Priekopníckou prácou psychického vývinu jedinca v prenatálnom štádiu bola práca A. Gesella The Embryology of Human Behavior z roku 1945. Jeho štúdium bolo založené na pozorovaní predčasne narodených detí. Nato, aby sme sledovali psychický vývin jedinca v prenatálnom štádiu je ale potrebné štúdium jeho fyziologických zmien a jeho neustále vnútromaternicové pozorovanie. Toto skúmanie je zatiaľ ešte iba v počiatočnom štádiu; keďže technika, ako napríklad ultrazvuk, fetálna elektroencefalografia, termografia, izotopické techniky a pod., na pozorovanie plodu v maternici matky je pomerne mladým vynálezom. Nemenej dôležité sú pri výskume aj subjektívne pocity matky.

V mojej práci sa budem venovať trom oblastiam prenatálneho vývinu jedinca a to: fyziologický, kognitívny a sosiálny a emocionálny vývin.

FYZIOLOGICKÝ VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
Vývin dieťaťa začína oplodnením vajíčka spermiou v tele matky.

Obdobie vývinu od počatia do pôrodu nazývame prenatálny vývin alebo vnútromatrnicový a trvá u človeka 9 alebo 10 lunárnych mesiacov, čiže 280 dní. V tomto období sa utvárajú dôležité orgány, centrálna- nervová sústava a vegetatívna sústava, ktorá je materiálnym základom duševnej činnosti.

Prenatálne obdobie sa väčšinou delí na tri fázy: fáza zygoty, embryonálna fáza a fetálna fáza.

Fáza zygoty:
Niekedy sa táto fáza označuje aj ako blastocytné obdobie, Vágnerová ho označuje ako fáza oplodnenia.

Fáza zygoty trvá dva až tri týždne. Počas týchto troch týždňov nastane oplodnenie ženského vajíčka spermiou. V tomto okamžiku je určené nielen pohlavie, ale aj zdedené charakteristiky organizmu.

Túto fázu charakterizuje ustavičné delenie a množenie buniek. „Už koncom 3. týždňa vzniká nervová trubica, ktorá je základom nervového systému.“1 V poslednom týždni tohoto obdobia počuť prvé srdcové ozvy.

Embryonálna fáza:
Táto fáza trvá od 4. týždňa až po 4. mesiac. Táto fáza je pre embryo riziková, v zmysle negatívnych vonkajších vplyvov, vzhľadom na intenzívny rast. Sú už viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám a stresu.

V tejto fáze je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.

Fetálna fáza:
Fetálna fáza začína 5. mesiacom tehotenstva a pokračuje až do pôrodu. Od piateho mesiaca už nenazývame nazývame dieťa embryo, ale plod. Črty nižších živočíchov, ako napríklad žiabre, v tejto fáze ustupujú a plod nadobúda vzhľad už ľudského potomka. Táto fáza sa vyznačuje vývinom vyslovene ľudských orgánov, z ktorých niektoré už začínajú fungovať.

„Pre vnútromaternicový vývin je pozoruhodný mohutný rast plodu v čase od počatia po narodenie sa hmotnosť zväčší 6 biliónkrát.“2 „Hlavnou úlohou prenatálneho obdobia je vlastne vybudovať organizmus budúceho jedinca natoľko, aby bol pri narodení schopný prejsť do oveľa viac nestálejšieho a náročnejšieho prostredia a začal - pri základnej starostlivosti, ktorú mu druhí ľudia poskytnú - aspoň fyzicky existovať samostatne.“3

ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN JEDNICA
Zdravý vývin jedinca ovplyvňujú viaceré činitele. Tieto môžu byť vnútorné alebo vonkajšie.

Vnútorné činitele:
Medzi vnútorné patrí genetická výbava jedinca, ktorú dostáva pri oplodnení od rodičov. Taktiež bola zistená korelácia medzi vysokým vekom matky a pravdepodobnosťou, že sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom, pretože genetický materiál má vo vyššom veku horšiu kvalitu ako vo vajíčku matky, tak aj v spermii otca.

Vonkajšie činitele:
Negatívne vonkajšie činitele môžu spôsobiť vznik vrodených porúch plodu. „Najväčší vplyv majú práve v embryonálnom období, kedy sa utvárajú telesné orgány. Nevhodná výživa tehotnej matky, infekčné choroby, niektoré lieky alebo drogy môžu narušiť vývin embrya. Z ďalších činiteľov, ktoré môžu spôsobiť nežiadúce odchýlky vo vývine organizmu, môžu byť ešte niektoré druhy žiarenia, Rh-faktor, pokročilý vek matky a emočný stres. Bolo zistené, že plod reaguje na matkinu únavu, taktiež, že plod reaguje na nikotín a alkohol, ktorý sa dostal do krvi matky.“4

Negatívne vonkajšie činitele majú za následok vrodené poruchy organizmu. „Ak sa objavia v priebehu prenatálneho vývinu nejaké škodlivé, či rušivé vplyvy, je orgán, ktorý je práve vo vývine, najviac postihnutý.“5 Tento orgán sa potom prispôsobuje organizmu a organizmus sa prispôsobuje porušenému orgánu.

