Tajomstvo spánku a snov

Úvod
Viac než štvrtinu svojho života človek prespí a z toho niekoľko rokov strávi v snoch! Tento fakt ustavične podnecuje zvedavosť vedcov, ktorí ešte vždy pátrajú po ich zmysle.

História skúmania snov
Už odpradávna sa ľudia usilovali vykladať sny. V Starom zákone boli interpretované ako proroctvá. Filozof Platón ich pokladal tiež za božie znamenia, vzťahujúce sa na budúce udalosti.
Až v 17. storočí začali v Európe pokladať sen za odraz nášho duševného života a osobnosti. Ľudia si začali svoje sny zapisovať a neskôr aj vykladať.
Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia začal význam snov systematicky skúmať Sigmund Freud a Carl Gustav Jung. Pre Freuda, pokladaného za zakladateľa psychoanalýzy, boli sny výrazom našich podvedomých pudov a túžob, ktoré v bdelom stave potláčame. Nočné obrazy a príbehy bývajú podľa jeho mienky často bizarné alebo chaotické.

Približne pred štyridsiatimi rokmi sa vytvorila v súvislosti s výskumom snov disciplína, pokúšajúca sa objasniť mechanizmy snívania. Vďaka nej sa podarilo spresniť, v ktorom okamihu spánku sa začína sen. Pomocou elektroencefalogramu (EEG, záznam elektrických potenciálov mozgu) a iných fyziologických veličín vedci rozlišujú tri základné typy spánku.

Tri fázy spánku

Sú to: ľahký spánok, hlboký spánok a takzvaná hlboká fáza REM (čo v skratke znamená fáza rýchlych očných pohybov.
Prvé štádium spánku je charakteristické ustavičným spomaľovaním mozgových potenciálov. Teda spiaci človek ešte reaguje na zvuky a možno ho relatívne ľahko zobudiť. Jeho organizmus sa postupne upokojuje a prechádza do fázy hlbokého spánku, v ktorej sú oči nehybné, ale pretrváva svalové napätie. Vo fáze REM sa mozog preberá zo svojej meravosti a začne vysielať sled rýchlych vĺn. Očné gule sa pod zavretými viečkami pohybujú (z toho pochádza aj anglické označenie Rapid Eye Movement, skratka REM), všeobecné svalové napätie klesá. Spiaci sa nachádza v štádiu sna a je ťažké prebudiť ho. Táto fáza sa opakuje približne každých sto minút a trvá vždy desať až dvadsať minút.

Nočný spánok dospelého človeka sa skladá približne na 75 percent z non - REM spánku(teda ľahkého a hlbokého) a z 25 percent REM spánku. Plod v tele matky však strávi vo fáze snenia až 90 percent noci. Vedci z toho usudzujú, že táto fáza v prvých mesiacoch života ovplyvňuje štrukturálne dozrievanie mozgu. Skutočne, na deťoch možno pozorovať – a to najčastejšie v spánku – všetkých šesť základných výrazov tváre, charakteristických pre ľudskú rasu a to: radosť, strach, prekvapenie, hnev, smútok a odpor. Táto mimika je dôsledkom toho, že dieťa v spánku mimoriadne intenzívne prežíva emocionálne snové stavy.
Učenie v spánku

V poslednom čase sa výskum pokúša zistiť, či existuje nejaká súvislosť medzi snovou fázou spánku a schopnosťou učiť sa. Túto hypotézu podporuje Francúz Michel Jouvet, jeden zo zakladateľov výskumu snov. Podľa jeho výkladu je sen vhodným časom, keď sa zároveň prejavujú prvky ľudskej pamäti a vrodené črty a vlastnosti osobnosti. Tým sa údajne aktivizujú do istej miery geneticky podmienené modely správania, čím sa mozog každú noc znova precvičuje.
V odborných kruhoch sa vo veľkej miere prijíma hypotéza, že sen by mohol byť nástrojom učenia: Je to čas, keď dlhodobá pamäť definitívne ukladá informácie nahromadené počas dňa. Je možné, že cez deň bráni tejto neuronálnej aktivite potrebný stupeň bdelosti, keďže veľké časti mozgu spracúvajú vedomé zmyslové vnemy.

Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je príklad študentov počas ich skúškového obdobia. Pri veľkom nápore na pamäť badať nárast snovej fázy spánku. Okrem toho pokusy s krysami potvrdzujú, že učenie vyvoláva sny. Ak si tieto hlodavce musia cez deň vštepiť do pamäti veľmi zložitý labyrint, vzrastie u nich snová fáza spánku o 50 až 60 percent. Keď si cestu von z labyrintu bezpečne nacvičia, dosiahne snová fáza opäť normálne hodnoty.
Keď vedci umelo, napríklad pomocou vhodných liekov, zabránili mačkám alebo krysám snívať, mali tieto zvieratá problémy s učením. To isté platí aj o ľuďoch: U osôb, ktoré prebudíme vo chvíli, keď sa im začne snívať, podstatne klesá ich schopnosť učiť sa.

Sníva sa nielen ľuďom

Zaujímavým faktom je aj to, že sny môžu mať iba cicavce a vtáky. Biológovia tiež zistili, že najdlhšie fázy snov majú tie zvieratá, ktorých detstvo zaberá dlhší vývojový úsek. Sliepkam a kravám sa sníva 25, šimpanzom 90 a mačkám dokonca 200 minút. U človeka trvá táto fáza spánku každú noc približne100 minút. Vtákom sa sníva málo a ich snové fázy trvajú približne iba 5 – 15 sekúnd.

Aký zmysel majú sny?

Neurofyziológia a psychoanalytická teória sna zhodne uznávajú, že zmyslom snov je spracovať rôznorodé udalosti, pocity a objavy každodenného života. Podľa psychoanalytikov sa v snoch prejavujú naše podvedomé želania a obavy, ktoré cez deň potláčame. Neurofyziológovia zastávajú zas názor, že snová fáza spánku REM umožňuje človeku zafixovať si prostredníctvom nervových buniek všetky cez deň nadobudnuté poznatky, informácie, schopnosti a spôsoby správania.
Obe disciplíny tak z rôznych hľadísk hovoria o tom, že prostredníctvom snov si vštepujeme, emocionálne hodnotíme a spracúvame nové situácie, aby sme lepšie zvládli podobné prípady v každodennom živote.