Priame príznaky šikanovania:

•Posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je toto dieťa konkrétnou prezývkou, “zábavkou” a pod. zraniteľné.
•Kritika diaťaťa, výčitky na jeho adresu, najmä ak sa podávajú nepriateľským, až nenávistným, prípadne pohŕdavým tónom.
•Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí, najmä ak sa podávajú panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje.
•Naháňanie, strkanie, šťuchanie, údery kopanie, ktoré nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že ich obeť nevracia.
•Bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť (menšie dieťa niekedy s plačom).(16)

Vyšetrovanie šikany

Pri zistení viacerých príznakov šikanovania treba zahájiť postup vyšetrovania. Treba si však hneď na začiatku uvedomiť niektoré skutočnosti, ktoré môžu toto vyšetrovanie zmariť alebo značne spomaliť ako napríklad:
-od obeti sa dajú len ťažko získať podrobnejšie a často aj objektívne informácie
-agresori často úporne a vynaliezavo klamú, používajú falošných svedkov a nútia obete klamať či odvolať výpoveď
-pre ostatných členov nemocnej skupiny je príznačný strach vypovedať, chápu to ako “bonzovanie”
-niektorí rodičia agresorov chránia svoje deti za každú cenu
-niektorí rodičia obetí sa obávajú spolupracovať pri vyšetrovaní
-pri niektorých typoch pokročilých šikan pedagógovia chránia vodcov agresorov a nevedome bránia vo vyšetrovaní(17)

Pri ďalšom vyšetrovaní by sa mal pedagóg alebo iný vyšetrujúci pridržiavať hlavných zásad správneho postupu a to:
1.Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho.
2.Prezradiť čo najmenej o tom, čo nám už je a najmä čo nám dosiaľ nie je známe, lebo to nemôžeme dokázať.
3.Vypočuť poškodeného, obvineného a svedkov každého osobitne a neskôr ich výpovede konfrontovať.
4.Všetky výpovede starostlivo zaznamenať.(18)

Následky šikanovania

V prípade, že sa do boja so šikanou učiteľ z rôznych dôvodov bojí pustiť, mal by sa poradiť s odborníkom na danú problematiku, prípadne si privolať na pomoc školského psychológa, v žiadnom prípade by sa takýto závažný problém nemal podceňovať a zanedbávať. Dôvodom je predovšetkým nepredstaviteľné utrpenie obete a nezasiahnutím aj nepriame podporenie tohoto javu, pričom následky na obetiach sú nedozierne.

Neskoršie následky najbrutálnejších šikan sa podobajú syndrómom vyhladzovacích táborov. Ich hlavné znaky sú nápadne podobné: chronické depresívne stavy, poruchy prispôsobivosti, poruchy vývoja osobnosti.(19)
Jednotlivé príznaky sa stupňujú. Pocity strachu sú na začiatku viazané výlučne na udalosti šikanovania, postupne však prechádzajú do trvalej úzkosti a depresie. Tá sa prejavuje mnohými spôsobmi vrátane porúch zaspávania, nočným prebúdzaním, nočnými morami, ďalej bolesťami hlavy, brucha, alebo zvracaním. Posledné príznaky sa prejavujú hlavne ráno, pred školou.
Depresie a pocity opustenosti môžu často viesť k tomu, že si dieťa siahne na život. Pocity samoty a izolácia umožňuje skutočnosť, že sa dieťa so šikanou málokedy niekomu zverí.(20)

Riešenie zistenej šikany

Čo má učiteľ robiť potom, keď diagnostikoval v triede šikanovanie?
V podstate zásah proti šikanovaniu prebieha už počas vyšetrovania, kedy by mal učiteľ dať agresorovi jasne na javo, že jeho konanie ho zarmucuje, že s ním nesúhlasí, prípadne ho nejakým spôsobom potrestať ako napríklad nechať agresora poškole, požadovať náhradu za poškodené veci, oznámiť prehrešok rodičom, znížiť známku zo správania.
Dôležitý je tiež rozhovor s triednym kolektívom, kde by mal učiteľ uviesť, akým spôsobom budú vinníci potrestaní a vyzvať triedu, aby nepodporovala pokračovanie šikanovania. Niektorí autori tiež uznávajú za vhodné ustanoviť detský súd avšak túto metódu treba použiť veľmi opatrne z dôvodu, že šikanovanie je veľmi závažný a zložitý problém.