Vrodeným poruchám sa ale dá predchádzať. A to pozitívnymi vonkajšími činiteľmi, ktoré podľa Allena a Marotza sú:
-profesionálna prenatálna starostlivosť
-správna výživa
-dostatečný odpočinok
-primeraný váhový prírastok
-pravidelné cvičenie
-pozitívny emočný stav
-vek matky a jej zdravotný stav 6
A taktiež vyhýbaním sa negatívnym činiteľom.

KOGNITÍVNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
„Ľudský plod sa v každej vývinovej fáze prejavuje typickým spôsobom. Má postupne stále väčšiu schopnosť prijímať informácie a správať sa vzhľadom k ich kvalite diferencovaným spôsobom.“7

Schopnosť prijímať informácie a reagovať na ne má plod na základe veľmi skorých počiatkov jednoduchého fungovania nervového systému a krvného obehu. Už na konci fázy zygoty možno pozorovať prvé srdcové ozvy a taktiež v tejto fáze sa objavujú náznaky nervovej sústavy.

Vývin týchto sústav je základným predpokladom pre rozvoj kognitívnych procesov ako je pociťovanie, pamäť a učenie. Keďže vývin týchto sústav nastáva v pomerne skorom vývinovom štádiu, je prirodzené, že začiatky kognitívnych procesov možno pozorovať už v prenatálnom štádiu vývinu dieťaťa. Pričom reakcie na pociťovanie plodu možno pozorovať najvýraznejšie:

„Plod je veľmi skoro pripravovaný na činnosti, ktoré budú nutné na jeho prežitie a pre interakciu s vonkajším svetom po narodení.“8 Už koncom druhého mesiaca je možné pozorovať reakcie svalov v podobe zášklbov.

V treťom mesiaci je dôkazom vyvinutia hmatu fakt, že plod reaguje na dotyk okolo úst a nosa. Plod spontánne hýbe hornými a dolnými končatinami, otáča hlavu, vraští čelo, objavujú sa náznaky úchopových pohybov v podobe reakcie zovretia prstov na podráždenie. Možno pozorovať sacie pohyby. V deviatom týždni už možno registrovať bioelektrickú aktivitu mozgu na EEG.

Vo štvrtom mesiaci je už hmat vyvinutý na celom tele, plod reaguje na dotyk kdekoľvek na pokožke. „Vie meniť výraz tváre. Keď sa v tejto dobe podráždia jeho víčka, netrhne celým telom ako predtým, ale reaguje iba v oblasti podráždenia. V tejto dobe sa začínajú vytvárať základné reflexy.“9
Od piateho mesiaca sa na zázname EEG začína postupne odlišovať spánkový a bdelý stav plodu. Keďže je už v tejto fáze vyvinutý sluch, začína reagovať na zvukové podnety, predovšetkým ide o tlkot matkinho srdca. Moja sestra uviedla, že pri pozeraní relácie superstar dieťatko reagovalo na potlesk publika kopaním, kým inak bolo pokojné. Taktiež plod reaguje na výrazné svetelné podnety a rozlišuje základné chute. „Pohyblivosť je celkovo výraznejšia, vo frekvencii a intenzite pohybov sa začínajú prejavovať individuálne rozdiely.“10 Plod vníme v tomto období už aj bolesť.

Langmeier uvádza, že pri štúdiu bolesti boli dokázané negatívne dôsledky opakovaného prežívania bolesti. „Deti, ktoré prekonali väčšie množstvo invazívnych zákrokov tesne po narodení, boli neskôr (v dobe predpokladaného termínu narodenia) menej aktívne a fyziologicky menej stabilné ako deti, u ktorých bolo prežívanie bolesti menej časté. Behaviorálne reakcie (napr. plač, mimika, obranné pohyby) na bolesť (napr. vpich ihly) sú však u velmi malých nedonosených detí menej zreteľné a dieťa je teda pre okolie horšie „čitateľné“.“11

V šiestom mesiaci sa skúsenosť plodu prejavuje v rôznej intenzite pohybu ako reakcia na rozmanité podnety. Začína rozlišovať zvuky ľudskej reči od iných zvukov. „V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov a ku koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene.“12

Langmeier uvádza, že prichádzajúce podnety plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. „Túto skutočnosť potvrdzujú kontrolované pozorovania schopnosti habituácie plodu. Habituácia znamená úbytok reakcie na opakovanie toho istého podnetu, ale nie na odlišný podnet, nejde teda o obyčajnú únavu. Schopnosť habituácia na zvuk a na vibrácie je dokázaná od 22. týždňa tehotenstva a s vekom pozvolna narastá.“13 Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7. až 9. mesiaci.

