3.2Stres
Podnetom sa môže stať čokoľvek, čo marí alebo ohrozuje realizácie cieľov organizmu, alebo jeho rovnovážny stav. O tom, čo sa stane stresorom nerozhoduje natoľko druh a intenzita podnetov situácie ako význam, ktorý pre človeka táto situácia má. Stresová situácia vyvoláva zvýšenú podráždenosť, duševné napätie, únavu, narúša koncentráciu. Má to často za následok vznik a rozvoj neurotických porúch.

Z hľadiska subjektívneho prežívania je možné ako stresové faktory uviesť:
-sťažené životné podmienky - preťaženosť v práci a rodinnom živote, spoločenské podmienky znemožňujúce realizovať činnosť bežným, navyknutým spôsobom,
-časový deficit - nedostatok času pri realizácii prijatého rozhodnutia,
-tlak povinnosti - silné prežívanie zodpovednosti za správne i presné realizovanie pridelenej úlohy. Prejavuje sa v prežívaní úzkostných vzťahov, pričom sa obvykle plne nevyužívajú všetky vlastné kapacity vedomostí, zručností,
-tlak ohrozenia - súvisí s podmienkami skutočného, či možného ohrozenia života.

V intenzite odpovede na stres existujú medzi ľuďmi individuálne rozdiely. Ak sa záťažové situácie opakovane úspešne zvládnu, stresové reakcie slabnú. Stresová situácia má dve stránky. Pozitívnu - riešiteľnú, t. j. ak nie je stres príliš intenzívny, vedie k adaptácii a k zlepšeniu výkonu, čo je predpokladom aktívneho života. Naproti tomu neriešiteľný stres spotrebuje toľko energie, že sa inak ustálený stav rozvráti a celý človek sa zrúti.

Za najvýznamnejšie psychické symptómy prežívania stresu sa považujú:
-Úzkosť - vysoká miera je prakticky blízko neuroticizmu. Vznik stavu úzkosti závisí jednak od úzkostlivosti ako dispozície, jednak od reálnej intenzity hrozby. Čím vyššia je úzkostlivosť, tým výraznejšie sú reakcie na stresové situácie.
- Obava - obvykle sa spája s prežívaním nepríjemného citového stavu. Človek, ktorý prežíva takýto stav, nemôže jednoznačne povedať, z čoho má v danej chvíli strach
- Tréma – nazýva sa aj „ľahký strach“. Často sa dostavuje v relatívne presne určených podmienkach, napr. keď sú pri nejakej činnosti prítomní svedkovia. Je druhom duševného stavu emočného charakteru. Sprevádza ju nedostatok sebadôvery.
- Strach – zdrojom sú najčastejšie konkrétne podnety, ľudia, situácie...Narúša koncentráciu pozornosti a myslenia
- Hnev – má úzky vzťah k stresu. Pri hneve ide totiž o agresívny cit, často prekazenie aktivity smerujúcej na dosiahnutie cieľa

4. ZÁVER
Motivovaný človek sa pri dosahovaní cieľov stretáva s prekážkami. Tie mu sťažujú, resp. celkom zabraňujú ciele dosiahnuť. Takto vzniká frustrácia. Je to taký typ psychickej záťaže, pri ktorom ide o zmarenie možnosti realizovať aktualizovanú tendenciu v danom smere jej totálnym blokovaním.
Pretože zvolené spôsoby nevedú k žiadnemu efektu, vzniká výrazné psychické napätie, zvyšuje sa emotivita, rozvíja sa zlosť, strach, žiaľ. Tento stav je pre človeka obyčajne neprijateľný a neznesiteľný. Frustrácia sa musí nejako vyriešiť. Buď sa presadí, zvýši sa úsilie alebo sa hľadá náhradný cieľ. Slabší jedinci sa snažia prekážku obísť. Bohužiaľ niektorí sa so situáciou zmiera, odovzdajú sa sneniu.
Pre človeka nie je jednoduché, keď je vystavený napätiu akéhokoľvek druhu. Mal by sa teda ukázať psychicky zdatný a prekonať to.