Časť II. Ako vzťahy fungujú: Rozdielnosť, z ktorej sa muži a ženy môžu radovať.
7 kapitola: Ťažká otázka
Muži a ženy sa líšia v dôležitých aspektoch, ktoré nás, keď budú pochopené a chované v úcte, môžu viesť k hlbšej radosti zo seba navzájom. Každý manžel, pretože je muž , má presne to, čo jeho manželka túži dostať, a že každá manželka, pretože je žena, má presne to , čo túži dostať jej manžel, a keď obaja partneri takto porastú vo svojom nesebeckom záujme jeden o druhého a budú si navzájom tieto svoje jedinečné prvky dávať, rozvinie sa medzi nimi dôverný vzťah, ktorý pre nich Boh plánoval. Biblia uvádza, že viac než akékoľvek rozdiely zdôrazňuje rovnosť mužov a žien a nevidí žiadny základ pre rozdelenie úloh či funkcií podľa pohlavia. Zameriame sa na význam biblických textov, ktoré sa priamo dotýkajú otázkou rozdielu a na človeka, ktorý Bibliu študuje.
Ten, kto študuje Bibliu musí uvážiť jednu zriedka kladenú otázku: Si ochotný preskúmať kvalitu svojich vzťahov, aby si osvojil viac pokory, ktorá je potrebná k počutiu Božieho posolstva? Keď na túto otázku odpovieme kladne, mali by nasledovať dve ďalšie. Za prvé, uvedomuješ si ,aký vplyv máš na druhých, ktorí ťa dobre poznajú? Za druhé, do akej miery si ochotný prijať spätnú väzbu o svojom vplyve na druhých a považovať ich za životne nutnú pre svoje duchovné zdravie? Prvá otázka ponúka vysvetlenie: málo kresťanov venuje vážnu pozornosť tomu, aby poznali, ako ich vnímajú druhí. Takéto starosti patria neistým a citovo závislým ľuďom. Čas strávený štúdiom Božieho slova by nás malo podnecovať k tomu, aby sme venovali viac pozornosti tomu, ako pôsobíme na naše okolie. A druhá otázka sa dostáva hlboko k často spomínaným , ale mocným silám, ktoré aktivizujú naše osobné programy, keď sa zaoberáme myšlienkami. Potom sme pripravení vnímať Boha a tak sa vraciame k štúdiu Biblie. Práve tento proces nás najlepšie vybavuje pre pochopenie skutočného zmyslu biblického posolstva o akejkoľvek otázke. Štúdium bez pokory, ktorá prináša len nelichotivý pohľad na to, ako sa chovane k druhým. Učiť sa pokore, ktorá rastie s priameho pohľadu na to, ako pôsobíme na ľudí. Vzťah medzi mužom a ženou je vnútorne nezvratný.
8 kapitola: Naozaj je tu rozdiel?
Existujú nejaké vzťahové rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré by sme mali pri budovaní svojho manželského vzťahu brať do úvahy. Vieme, že muži a ženy sa líšia telesne. Väčšina kresťanov sa zhoduje v tom, že telesné rozdiely majú vplyv na naše vzťahy. Dvaja muži alebo dve ženy, prípadne muž a žena môžu mať spolu dôverné priateľstvo, ale milostné priateľstvo patrí správne len medzi muža a ženu. Celoživotný záväzok, ktorého súčasťou je pohlavný styk, musí byť heterosexuálny. Muž žijúci s mužom a žena žijúca so ženou v sexuálnom vzťahu, bez ohľadu na to, ako si sú oddaní, prekrúcajú Boží plán. Ale prečo? Ak Boží plán homosexuálnych vzťahov nie je výsledkom rozmachu, ak odráža láskavé zámery nášho Tvorcu, potom možno u mužov existuje niečo zreteľne mužského, čo bolo určené na to, aby sa to hodilo k niečomu zreteľne ženskému u žien. Myšlienka, že naše odlišne zostrojené tela odrážajú odlišnosť našich duší, dáva do pohybu ďalšie otázky. Keď malé dievčatko povzbudzujeme k tomu, aby sa stalo zrelým človekom, je to to isté, akoby ju povzbudzovali k tomu, aby sa stala zrelou ženou? Nie je mužská a ženská zrelosť odlišná?
