Sexuálne deviácie a delikvencie.
(rozdelenie a stručná charakteristika)

Všetky ľudské vlastnosti, medzi ktoré zaraďujeme aj sexuálne správanie sa človeka, nie sú jednotným stavom, ale je to zložitý súbor vlastností jednak fyziologicky vrodených a jednak získaných z kultúrno-sociálnych zdrojov. Oba tieto elementy sú článkami relatívne pevne usporiadaného a harmonicky fungujúceho systému, ktorý je regulovaný spätnoväzbovými cyklami, ktoré zabezpečujú rovnovážny stav. Opačná spätná väzba vedie k patologickým fenoménom, ktorej reprezentantom v ľudskom sexuálnom správaní sú sexuálne deviácie. Väčšina z týchto deviácií nepredstavuje pre ľudskú spoločnosť nebezpečenstvo, avšak časť deviácií, hlavne tých, v ktorých sa uplatňuje násilie, predstavuje pre okolie menšie, alebo aj značné nebezpečenstvo. Podľa štatistík sa sexuálnych deliktov dopúšťajú najmä muži vo veku do 30 rokov, z nich asi pätina je sexuálne deviantných.

Sexuálne deviácie.

Sexuálne deviácie sú stavy kvalitatívne zmenenej sexuálnej motivácie na úrovni sexuálnej identifikácie, orientácie, správania, alebo ich vzájomné kombinácie. Základy správania sa človeka, kam zaraďujeme aj sexuálne správanie sa, sa s najväčšou pravdepodobnosťou začínajú tvoriť už počas vnútromaternicového vývinu jedinca, v období vytvárania sexuálnych centier v medzimozgu.

Viaceré štúdie však poukazujú na to, že útočné správanie nebýva len biologickým fenoménom, ale veľký vplyv majú aj sociálne faktory, ktoré sa vytvárajú v určitom type spoločnosti, a je veľmi ovplyvnené taktiež sociálnym prostredím, v ktorom sa jedinec vyvíja.

Sexuálne deviácie môžeme rozdeliť na:
a) poruchy sexuálnej orientácie
b) poruchy sexuálnej identifikácie
c) poruchy v sexuálnej aktivite
d) kombinované deviácie

Poruchy sexuálnej orientácie.

Pedofília - pri tejto poruche je preferovaným a eroticko-sexuálne vzrušivým objektom nezrelý jedinec, pričom typický pedofil má vysokú schopnosť vcítenia sa do psychiky nezrelého objektu. Sexuálne aktivity pedofilov neprekračujú rámec dotykových kontaktov genitálu viktimy (obete). K pohlavnému kontaktu dochádza výnimočne. Jedná sa o celoživotnú deviáciu, pričom veľa pedofilov je spôsobilých pohlavného styku so zrelým jedincom. Ak pri pedofílii dochádza aj k pokusom o koitálne aktivity s nezrelou viktimou, stáva sa tento jedinec pre spoločnosť nebezpečným, najmä ak sa táto jeho deviácia kombinuje aj s ďalšími psychickými poruchami. Orientácia pedofilov je na maloletých, orientáciu na mladistvých nazývame efebofília.

Fetišizmus - jedná sa o erotický záujem a preferenciu určitého symbolu sexuálneho partnera, tento symbol nemusí byť sexuálneho charakteru (napr. koža, bielizeň, chodidlá...) Jedná sa prevažne o veci osobného charakteru - najmä oblečenie alebo o časti tela sexuálneho partnera. Tento náhradný objekt sexuálneho záujmu, ktorý má symbolický význam sa nazýva fetiš. Erotická fixácia na oheň sa nazýva pyrofília, na telesné výlučky- exkrementofília, na mŕtvoly- nekrofília. Prvé prejavy fetišizmu zaznamenávame už v detstve a puberte. (viac na str. 5)

Transvestitizmus - Prezliekanie sa do šiat opačného pohlavia, ktoré vedie k sexuálnemu vzrušeniu. Prvé prejavy sa objavujú v detstve a v adolescencii, v niektorých prípadoch táto deviácia pretrváva až do dospelosti, zrelý jedinec však svojím správaním nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Zoofília - pohlavné zneužívanie zvierat k dosiahnutiu sexuálneho vzrušenia. Iniciálne prejavy sa môžu objaviť v puberte a v časnej dospelosti. Podľa výsledkov štúdií je táto deviácia preferovaná a rozšírená najmä medzi farmármi v strednej časti USA.

K týmto poruchám bola donedávna zaraďovaná aj homosexualita, ktorú WHO vyňalo zo zoznamu chorôb a v súčasnosti je považovaná za širšiu variačnú formu sexuálneho správania.Poruchy sexuálnej identifikácie.

