Ľudská spoločnosť nie je niečo nemenné, čo sa raz navždy sformovalo. Je skôr nepretržitým obnovovaním, neustálym pretváraním a ustavičnou zmenou. Normálnym a prirodzeným stavom spoločnosti – najmä ak ju posudzujeme z potrebného historického odstupu – teda nie je nemennosť, ale zmena, pretváranie, vývin.

1. čo je sociálna zmena

Termín sociálna zmena v sociológii označuje podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien. Za sociálne zmeny sociológovia pokladajú predovšetkým zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny jej sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami a podobne.
Sociológovia rozlišujú rôzne druhy sociálnej zmeny, napríklad podľa zvolenej úrovne analýzy zmeny na mikroúrovni a makroúrovni života spoločnosti, podľa toho, v akej oblasti života spoločnosti prebiehajú, zmeny politické, ekonomické, kultúrne atď., podľa kvality zase zmeny evolučné a revolučné. Jestvujú však aj ďalšie spôsoby kategorizácie sociálnych zmien.

2. zdroje sociálnej zmeny

Základnou sociologickou otázkou je otázka, čo spôsobuje sociálne zmeny. Sociológovia odhalili množstvo skutočností, ktoré sociálne zmeny spôsobujú, vyvolávajú, prípadne ich ovplyvňujú. Tieto skutočnosti nazývajú faktormi, determinantmi alebo zdrojmi sociálnej meny.
Vychádzajúc zo syntézy poznatkov rôznych teórií sociálnej zmeny, môžeme za hlavné zdroje pokladať tieto skutočnosti:

- prírodné prostredie – ovplyvňuje zmeny ľudskej spoločnosti od jej počiatkov, pretože prežitie spoločnosti závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť prírode a využi ju vo svoj prospech. Zdokonaľovaním sociálnej organizácie a technologickým rozvojom sa spoločnosť vyvíja v smere historického pokroku. Lenže prírodné prostredie – najmä jeho náhle zmeny – bez ohľadu na technický pokrok spoločnosti často spôsobovalo významné sociálne zmeny, neraz i zánik celých spoločenstiev (ako následok sucha, záplav, zemetrasení a pod.). Zmeny prírodného prostredia dodnes vyvolávajú sociálne zmeny. Napríklad rozširovanie púštnych oblastí a znečisťovanie životného prostredia spôsobujú migráciu obyvateľstva, lokálne vojnové konflikty, úbytok obyvateľstva, sociálne revolúcie a ďalšie skutočnosti, ktoré vyvolávajú zmeny usporiadaní spoločnosti.

- vývoj populácie – rast počtu obyvateľstva viedol celé spoločnosti k migrácii a nútil ich osídľovať nové územia. Spoločnosť bola nútená hľadať nové technológie a nové spôsoby vlastného usporiadania. Prudký nárast počtu obyvateľstva v niektorých častiach zemegule, je aj v súčasnosti významným zdrojom sociálnej zmeny. Mnohé krajiny sa nedokážu prispôsobiť tempu rastu populácie a vyrobiť pre obyvateľov dostatok potravín a ostatných prostriedkov potrebných na prežitie. To vyvoláva masovú migráciu obyvateľstva, vojnové konflikty, revolúcie a iné procesy, ktoré však nemajú len miestny, ale celosvetový dopad. Popri zmenách usporiadaní spoločnosti nadmerný rast populácie spôsobuje aj ničenie prírodného prostredia, a to už má celosvetové ekologické následky.

- vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj – jeden z rozhodujúcich zdrojov, pretože spôsobujú vznik nových podmienok a situácií vo fungovaní spoločnosti, ktoré vyvolávajú následné zmeny v usporiadaní a organizácii života spoločnosti. Napríklad priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla so sebou množstvo sociálnych následkov – migráciu obyvateľstva do miest, urbanizáciu, všeobecný rast životnej úrovne, rast počtu obyvateľstva, zmenu sociálnej štruktúry spoločnosti atď. podobne ako parný stroj v 19. storočí, spôsobili v 20 storočí automobil, televízia a počítač podstatné zmeny v spoločnostiach, v ktorých sa začali používať. Vyvolali zmeny sociálnych inštitúcií, zmeny v oblasti hodnôt, noriem a vzorov správania, ako aj zmeny v sociálnych vzťahoch a sociálnom správaní ľudí.

- kultúrne zmeny - napr. vedecké objavy prinášajú vznik nových technológii, a tie vyvolávajú sociálne zmeny. Aj vznik či náhly rozmach náboženstiev sa môže stať zdrojom významných sociálnych zmien, podobne ako nahrádzanie starých sociálnych hodnôt novými. Veľmi významným zdrojom sociálnej zmeny sú ideológie. Ideológie liberalizmu, marxizmu-leninizmu, nacionalizmu, fašizmu, maoizmu i ďalšie vyvolávali sociálne revolúcie a také politické zmeny, ktoré viedli k zásadným kvalitatívnym, často celosvetovým zmenám usporiadania spoločnosti. Zdrojom sociálnej zmeny však môže byť aj proces kultúrnej difúzie čiže prenos prvkov jednej kultúry do druhej.

- kolektívne správanie – sociológia označuje prevažne spontánne a nekontrolované správanie sociálnych skupín alebo zhlukov ľudí, vyvolané istým konkrétnym javom či udalosťou, najmä v období spoločenského napätia dezorganizácie, kríz atď. ide zväčša o davové alebo masové správanie ľudí, ktoré síce samo osebe nevyvoláva významnejšie sociálne zmeny, ale často spôsobuje vznik sociálnych hnutí ako významného zdroja sociálnej zmeny.

- sociálne hnutie - je organizovaná činnosť sociálnych skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spoločenských zmien. Sociálne hnutia sa na rozdiel od davového a masového správania ľudí vyznačujú dlhším trvaním a organizovanosťou, majú vodcovské jadro, jasne vyjadrené ciele, organizovanú činnosť. Príkladom sú feministické, ekologické alebo mierové hnutia.

- súťaženie (konkurencia), konflikt – mnohý sociológovia tento zdroj nadraďujú nad všetky ostatné. Vyvoláva sociálnu zmenu tak vnútri jednotlivých spoločností ako aj v ľudskej spoločnosti ako celku. Konflikt je jedným z najvýznamnejších zdrojov sociálnej zmeny tak na mikroúrovni i na makroúrovni života spoločnosti. Vznikajú pri dosahovaní rôznych, najmä protichodných cieľov jednotlivcov, skupín a spoločností, pri obhajovaní ich nezlučiteľných záujmov a hodnôt, pri presadzovaní nezlučiteľných názorov a ideológií atď. Hoci súťaženie a konflikt prebiehajú rozdielne, končia sa buď porážkou jedného a víťazstvom druhého účastníka, alebo dohodu, zmierom, ktoré môžu vyústiť do ich spolupráce.