Medzi ženami a mužmi je podstatný rozdiel, ktorý sa správne odrazí v jedinečnosti prístupu, aký majú k svojmu svetu i k sebe navzájom. Je naozaj dôležité, aby ženy poznali svoje miesto, uvažovali s tvrdosťou. Aj tí, ktorí hovoria o úlohách muža a ženy, niekedy v otázke vzťahov tiahnu k prístupu, ktorý obmedzuje dôvernosť. Osobnosť má pre identitu človeka väčší význam než pohlavie a že rozdiely medzi mužmi a ženami nemajú vplyv na to, k akému chovaniu sú určení, ktoré považujú za nebezpečné a chybné. Majú muži niečo mužského a ženy niečo ženského, čo v ich vzájomných vzťahoch potrebuje cieľavedome odlišné vyjadrenie, aby bol Boží plán v tomto svete čo najplnejšie uskutočnený? Odpoveď je ÁNO.
Intuícia je prvý dôvod prečo áno, no je to slabá obrana pohľadu na mužnosť a ženskosť. Ak sa opiera o Písmo a skúsenosť, potom je argument vnútorného svedectva oprávnený. Ak Boh zabudoval niečo ako mužskosť a ženskosť, potom by sme mali očakávať, že sa budeme cítiť v dobrej forme medzi tým, ako samy seba vnímame ako mužov a ženy, čo znamená byť sexuálnymi bytosťami. To najlepšie, čo môžeme urobiť je zastávať svoje presvedčenie pevne, ale nie tvrdo a tak nesebecky pristupovať k druhým. Učiť sa s radosťou prijímať Božie odpustenie, sýtiť sa Písmom a modlitbou a ostávať otvorený akejkoľvek predstave sexuality, ktorá sa v nás objaví, keď porastieme v tom, čo znamená láska.
Druhý dôvod prečo áno je prax. Jeden kresťan pred obrátením viedol homosexuálny spôsob života a aj teraz súperí s pokušením. Slobodná žena, ktorá príležitostne prežíva lesbické túžby hovorí o hneve, ktorý pociťuje keď jej spolubývajúca odchádza na stretnutie so svojim priateľom. Muž hovorí o pocite úplnosti a žena o pocite spojenosti. Muži vidia ako dozrievajú vtedy, keď sa môžu ako jednotlivci osamostatniť a majú pocit, že sú schopní s istotou prejsť životom. Ženám naopak, keď pestujú vzťah, ktorý drží po hromade puto vzájomnej závislosti.
Smerodajné pokyny dáva Písmo. Tu vstupuje do vzťahu a rozvíja ho najprv s Bohom a potom s ľuďmi. Na ničom v živote nezáleží viac, nič nemá pre život väčší význam než kvalita nášho vzťahu k Bohu a k druhým.
Vzťah medzi mužom a ženou odráža vzťahové rozdiely, ktoré do nás vložil Boh. Mužskosť súvisí s pocitom úplnosti, pričom sa teší s oddanosti voči svojej ženskej partnerke. Ženskosť zahrňuje schopnosť spojenia s mužom a povzbudzovať ho tak podporou toho, kto si ho cení a váži, kto ho vezme do vzťahu s ňou a kto má radosť s jeho radosti s ňou.
Mnohí odpovedajú na otázku či sú rozdiely medzi mužmi a ženami vo vzťahu, že NIE, lebo necíti intuitívni súhlas s teóriou, že žiadne rozdiely neexistujú. A Biblia nikde nedefinuje mužskosť a ženskosť. Možno aj preto, lebo automaticky predpokladá znalosť rozdielov.
