať – strach veľmi brzdí tvorbu nápadov. Bojazlivý človek sa bojí riskovať, bojí sa neúspechu a zlyhania. Radšej tvorí len v malom rozsahu, kde je menšie riziko, ale to nie je ono. Tvorivosť potrebuje iskru, zápal a odhodlanie
Ø      nechuť preniknúť do zdanlivého chaosu – tvorivý človek musí vynikať úsilím usporiadať novým spôsobom to, čo iní označujú ako chaos
Ø      neschopnosť relaxovať a spať nad problémom
Ø      veľká zainteresovanosť na rýchlom riešení – ak motivujeme riešiteľov napr. neúmerne vysokou odmenou, bude riešenie síce rýchle, ale rozhodne nie kvalitné
Ø      chybná predstavivosť
Ø      odlíšenie reality od fantázie – fantázia musí byť fantáziou, lebo ak sa veľmi priblíži k realite, stratí túto vlastnosť.

Intelektové a výrazové bariéry
      Intelektové bariéry vyplývajú z nedostatočných intelektuálnych predpokladov a chybnej mentálnej taktiky. Výrazové bariéry sú prejavom nedostatku interpretovať myšlienku niekom, ale často aj sebe samému. Adams tu zaraďuje:
Ø      riešenie problémov nesprávnym jazykom – mnohé problémy, ktoré riešime napr. matematicky, sa dajú lepšie a rýchlejšie riešiť napr. priamo vizuálne
Ø      použitie chybnej stratégie na riešenie problému
Ø      nevhodný jazyk na zaznamenanie myšlienky – myšlienku musíme vždy vyjadriť vhodným jazykom. Myšlienku, na vyjadrenie ktorej potrebuje spisovateľ 2 – 3 strany textu, vie ilustrátor vyjadriť jednou kresbou.
     Na prekonanie bariér tvorivosti je najlepším liekom vedomé úsilie. Vedomým a systematickým snažením možno dosiahnuť, že naše myšlienkové procesy budú plynulé, pružné, originálne a produktívne.