Zmysel chuti má plod pravdepodobne vyvinutý v druhej tretine tehotenstva. Plod pije isté množstvo plodovej vody. Prirodzene preferuje sladkú chuť pred ostatnými.

Zdá sa odvážne tvrdiť, že už v prenatálnom štádiu sa dieťa dokáže učiť. Pamäť a učenie však spolu úzko súvisia a ako sme si vyššie spomenuli, prvé znky pamäťových stôp sa vytvárajú už v siedmom mesiaci po počatí. „Staršie štúdie aj novšie pozorovania tiež ukázali, že plod je už v posledných dvoch mesiacoch vnútromaternicového života schopný učiť sa, t.j. ťažiť zo skúsenosti (vytvárať napríklad podmienené spojenie medzi zvukom a dotykovým podnetom).“14

SOCIÁLNY A EMOCIONÁLNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
Až donedávna sa domnievalo, že plod má počas vnútromaternicového vývinu zabezpečené všetko potrebné, že žije v akomsi bezproblémovom vákuu kde mu všetko potrebné zabezpečuje materský organizmus.

V prípade, že by to tak bolo, nepociťoval by plod potrebu komunikovať s vonkajším okolím a komunikácia okolia s plodom by sa nám zdala nanajvýš podivná a bezzmyselná. Langmeier však vyvádza čitateľa z tohoto omylu a uvádza záver, ku ktorému prišiel americký pôrodník Liley a to, že plod je aktívny, čo znamená, že ovláda alebo kontroluje svoje prostredie.

Plod napríklad reaguje na zmenu polohy tým, že sám vyhľadáva pre seba najvýhodnejšiu polohu. Niekedy naopak je sám iniciátorom zmeny polohy matky. Vyvíja sa tu akási zmyslová komunikácia. Pohybová aktivita je jediný spôsob, akým može vyjadriť plod svoju nespokojnosť. Keď plod príde na to, že svojim pohybom môže isté veci okolo seba ovplyvniť, tak to využíva pre svoje uspokojenie a potreby. Takýmto spôsobom plod získava schopnosť sociálnej interakcie s matkou.

Vidíme teda, že už pred narodením sa vytvára určitý dialóg medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa rýchlo rozvíja na zmysluplnú neverbálnu komunikáciu po jeho narodení.

Vágnerová uvádza, že T. Verny rozlišuje tri druhy komunikácie medzi matkou a dieťaťom, ktoré sa v skutočnosti prelínajú. Je to fyziologický spôsob komunikácie, zmyslová komunikácia a emočný a racionálny postoj matky k plodu.

Fyziologický spôsob komunikácie prebieha cez informácie, ktoré k plodu prenikajú cez placentu. Sú to najmä látky ako cukor a adrenalín, ktoré vplývajú na plod. „Pokiaľ matka napr. prežíva stres, jej prežívanie stimuluje určité fyziologické reakcie. Dieťa získava o jej pocitoch jednoznačnú informáciu prinajmenšom touto cestou. Nadmerné vylučovanie neurohormonálnych látok môže viesť až k preťaženiu organizmu plodu.“15

Ďalší spôsob komunikácie nazýva zmyslová alebo behaviorálna komunikácia, ktorú sme tu už spomínali, ako pohybovú reakciu plodu na vonkajšie podnety.

Emočný a racionálny postoj matky k plodu celkovo utvára priestor pre komunikáciu plodu. Je zjavné, že pokiaľ sa matka sústreďuje na svoje dieťa, že o ňom premýšla, sústreďuje svoju pozornosť na komunikáciu s plodom a je viac citlivá na jeho reakcie.

Zaujímavé je aj zistenie korelácie medzi potratmi a vzťahom matky k plodu uvádzané Matějčkom. „Nechcené deti napr. bývajú v priemere častejšie potratené ako deti chcené. Organizmus matky podáva za týchto okolností plodu negatívnu informáciu a nereaguje na jeho signály štandardným spôsobom.“16

Vďaka interakcii matky a plodu sa už pred narodením vytvára emocionálne puto, ktoré je neskôr po pôrode základom ich vzťahu.

ZÁVER
Na základe horeuvedených faktov a pozorovaní možno predpokladať, že prežívanie dieťaťa, jeho kognitívne schopnosti a sociálna interakcia začína už v tomto období. O psychike plodu však vieme len málo. Je mnoho teórií a dohadov, ako toto vnútorné prežívanie v prenatálnom štádiu vyzerá, no v skutočnosti obraz o ňom si môžeme utvoriť len na základe vonkajších prejavov jedinca a výsledkov výskumu.

Z týchto jasne vyplýva, že pre rozvoj jedinca pred narodením je nevyhnutný dobrý fyzický, ale predovšetkým psychický stav matky, ktorý zaručuje aj neskorší zdravý vývin dieťaťa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prenatálny vývin dieťaťa a jeho vplyv na osobnosť