9 kapitola: Mužskosť a ženskosť
Keď sú muži verní svojej mužnosti ženy sa cítia zbavené tlaku, uvoľnia sa v sile zástancu a tak si ľahšie uvedomujú nesebeckú radosť zo ženskosti. Keď sú ženy verné svojej ženskosti muži získavajú istotu pri zvládaní povinností a sú vedení k hrejivej radosti a hlbokej úcte vo vzťahu k žene. Cítia sa posilnení v hlbinách svojej bytosti, kam môže preniknúť len žena. Pochopenie mužskosti a ženskosti začína poznávaním, čo potrebuje druhý človek, s cieľom túto jeho potrebu ak je možné uspokojiť. Nezačína to pochopením seba samého. Pravá mužskosť a ženskosť sa objavuje a rozvíja jen v rámci nesebeckého prístupu k druhým. Svoju sexuálnu prirodzenosť pochopíme ak vezmeme vážne svoju úlohu prirodzenej odlišnosti k službe druhým. Mužskosť a ženskosť predstavujú všetko vychádza z muža a ženy, keď sa nesnažia ospravedlniť si svoj egocentrizmus, a keď sa učia pristupovať k druhým ako Kristus, sa stále vrúcnejšie zaujímajú o ich blaho. Pre mužské a ženské správanie je základom naučiť sa nesebeckému správaniu o druhé.
Kedy sa muž cíti najviac ako muž? Čo v ňom vyvoláva radosť, že je muž, vďačnosť, že žije a že tu sú jedinečné radosti mužskosti ? Patria sem dva prvky: kľudná istota, kedy sa muž cieľavedome prechádza životom, s vedomím, že to, čo môže dať, má veľký význam a láskyplná citlivosť, ktorá v ňom vyvoláva ochotu rázne a obetavo sa angažovať v živote druhého človeka.
Zbožnej žene ide viac o to, aby dávala to, čím môže uspokojiť niečie potreby a uvedomuje si, že jej jedinečne ženský prínos závisí na tom, čo v jej srdci ovplyvňuje jej spôsob správania. Cíti svoju ženskosť keď využíva svoju schopnosť posilňovať vzťahy a povzbudzovať druhých tým, že ich pozve k tomu, aby sa tešili z požehnania vo vzťahu.
Predstava samostatnosti, úspechu a vstupovania sú viac zakotvené v mužskej povahe, zatiaľ čo spojenie sa, spojenia a poznania patrí k ženskej identite.
10 kapitola: Jedinečné spôsoby, ako slobodne milovať
Manželia nemajú prežívať len nevyhnutné ťažkosti života, ale taktiež sa radovať so seba navzájom a potom obaja potrebujú vedieť, čo jeden druhému môže dať a čo ich bude spojovať dokopy. Existuje medzi mužmi a ženami nejaký rozdiel, z ktorého sa dá radovať, rozdiel v tom, čo môžu dávať a čo chcú prijímať. Ženy chcú mať silného strážcu, ktorý ich oslobodí k tomu, aby sa mohli tešiť z jedinečnosti svojej ženskosti. A muži chcú možno súcitne a s istotou vstupovať do svojho sveta a vnímať, že si ich ich manželky hlboko cenia a vážia.
Musíme opustiť predstavu, že v každej situácii je len jeden správny smer jednania. Až budeme mať múdrosť a rozhodnosť, čo robiť, je nutné, aby sme boli odhodlaní k nesebeckému záujmu o druhých a aby sme boli citliví na to, čo od nás taký prístup k druhým vyžaduje. Potom možno máme základ pre úvahy, ako sa muži a ženy môžu tešiť so svojich rozdielov.
Má muž v manželstve nejakú Bohom danú autoritu, ktorú žena nemá? Význam autority nad niekým, alebo to v skutočnosti znamená niečo odlišného? Postoj vzájomnej služby je ústredný bod, z ktorého žiadny z partnerov nikdy nesmie povoliť sebeckým uplatňovaním akejkoľvek moci nad druhým. Manželia by mali spolu samozrejme otvorene a úprimne komunikovať. A k takej úprimnosti je treba, aby sa obaja zo všetkých síl snažili pochopiť názor jeden druhého.