Transexualizmus - základným prejavom transexualizmu je trvalý nesúlad medzi anatomickým pohlavím a pohlavným cítením (identitou). Jednoducho povedané, jedná sa o “dušu jedného pohlavia uväznenú v tele druhého pohlavia”. Všetko to, čo jedinec robí, dáva okoliu najavo, aj prejavy sexuálneho vzrušenia naznačujú, do akej miery sa cíti ženou, resp. mužom. Porucha pohlavnej identity sa vyskytuje veľmi vzácne. Tento nesúhlas s opačnou anatómiou pohlavia prerastie v túžbu zbaviť sa ho a mať možnosť žiť ako jedinec opačného pohlavia. Transexuáli cítia voči svojim orgánom odpor, preto do značnej miery eliminujú možnosť pohlavného styku so svojím partnerom. Prvé príznaky sa objavujú v detstve a puberte. K zvýšeniu pravdepodobnosti rozvoja transexualizmu prispieva aj detská feminita u chlapcov, alebo detská muskulinita u dievčat. Dievčatá s touto poruchou majú pravidelne skupiny chlapčenských priateľov, inklinujú k chlapčenským hrám a športom, prejavujú nedostatok záujmu o hry s bábikami. Naopak, chlapci sa zaujímajú najmä o ženské aktivity, vyhľadávajú spoločnosť dievčat, vyhýbajú sa akýmkoľvek prejavom agresivity. Takmer 75% týchto chlapcov sa prezlieka do dievčenských šiat. Asi 30- 50% z nich sa vyprofiluje homosexuálne. Porucha sa vyskytuje najmä tam, kde je veľmi tesná väzba dieťaťa na matku a absencia otca v najranejšom detstve chlapca. U dievčat je to najmä častá neprítomnosť matiek a nedostatočný citový vzťah k dcéram. Taktiež niektoré prípady transvestitizmu sa môžu vyvinúť v transexualizmus.

Poruchy v sexuálnej aktivite.

Exhibicionizmus - je najčastejšie sa vyskytujúca sexuálna deviácia. Exhibicionista sa sexuálne vzrušuje tým, že sa obnažuje pred ženou, s ktorou sa však nepokúša komunikovať iným spôsobom. K vyvrcholeniu dospieva pomocou masturbácie. Iniciálne štádium vývoja tejto deviácie nastáva v adolescencii až dospelosti. Konanie exhibicionistu nie je spravidla pre spoločnosť nebezpečné, pretože sa nepokúša o pohlavný styk so svojou obeťou. Pokiaľ sa pokúša o komunikáciu vulgárnym slovníkom, alebo násilnými gestami, nejedná sa o pravého exhibicionistu, ale môže ísť o sexuálneho agresora.

Voyerstvo - sliedenie po obnažujúcich sa ženách, alebo milostných pároch pri ich aktivitách, s cieľom dosiahnuť sexuálne vzrušenie. Vyvrcholenie dosiahne jedinec masturbáciou. Prvé prejavy sa vyskytujú v rannej dospelosti. Na uspokojenie potrieb pre voyerov slúžia striptízové podniky a peep show.

Masochizmus - masochista dospieva k sexuálnemu vzrušeniu navodením si vlastného utrpenia, ponižovaním, fyzickým a psychickým násilím voči vlastnej osobe. (napr. bičovanie, kvapkanie horúcim voskom, zväzovanie povrazmi...) V partnerskom správaní sa masochista podieľa na takých aktivitách, ktoré vedú k jeho týraniu, niekedy až po ohrozenie vlastného života s cieľom stupňovania svojho sexuálneho vzrušenia. (napr. udusenie sa v igelitovom vrecku).

Sadizmus - je zámerne pôsobené fyzické alebo psychické utrpenie inej osobe na dosiahnutie vlastného sexuálneho vzrušenia. Toto týranie môže naberať na intenzite, čím môže byť vážne narušené zdravie kooperujúceho partnera, ktoré môže mať za následok stratu života partnera. Sadista sa môže stať nebezpečným pre okolie, pokiaľ si nevie nájsť spolupracujúceho partnera (zväčša masochistu), čím si môže v spoločnosti vyhľadať neznámu obeť, ktorej môže spôsobiť ublíženie na zdraví aj s následkom smrti. Prvé prejavy vo forme sexuálnych fantázií, sú často prítomné v detstve. Môže mať formu hetero, bi- aj homosexuálnu. (viac na str. 4)

Sexuálna agresivita - základným prejavom je sliedenie sexuálnej obete, ktorú agresor prudko zráža k zemi, znehybňuje, odmieta kontakt s obeťou, okrem násilného a zvlášť hrubého obchytávania, prípadne násilím dosiahnutého pohlavného styku. Jedná sa najčastejšie o mužov vo veku 30 rokov, psycho - a socio-sexuálne nezrelých psychopatov, či alkoholikov.

