3. Teórie sociálnej zmeny

Rozmanitosť sociálnych zmien, ich zdrojov, realizátorov, charakteru, priebehu i výsledkov sa odráža v rozmanitosti teórii, ktorých cieľom je sociálnu zmenu vysvetliť.

Evolucionistické teórie

Významným evolucionistom bol aj jeden zo spoluzakladateľov sociológie Hrebert Spencer, ktorý vývoj spoločnosti prirovnával k vývoju biologického organizmu a tvrdil, že vývoj spoločnosti prebieha od homogénnych a jednoduchých útvarov k vývojovo vyšším heterogénnym a navzájom závislým útvarom, pričom v spoločnosti prebieha ustavičný boj o prežite a prežijú len tí najschopnejší. Na rozdiel od starých teórií evolúcie už netvrdili, že sociálna zmena vždy znamená pokrok neuznávali určujúcu úlohu jedného faktora zmeny, ale kládli dôraz na evolučné prispôsobovanie sa spoločnosti prostrediu s cieľom obnoviť jeho stabilitu.

Cyklické teórie

Pristupujú k sociálnej zmene inak ako evolucionistické, pretože históriu ľudstva nechápu ako sled vývojových štádií so vzostupným trendom, pokrokom, ale ako uzavretý cyklus, ktorý zahrňuje vznik, vzostup, vyvrcholenie, úpadok a zánik jednotlivých spoločností. Najznámejší predstavitelia boli Oswald Spengler a Arnold Toynbee. Skúmali jednotlivé konkrétno-historické spoločnosti s cieľom určiť obdobie ich zrodu, rozvoja, úpadku a zániku, ako aj princípy, akými sa tento ich životný cyklus riadi.

Funkcionalistické teórie

Vychádzajú zo štruktúrno-funkcionalistického pohľadu na spoločnosť, to znamená z pohľadu, ktorý zdôrazňuje stabilitu spoločnosti ako systému, jeho rovnováhu a predpoklady zabezpečenia tejto rovnováhy. O sociálnej zmene uvažujú predovšetkým ako o zmene v rámci systému spoločnosti, nie ako zmene celého tohto systému. Talcott Parsons vysvetľoval sociálnu zmenu evolucionisticky, ako postupné prispôsobovanie sa sociálneho systému zmeneným podmienkam, ktorého cieľom je, aby spoločnosť nadobudla rovnováhu a stabilitu.

Konfliktualistické teórie

Vychádzajú z predpokladu, že prirodzeným stavom spoločnosti sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi rôznymi sociálnymi skupinami.. Podľa Marxa základným konfliktom každej spoločnosti je nezmieriteľný konflikt jej dvoch hlavných spoločenským tried – triedny boj, ktorý vedie k sociálnym revolúciám, k vystriedaniu jednej spoločensko – ekonomickej formácie druhou a k zániku bojujúcich tried.

V poslednom období sa do centra pozornosti sociológov dostali tzv. teórie modernizácie, spôsobená industrializáciou, teória svetových systémov, ktorá rozdeľuje krajiny sveta na jadro, perifériu a poloperifériu a teória závislosti, vysvetľujúca sociálne zmeny v rozvojových krajinách.