Autoritu v manželstve majú muži aj ženy, čo do zodpovednosti je rovná. Autoritou si slúžia navzájom v múdrosti a láske. Manželia sú Bohom splnomocnení k tomu, aby sa dávali jeden druhému. Pretože sa obe pohlavia od seba líšia na najhlbšej rovine muž slúži žene inak a žena slúži mužovi tiež inak. Sloboda a autorita muža a ženy sú rovnaké: slúži ak múdremu uvažovaniu vnútorných zdrojov svojho sexuálneho bytia v záujme svojho partnera.
Ak v otázke, ako byť hlavou a ako sa podriaďovať, stávame sa dodržiavateľmi zákona alebo narušiteľmi zákona. Ak však ku svojim manželským povinnostiam budeme pristupovať v slobode nášho vzťahu k Božiemu metru, budeme správne chápať Bibliu a študovať texty s vplyvom, budeme slúžiť svojim partnerom s radostným nadšením, ktoré svedčí o našom záujme o ich blaho.
11 kapitola:
Budovanie vzťahu ako muži a ženy
Príliš veľa manželstiev proste nefunguje. A aj tie dobré, kde manželia cítia hlboké dotyky lásky, prežívajú bolestne málo z toho, čo všetko by manželstvo malo prinášať. Ak chcú poznať radosť z lásky a dôverného vzťahu, vyžaduje to niečo základnejšieho než snahu vyriešiť bezprostredný problém. Máme pochopiť, čo je najlepšie urobiť vo chvíli konfliktu, musí nás najprv premôcť zdesenie nad naším egocentrizmom a zároveň úžas nad Božou milosťou. Až tak nás povedie ozajstný záujem o druhých. Na svojom partnerovi si všímame veci, ktoré sme predtým nevideli. Začíname poznávať, čo by od nás partner rád dostal, a sme vzrušení, keď si uvedomíme, že mu môžeme dať to, po čom túži. Muži sa citlivo pozerajú na svoje manželky a vedia ako veľmi si prajú cítiť, že sú cenným zdrojom radosti. Muži a ženy trávia viac času spolu premýšľaním o to, ako na seba navzájom pôsobia, než by rozmýšľali o svojom vlastnom vnútornom napätí. Na napäté situácie sa treba pozorne pozrieť, a to jeden aj druhí, a zistiť čo obaja chcú a môžu si to navzájom dať.
12 kapitola: Radosť z rozdielnosti
Byť hlavou predstavuje zvláštnu formu autority, ktorá patrí manželovi, a to nie len preto, že je manžel, ale preto, že je muž. Manžel svoju úlohu byť hlavou ženy vykonáva vtedy, keď voči nej prejavuje svoju mužskosť, keď ju citlivo, ale pevne vedie v sile, ktorá sa nebojí hlboko sa angažovať, a s trvalým citom pre smer, ktorý vyjadruje pevne zastávanými presvedčeniami. Či je muž slobodný alebo ženatý, chce vedieť, že sa môže priblížiť k žene a mať na ňu hlboký vplyv. Je jasné, že to, o čom hovorím presahuje finančné zaistenie a sexuálne potešenie. Aby muž mohol prejaviť svoju mužskosť musí pochopiť pre aké radosti bola žena jedinečným spôsobom stvorená a že sám má to, čo je treba, k tomu, aby toto potešenie pohla prežívať. Z čoho sa žena môže radovať?
Manželstvo nikdy nebolo zamýšľané ako vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorí náhodou majú navzájom sa doplňujúce telesné tvary, vhodné len pre sexuálnu aktivitu. Skôr ide o vzťah medzi mužom a ženou, ktorých osobné tvary sa od seba, podobne ako telesné tvary, príjemne líšia.
