Od piateho mesiaca sa na zázname EEG začína postupne odlišovať spánkový a bdelý stav plodu. Keďže je už v tejto fáze vyvinutý sluch, začína reagovať na zvukové podnety, predovšetkým ide o tlkot matkinho srdca. Moja sestra uviedla, že pri pozeraní relácie superstar dieťatko reagovalo na potlesk publika kopaním, kým inak bolo pokojné. Taktiež plod reaguje na výrazné svetelné podnety a rozlišuje základné chute. „Pohyblivosť je celkovo výraznejšia, vo frekvencii a intenzite pohybov sa začínajú prejavovať individuálne rozdiely.“10 Plod vníme v tomto období už aj bolesť.

Langmeier uvádza, že pri štúdiu bolesti boli dokázané negatívne dôsledky opakovaného prežívania bolesti. „Deti, ktoré prekonali väčšie množstvo invazívnych zákrokov tesne po narodení, boli neskôr (v dobe predpokladaného termínu narodenia) menej aktívne a fyziologicky menej stabilné ako deti, u ktorých bolo prežívanie bolesti menej časté. Behaviorálne reakcie (napr. plač, mimika, obranné pohyby) na bolesť (napr. vpich ihly) sú však u velmi malých nedonosených detí menej zreteľné a dieťa je teda pre okolie horšie „čitateľné“.“11

V šiestom mesiaci sa skúsenosť plodu prejavuje v rôznej intenzite pohybu ako reakcia na rozmanité podnety. Začína rozlišovať zvuky ľudskej reči od iných zvukov. „V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov a ku koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene.“12

Langmeier uvádza, že prichádzajúce podnety plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. „Túto skutočnosť potvrdzujú kontrolované pozorovania schopnosti habituácie plodu. Habituácia znamená úbytok reakcie na opakovanie toho istého podnetu, ale nie na odlišný podnet, nejde teda o obyčajnú únavu. Schopnosť habituácia na zvuk a na vibrácie je dokázaná od 22. týždňa tehotenstva a s vekom pozvolna narastá.“13 Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7. až 9. mesiaci.

Zmysel chuti má plod pravdepodobne vyvinutý v druhej tretine tehotenstva. Plod pije isté množstvo plodovej vody. Prirodzene preferuje sladkú chuť pred ostatnými.

Zdá sa odvážne tvrdiť, že už v prenatálnom štádiu sa dieťa dokáže učiť. Pamäť a učenie však spolu úzko súvisia a ako sme si vyššie spomenuli, prvé znky pamäťových stôp sa vytvárajú už v siedmom mesiaci po počatí. „Staršie štúdie aj novšie pozorovania tiež ukázali, že plod je už v posledných dvoch mesiacoch vnútromaternicového života schopný učiť sa, t.j. ťažiť zo skúsenosti (vytvárať napríklad podmienené spojenie medzi zvukom a dotykovým podnetom).“14

SOCIÁLNY A EMOCIONÁLNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
Až donedávna sa domnievalo, že plod má počas vnútromaternicového vývinu zabezpečené všetko potrebné, že žije v akomsi bezproblémovom vákuu kde mu všetko potrebné zabezpečuje materský organizmus.

V prípade, že by to tak bolo, nepociťoval by plod potrebu komunikovať s vonkajším okolím a komunikácia okolia s plodom by sa nám zdala nanajvýš podivná a bezzmyselná. Langmeier však vyvádza čitateľa z tohoto omylu a uvádza záver, ku ktorému prišiel americký pôrodník Liley a to, že plod je aktívny, čo znamená, že ovláda alebo kontroluje svoje prostredie.

Plod napríklad reaguje na zmenu polohy tým, že sám vyhľadáva pre seba najvýhodnejšiu polohu. Niekedy naopak je sám iniciátorom zmeny polohy matky. Vyvíja sa tu akási zmyslová komunikácia. Pohybová aktivita je jediný spôsob, akým može vyjadriť plod svoju nespokojnosť. Keď plod príde na to, že svojim pohybom môže isté veci okolo seba ovplyvniť, tak to využíva pre svoje uspokojenie a potreby. Takýmto spôsobom plod získava schopnosť sociálnej interakcie s matkou.

Vidíme teda, že už pred narodením sa vytvára určitý dialóg medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa rýchlo rozvíja na zmysluplnú neverbálnu komunikáciu po jeho narodení.

Vágnerová uvádza, že T. Verny rozlišuje tri druhy komunikácie medzi matkou a dieťaťom, ktoré sa v skutočnosti prelínajú. Je to fyziologický spôsob komunikácie, zmyslová komunikácia a emočný a racionálny postoj matky k plodu.

Fyziologický spôsob komunikácie prebieha cez informácie, ktoré k plodu prenikajú cez placentu. Sú to najmä látky ako cukor a adrenalín, ktoré vplývajú na plod. „Pokiaľ matka napr. prežíva stres, jej prežívanie stimuluje určité fyziologické reakcie. Dieťa získava o jej pocitoch jednoznačnú informáciu prinajmenšom touto cestou. Nadmerné vylučovanie neurohormonálnych látok môže viesť až k preťaženiu organizmu plodu.“15

Ďalší spôsob komunikácie nazýva zmyslová alebo behaviorálna komunikácia, ktorú sme tu už spomínali, ako pohybovú reakciu plodu na vonkajšie podnety.

Emočný a racionálny postoj matky k plodu celkovo utvára priestor pre komunikáciu plodu. Je zjavné, že pokiaľ sa matka sústreďuje na svoje dieťa, že o ňom premýšla, sústreďuje svoju pozornosť na komunikáciu s plodom a je viac citlivá na jeho reakcie.

Zaujímavé je aj zistenie korelácie medzi potratmi a vzťahom matky k plodu uvádzané Matějčkom. „Nechcené deti napr. bývajú v priemere častejšie potratené ako deti chcené. Organizmus matky podáva za týchto okolností plodu negatívnu informáciu a nereaguje na jeho signály štandardným spôsobom.“16

Vďaka interakcii matky a plodu sa už pred narodením vytvára emocionálne puto, ktoré je neskôr po pôrode základom ich vzťahu.

ZÁVER
Na základe horeuvedených faktov a pozorovaní možno predpokladať, že prežívanie dieťaťa, jeho kognitívne schopnosti a sociálna interakcia začína už v tomto období. O psychike plodu však vieme len málo. Je mnoho teórií a dohadov, ako toto vnútorné prežívanie v prenatálnom štádiu vyzerá, no v skutočnosti obraz o ňom si môžeme utvoriť len na základe vonkajších prejavov jedinca a výsledkov výskumu.

Z týchto jasne vyplýva, že pre rozvoj jedinca pred narodením je nevyhnutný dobrý fyzický, ale predovšetkým psychický stav matky, ktorý zaručuje aj neskorší zdravý vývin dieťaťa.