Kombinované sexuálne deviácie.

Jedná sa o jedincov, u ktorých dlhú dobu, alebo natrvalo prevládajú kombinácie sexuálnych deviácií, čím sa môžu stať veľmi nebezpečnými pre spoločnosť, v ktorej žijú. Ide najmä o atypických expózerov genitálu, ktorí sa obscénnym spôsobom, prípadne agresívne snažia o nadviazanie kontaktu s obeťou. Zaraďujeme sem aj pedofilných alebo efebofilných sadistov zameriavajúcich sa na maloletých a mladistvých, čím sa svojím konaním stávajú obzvlášť nebezpečnými.Sexuálna delikvencia.

Ak sa jedinec postihnutý sexuálnou deviáciou svojím konaním stáva nebezpečným pre svoje okolie, hovoríme o sexuálnej delikvencii a sexuálnych trestných činoch. Páchanie sexuálnych trestných činov nemusí byť vyvolané len vplyvom sexuálnej deviácie, ale aj inými faktormi. Mnoho z týchto násilných trestných činov môžu byť spáchané zo zamilovanosti, žiarlivosti alebo v partnerskom konflikte. Náš trestný zákon zahŕňa tieto sexuálne trestné činy: kupliarstvo, ohrozovanie mravnosti, bigamiu, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, ohrozovanie pohlavným ochorením, znásilnenie, pohlavné zneužívanie, incest, obchodovanie so ženami.

Znásilnenie - § 241 Tr. z. je definované: “kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto k takému činu využije jej bezbrannosť, bude potrestaný...”

V porovnaní s inými štátmi je výskyt znásilnení na Slovensku pomerne nízky. Páchateľmi bývajú väčšinou muži do 30 rokov. Viac ako polovica znásilňovačov, tak ako aj ich obetí je v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu. Sexuálnou deviáciou trpí asi 25% znásilňovačov. Len malá časť z nich vedie uspokojivý sexuálny život.

Obeťami znásilnení bývajú väčšinou mladé ženy, ktoré vo viac ako polovičke prípadov páchateľa predtým nepoznali, tretina žien sa s páchateľom poznala len povrchne a zvyšok tvorili ženy, ktoré boli s páchateľom v rodinnom vzťahu. Isté percento znásilnení je tvorených aj nezodpovedným správaním sa obetí (autostop, neprimerané vyzývavé oblečenie, pohyb po prázdnych, tmavých a neosvetlených miestach...) (pozri aj na str. 5.)

Pohlavné zneužívanie - § 242 Tr. z. je definovaný: “kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, alebo kto takúto osobu iným spôsobom pohlavne zneužije, bude potrestaný...”

Zaraďujú sa sem rôzne trestné činy páchané na predpubertálnych a pubertálnych objektoch obidvoch pohlaví. Ak obeť ešte nemá vyvinuté druhotné pohlavné znaky, jedná sa zrejme o pedofilný čin. Prístup typického pedofila k obeti býva výnimočne agresívny, pričom tu nejde o snahu o pohlavný styk. Agresívne sexuálne delikty, páchané na deťoch môžu viesť k usmrteniu obete - napr. pedofilní sadisti. Brutálnej sexuálnej agresie sa dopúšťajú väčšinou psychopati pod vplyvom alkoholu.

Obeťami sú najčastejšie deti a adolescenti z neúplných rodín, sociálne slabších rodín, “alkoholických rodín”, avšak poznáme mnoho prípadov, kedy obeť - dieťa pochádzalo z rodiny z dobrým kultúrno-sociálnym štandardom.

Sexuálne delikty páchané na dospievajúcich dievčatách sú časté zo strany otčimov alebo partnerov matiek. Chlapci v pubertálnom veku vzrušujú určitú časť homosexuálov.

Incest - § 245 Tr. z. definuje: “kto vykoná súlož s príbuzným v priamom pokolení, alebo so súrodencom, bude potrestaný...”

Incest, podobne ako aj iné sexuálne delikty, sa vyskytuje najčastejšie v neúplných, sociálne slabších rodinách. Najčastejšie sa jedná o pohlavný styk medzi otcom a dcérou, pričom ide o dlhodobé vzťahy. V týchto prípadoch sa často stretávame s nevšímavosťou matiek, ktoré niekedy o týchto činoch nevedia, niekedy však dostanú určité signály. Vtedy však nechcú vidieť, resp. si to nechcú pripustiť, preto sa snažia takéto činy otcov - manželov zámerne zamlčať.