Žena chce vedieť, že najhlbšie vlastnosti jej bytia sú zdrojom silného potešenia pre určitého muža, ktorý k nej bude pristupovať s nehou a pozerať sa na ňu so zaľúbením – preto, že spôsobuje radosť, a nie pre manipuláciu túžby, keď dúfa, že od nej dostane to, čo mu bude príjemné. Ženy sa však učili byť skeptické. Každé dievčatko zistí, že nie všetko, čo je na nej úžasné, bude ocenené. Niečo z toho, kým je, bude občas prehliadané, opovrhované, zľahčované alebo sebecky využívané. Aby prežila vo svete, kde ju ľudia zraňujú a využívajú ju pre svoje vlastné účely, učí sa zakrývať svoju citlivú povahu silou a tvrdosťou, ktorá je vždy pripravená na nebezpečenstvo. V hĺbke svojho srdca túži po zástancovi, ktorí bude ovládať jej život, ktorý sa s ňou bude radovať a dá jej nádej, že skutočne má niečo v sebe, z čoho sa dá radovať. Muž, ktorý je dostatočne citlivý voči svojej manželke, musí vedieť ako veľmi chce byť zdrojom radosti, ktorého nežná sila ju oslobodzuje k tomu, aby mohla druhým dávať všetko, čím je. Musí však pochopiť ešte jednu vec: že to, po čom túži jej môže poskytnúť. Často prežije hnev a ohrozenie. Hnev, že ho manželka potrebuje, zatiaľ čo sa sám cíti potrebný, a ohrozený preto, že vôbec nie je presvedčený o tom, že má, čo od neho potrebuje. Aby muž mohol prekonať svoje pochybnosti, musí urobiť predovšetkým dve veci. Musí sa zamerať na Boha a zamerať sa na svoju manželku. Byť hlavou odpovedá Kristovmu postaveniu ako hlavy. Kristu s má o nás silný záujem, v ňom sa prejavuje, s akou láskou a radosťou sme primaní.
Podriadenosť ženy spočíva v tom, že vrúcne príma a účelne podporuje mužovo aktívne pôsobenie v živote, a to spôsobom, ktorý posilňuj jeho zbožnosť. Žena má skon poddať sa manželovej autorite a náchylnosť nasledovať jeho vedenie. Nikdy však svojho manžela nesmie nasledovať do hriechu.
Existujú metre, ktoré je treba zachovávať a ich dodržiavanie vyžaduje úsilie. Boží meter je nekompromisný a prísny. Úlohy v manželstve nás môžu viesť chybným smerom najmenej v dvoch smeroch a to keď máme snahu vymedziť našu úlohu ako manželov a manželky a tiež pri redukcii manželstva na manželské povinnosti podľa daných úloh.
Dobré manželstvo pôsobí dojmom zladenia muža a ženy, kedy si obaja ponechávajú svoju individualitu. Existujú pravidlá, ktoré je treba dodržiavať, a úlohy, ktoré je treba si plniť, ale ani pravidlá ani úlohy nevytvárajú povedomie, ktoré podmieňuje dobré manželstvo.
Teológ formuloval: „Človek existuje len ako muž alebo ako žena. Človek nikdy nemôže poprieť svoju mužskosť a ženskosť. Človek nemá jen mužské alebo ženské telo; on je muž a ona je žena. Sex nepredstavuje len jeden osobnostný rys medzi inými spôsobmi bytia, ktorý určuje celý život daného človeka.“
Naša sexualita sa prejavuje vo všetkom, čo robíme. Boží stvoriteľský plán pochopíme a s radosťou prijmeme, začneme vnímať sexualitu v našich dušiach. Úloha byť hlavou a podriadenosť predstavujú mužské a ženské postoje ich vzťahu. Keď sa naučíme vrúcne dávať, čím nás naša sexualita vybavuje, aby tým priniesli požehnanie mužskému či ženskému srdcu svojho partnera, staneme sa mužmi a ženami, ktorí sa radujú zo svojej rozdielnosti.
