Učenie v spánku

V poslednom čase sa výskum pokúša zistiť, či existuje nejaká súvislosť medzi snovou fázou spánku a schopnosťou učiť sa. Túto hypotézu podporuje Francúz Michel Jouvet, jeden zo zakladateľov výskumu snov. Podľa jeho výkladu je sen vhodným časom, keď sa zároveň prejavujú prvky ľudskej pamäti a vrodené črty a vlastnosti osobnosti. Tým sa údajne aktivizujú do istej miery geneticky podmienené modely správania, čím sa mozog každú noc znova precvičuje.
V odborných kruhoch sa vo veľkej miere prijíma hypotéza, že sen by mohol byť nástrojom učenia: Je to čas, keď dlhodobá pamäť definitívne ukladá informácie nahromadené počas dňa. Je možné, že cez deň bráni tejto neuronálnej aktivite potrebný stupeň bdelosti, keďže veľké časti mozgu spracúvajú vedomé zmyslové vnemy.

Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je príklad študentov počas ich skúškového obdobia. Pri veľkom nápore na pamäť badať nárast snovej fázy spánku. Okrem toho pokusy s krysami potvrdzujú, že učenie vyvoláva sny. Ak si tieto hlodavce musia cez deň vštepiť do pamäti veľmi zložitý labyrint, vzrastie u nich snová fáza spánku o 50 až 60 percent. Keď si cestu von z labyrintu bezpečne nacvičia, dosiahne snová fáza opäť normálne hodnoty.
Keď vedci umelo, napríklad pomocou vhodných liekov, zabránili mačkám alebo krysám snívať, mali tieto zvieratá problémy s učením. To isté platí aj o ľuďoch: U osôb, ktoré prebudíme vo chvíli, keď sa im začne snívať, podstatne klesá ich schopnosť učiť sa.

Sníva sa nielen ľuďom

Zaujímavým faktom je aj to, že sny môžu mať iba cicavce a vtáky. Biológovia tiež zistili, že najdlhšie fázy snov majú tie zvieratá, ktorých detstvo zaberá dlhší vývojový úsek. Sliepkam a kravám sa sníva 25, šimpanzom 90 a mačkám dokonca 200 minút. U človeka trvá táto fáza spánku každú noc približne100 minút. Vtákom sa sníva málo a ich snové fázy trvajú približne iba 5 – 15 sekúnd.

Aký zmysel majú sny?

Neurofyziológia a psychoanalytická teória sna zhodne uznávajú, že zmyslom snov je spracovať rôznorodé udalosti, pocity a objavy každodenného života. Podľa psychoanalytikov sa v snoch prejavujú naše podvedomé želania a obavy, ktoré cez deň potláčame. Neurofyziológovia zastávajú zas názor, že snová fáza spánku REM umožňuje človeku zafixovať si prostredníctvom nervových buniek všetky cez deň nadobudnuté poznatky, informácie, schopnosti a spôsoby správania.
Obe disciplíny tak z rôznych hľadísk hovoria o tom, že prostredníctvom snov si vštepujeme, emocionálne hodnotíme a spracúvame nové situácie, aby sme lepšie zvládli podobné prípady v každodennom živote.