referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugen
Pondelok, 18. novembra 2019
Procesy pamäti
Dátum pridania: 09.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gabika368
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 897
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
K procesom pamäti zaraďujeme:
• Zapamätávanie(vštepovanie)
• Upevňovanie(podržanie, uskladnenie)
• Vybavovanie(reprodukcia, aktualizácia, obnovenie)
• zabúdanie

Zapamätávanie- proces v ktorom prebieha upevňovanie nových informácií s tým, že sa spája s informáciami predtým nadobudnutými.
a.)úmyselné- vyznačuje sa tým, že si pri nej človek vytyčuje cieľ niečo zapamätať. Keď ma úmyselné zapamätávanie charakter špeciálne organizovanej cieľavedomej práce na osvojenie si vedomostí, označuje sa ako učenie.
b.)neúmyselné- pri ktorom si nevytyčujeme cieľ niečo si zapamätať. Človek si neúmyselne zapamätáva mnoho z toho, s čím sa bežne v živote stretáva.

Na efektívnosť zapamätávania môže vplývať: motív, postoj, organizácia učebného materiálu , informácií, porozumenie a zameranie, úmysel zapamätať si niečo čím trvalejšie, no aj vzťah zodpovednosti.

Mechanické zapamätávanie
-by malo tvoriť len malú časť celkového zapamätávania. Pri ňom sa učebný materiál zapamätáva bez uvedomovania si významových a logických súvislostí.

Slovno- logické zapamätávanie
-zapamätávanie na základe pochopenia zmyslu učebnej látky.
Na uľahčenie je možné použiť viaceré spôsoby:
-spájanie nových zapamätávaných poznatkov s poznatkami už predtým osvojenými
-pokúsiť sa reprodukovať učebný materiál vlastnými slovami

Vybavovanie – pamäťové vybavovanie sa môže uskutočniť vtedy, keď sa daný učebný materiál(informácia) nachádza v dlhodobej pamäti. Sú autori , ktorí vybavovanie rozdeľujú na:
a.)zámerné- je to aktívna psychická činnosť človeka, pri ktorej zámerne s vynakladaním úsilia vyvoláva do svojho vedomia skôr zapamätaný (uskladnený) učebný materiál, zážitok, motorický úkon a pod.

b.)mimovoľné- pri ňom sa vo vedomí človeka údaje objavujú mimovoľne , neúmyselne.

Iní autori pamäťové vybavovanie(pamäťový výstup) rozdeľujú na reprodukciu a znovupoznanie.

Reprodukcia- je to vlastne aktívne hovorená alebo písaná odpoveď človeka napr. na nejakú otázku , vybavená z dlhodobej pamäti , v takej podobe, v akej sa vštepila do pamäti. Napr. doslovné „odriekanie“ básne, umeleckého textu, definície, zákona.
Rozlišujeme:
a.)reprodukciu voľnú- pri nej sa spontánne reprodukujú všetky položky z reprezentovanej množiny , ktorú si subjekt pamätá.
b.)reprodukciu sériovú- pri nej sa v odpovedi vyžaduje reprodukovanie položiek v pôvodnom poradí.
c.) reprodukciu riadenú – spočíva v tom, že sa formou združených párov predkladajú na zapamätávanie dvojice(páry) položiek (napr. dvojice číslic, slabík, slov a pod.). Pri reprodukcii sa vždy podáva prvá položka dvojice(páru) a žiada sa ako odpoveď druhá položka, ktorá s ňou v pamäťovom vstupe bola združená.

Znovupoznanie- ak ide o vybavenie si obsahu udalosti , ktorá bola kedysi zdrojom pamäťovej stopy na základe opakovaného vnímania , hovorí sa o znovupoznaní( alebo aj o spoznaní, rekongnícii). Napr. človek začne čítať knihu a po prečítaní niekoľkých prvých strán sa mu postupne vybaví, že už danú knihu čítal, alebo práve počúvanú príhodu niekde počul a pod. Je to vlastne identifikovanie istej položky pri ej druhom podaní , uvedomovanie si toho, že s daným podnetom sme sa už stretli. Pri znovupoznávaní je učebný materiál v dosahu percepčného aparátu človeka. To znamená, že človek ľahšie znovupozná predmet , o ktorom už má skôr získané informácie vtedy, ak sa s daným predmetom znovu stretne. Znovupoznanie(rekongnícia) pri porovnávaní s pamäťovou reprodukciou vyžaduje menšiu intenzitu zapamätania , vštepovania. Časté je aj znovupoznanie typu „Niečo mi to pripomína“

Spomínanie – alebo pripamätanie, je taký spôsob vybavovania si nejakej informácie v pamäti, pri ktorom sa táto informácia premieta do vedomia bez opätovného vnímania. Informácia , na ktorú si človek spomenie, sa môže viac či menej líšiť od tej, ktorá bola vštepovaná do pamäti- nie je presnou reprodukciou pôvodne zapamätanej informácie. Napr. ak človek voľne po určitom čase reprodukuje určitú informáciu vlastnými slovami.

Zabúdanie- považujeme za súčasť pamäti. Človek nechce zabudnúť to, čo je pre neho dôležité, čo potrebuje vedieť. Zabudnuté je to, o čom už v podstate nič nevieme, hoci sme si to niekedy predtým zapamätali. Neschopnosť si práve teraz na niečo spomenúť- hoci vieme, že to vieme – to je momentálna indispozícia.
O zabúdaní hovoríme vtedy, keď určitá informácia môže byť ešte v pamäti, ale nie sme si ju schopní vybaviť. Príčinou zabúdania môže byť rivalizácia „čerstvo ukladaných“ a „starých“ informácií. Tento jav sa pokúša vysvetliť teória interferencie.
S interferenciou sa môžeme stretnúť pri pôsobení aktív, ktoré uskladňovaniu informácie predchádzali, alebo ktoré po uskladnení nasledovali. Intenzita pôsobenia interferencie je tým výraznejšia , čím je podobnosť medzi zapamätávanými informáciami väčšia. V tejto súvislosti sa spomína:
•interferencia retroaktívna- charakterizuje sa ako vplyv retencie učebnej látky A v dôsledku následného zapamätávania učebnej látky B.
•interferencia proaktívna- prejavuje sa vo vplyve uchovania učebného materiálu B v dôsledku predchádzajúceho zapamätávania učebnej látky A.

Inou je teória rozpadu pamäťových stôp, engramov. To znamená, na základe predpokladu , podľa ktorého sú informácie v podobe stôp zafixované v mozgových bunkách , sa postupom času zoslabujú, rozpadajú, alebo až vymiznú. Aby k tomu nedochádzalo, musí sa nový učebný materiál opakovať, resp. precvičovať.
Mnohí bádatelia venovali pozornosť priebehu zabúdania ako funkcií času v experimentoch s nevýznamovým materiálom(napr. H.Ebbinghaus, 1885) Zabúdanie tu postupuje zo začiatku veľmi rýchlo. Zvlášť prudké zabúdanie je v prvej tretine hodiny až v prvej hodine. Aj keď Rosientiel a Kirsch(1996) v závislosti na obsahu zabúdaného(obrazový, číselný, text)materiálu udávajú odlišné krivky zabúdania , treba zdôrazniť to všeobecné platné:
priebeh zabúdania v čase- je zo začiatku veľmi rýchly , potom sa ustáli na určitej relatívne nízkej hladine a potom už klesá len veľmi málo.
Problémom zabúdania významového materiálu sa medzi prvými začal zaoberať E. Binet. Už prvé výsledky signalizovali, že zabúdanie významového materiálu sa podriaďuje iným zákonom. Ukázalo sa, že napr. významový materiál sa zabúda pomalšie ako nevýznamový.
Proces zabúdania môže byť viac alebo menej hlboký. Zatiaľ nie je celkom presné vysvetlenie procesu zabúdania.
Patrí tu Ebbinghausova krivka zabúdania , ktorá znázorňuje na zvislej osi percento zapamätaného materiálu, na vodorovnej osi, zase čas, ktorý uplynul od naučenia vyjadrený v hodinách.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.