Nesmieme zabudnúť, aj keď v malej miere na incest medzi matkou a synom, ktorý je pre obeť oveľa nebezpečnejší, najmä pokiaľ ide o psychosexuálny vývoj synov - obetí.

Sexuálne vraždy- § 219 Tr. z. definuje vraždu: “Kto iného usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.”

Páchateľmi sú väčšinou muži vo veku okolo tridsiateho roku veku. Svoje obete usmrcujú v súvislosti s uspokojovaním svojej sexuálnej potreby. U vyše polovice z nich súdni znalci zistili sexuálnu úchylku, pri uspokojovaní sexuálnej potreby u nich prevládajú úchylné sexuálne praktiky. Väčšinou ide o chorobnú agresivitu alebo sadizmus.

Títo páchatelia sa bránia akejkoľvek spolupráci s vyhliadnutou obeťou, nesnažia sa o nadviazanie kontaktu. Svojim správaním pripomínajú loviacu zver.

Sadistom pôsobí najväčšiu radosť utrpenie obete. Pri jej mučení sa stupňujú ich slastné pocity, čo vedie k ešte vážnejšiemu poškodzovaniu obete, ktorá zraneniam, ktoré jej sadista spôsobil, napokon podľahne. Útočný sadista sa vyžíva v strachu a hrôze obete, v jej trýznení a ponižovaní. Takýto jedinec nosí často pri sebe rôzne pomôcky a nástroje, ktoré pri vhodnej príležitosti používa pri napadnutí a týraní obete.

Sexuálni vrahovia, ktorých včas neodhalia, sa spravidla stávajú sériovými vrahmi. Keďže vraždia veľmi podobným spôsobom, možno povedať, že sa na svoje obete podpisujú rovnakým rukopisom.

Zo znaleckých posudkov psychiatrov-sexuológov a psychológov vyplýva, že pre týchto mužov je charakteristická nižšia úroveň rozumových schopností, neschopnosť prejavovať lásku a citový chlad.

a) znásilňovači - prvým typom sexuálnych vrahov sú útočníci, ktorí sa násilím snažia o dosiahnutie pohlavného styku s obeťou. Napadnutá žena sa zvyčajne bráni. Páchateľ ju usmrtí pri zápase, keď násilím prekonáva odpor obete. Ide o nepripravené vraždy, kde hlavným motívom je znásilnenie.

b) páchatelia krycích vrážd - tento typ sexuálnych vrahov neusmrcuje obeť kvôli prekonaniu odporu. Zabíja preto, aby znásilnenie nevyšlo najavo. Usmrtením obete deliktu sa totiž stráca jediný svedok, ktorý môže odhaliť páchateľa.

c) vrahovia, túžiaci po netradičnom sexuálnom ukojení - títo vrahovia nezabíjajú pri zápase, ba ani preto, aby umlčali svedka svojho činu. K vražde ich vedie snaha po netradičnom sexuálnom ukojení.

d) znehybňovatelia - je to typ vrahov, ktorí si potrebujú na svoje sexuálne ukájanie zabezpečiť nehybné telo. Uvažujú tak, že najmenej pohybujúcim telom je telo mŕtve.

e) fetišistický vrahovia- piaty typ sexuálnych vrahov zabíja preto, aby sa zmocnil časti majetku alebo časti tela obete. Sexuálny cieľ sa pritom presunie zo živého človeka druhého pohlavia na niečo, čo ho nahrádza. Tento náhradný objekt sa nazýva fetiš.

Fetišom môže byť čokoľvek- počnúc súčasťou oblečenia, až po torzo alebo odrezanú časť ľudského tela (nos, prst, pohlavné orgány...), krv, alebo najrôznejšie telesné výlučky (spermie, slzy, moč...)

Na obetiach fetišistov nenachádzame žiadne stopy po pokuse o pohlavný styk. Stopy semena sa však neraz objavili v otvorených ranách obetí alebo v iných telesných dutinách mimo pohlavných orgánov.

Takéto vraždy nie sú páchané pre potešenie zo zabíjania. Skrytým motívom je nezriedka strach z pohlavného styku, strach zo zlyhania a tiež nenávisť ku všetkému, čo súvisí so sexualitou. Páchatelia obvykle trpia rôznymi poruchami potencie a komplexami menejcennosti.

Väčšina sexuálnych vrahov je odsúdená na odňatie slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo na výnimočný trest, pretože čin spáchajú na
1. dvoch alebo viacerých osobách
2. obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom
3. opätovne
4. na osobe mladšej ako 15. rokov
5. v úmysle zakryť iný trestný čin (znásilnenie)

spracovali: Hutman, Grmanová

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk