Úvod
Viac než štvrtinu svojho života človek prespí a z toho niekoľko rokov strávi v snoch! Tento fakt ustavične podnecuje zvedavosť vedcov, ktorí ešte vždy pátrajú po ich zmysle.

História skúmania snov
Už odpradávna sa ľudia usilovali vykladať sny. V Starom zákone boli interpretované ako proroctvá. Filozof Platón ich pokladal tiež za božie znamenia, vzťahujúce sa na budúce udalosti.
Až v 17. storočí začali v Európe pokladať sen za odraz nášho duševného života a osobnosti. Ľudia si začali svoje sny zapisovať a neskôr aj vykladať.
Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia začal význam snov systematicky skúmať Sigmund Freud a Carl Gustav Jung. Pre Freuda, pokladaného za zakladateľa psychoanalýzy, boli sny výrazom našich podvedomých pudov a túžob, ktoré v bdelom stave potláčame. Nočné obrazy a príbehy bývajú podľa jeho mienky často bizarné alebo chaotické.

Približne pred štyridsiatimi rokmi sa vytvorila v súvislosti s výskumom snov disciplína, pokúšajúca sa objasniť mechanizmy snívania. Vďaka nej sa podarilo spresniť, v ktorom okamihu spánku sa začína sen. Pomocou elektroencefalogramu (EEG, záznam elektrických potenciálov mozgu) a iných fyziologických veličín vedci rozlišujú tri základné typy spánku.

Tri fázy spánku

Sú to: ľahký spánok, hlboký spánok a takzvaná hlboká fáza REM (čo v skratke znamená fáza rýchlych očných pohybov.
Prvé štádium spánku je charakteristické ustavičným spomaľovaním mozgových potenciálov. Teda spiaci človek ešte reaguje na zvuky a možno ho relatívne ľahko zobudiť. Jeho organizmus sa postupne upokojuje a prechádza do fázy hlbokého spánku, v ktorej sú oči nehybné, ale pretrváva svalové napätie. Vo fáze REM sa mozog preberá zo svojej meravosti a začne vysielať sled rýchlych vĺn. Očné gule sa pod zavretými viečkami pohybujú (z toho pochádza aj anglické označenie Rapid Eye Movement, skratka REM), všeobecné svalové napätie klesá. Spiaci sa nachádza v štádiu sna a je ťažké prebudiť ho. Táto fáza sa opakuje približne každých sto minút a trvá vždy desať až dvadsať minút.

Nočný spánok dospelého človeka sa skladá približne na 75 percent z non - REM spánku(teda ľahkého a hlbokého) a z 25 percent REM spánku. Plod v tele matky však strávi vo fáze snenia až 90 percent noci. Vedci z toho usudzujú, že táto fáza v prvých mesiacoch života ovplyvňuje štrukturálne dozrievanie mozgu. Skutočne, na deťoch možno pozorovať – a to najčastejšie v spánku – všetkých šesť základných výrazov tváre, charakteristických pre ľudskú rasu a to: radosť, strach, prekvapenie, hnev, smútok a odpor. Táto mimika je dôsledkom toho, že dieťa v spánku mimoriadne intenzívne prežíva emocionálne snové stavy.