Ako postupovať v prípade agresora

Agresori by mali byť v každom prípade nejakým spôsobom sankciovaní, pričom každá sankcia použitá voči vinníkom sa triede musí vysvetliť, iba tak môže byť pedagogicky účinná. Pri sankciovaní treba pamätať na dve základné zásady trestania:
1.Celá záležitosť má byť trestom čo najrýchlejšie “vybavená” a nemá sa deťom pripomínať. (Tým skôr si ju má pamätať a starostlivo zaznamenať pedagóg.)
2.Odsudzujeme čin, nie dieťa. Naopak, na každom previnilcovi sa snažíme nájsť to najpozitívnejšie, na čo môžeme nadviazať, či už je to inteligencia, nejaký zláštny talent, úspešní alebo nejako zaslúžilí rodičia atď.(21)

Postup v prípade násilníka podľa Petra Pötheho:
1.V osobných rozhovoroch vyjadriť zásadný nesúhlas a odsúdenie násilného správania.
2.Nekompromisné stanovisko podporiť primeraným verejným postihom.
3.Zistiť maximum informácií o motívoch a možných zdrojoch agresívneho správania.
4.Systematickým vedením v škole a v rodine odstrániť nebezpečné vzorce správania.
5.Pôsobením na rodinu odstraňovať rizikové postoje a negatívne výchovné vplyvy.
6.Ponúknuť bezpečné možnosti vybitia agresívnych emócií a možností sebarealizácie.
7.Pestovať a prehlbovať schopnosť empatie, vcítenia sa do pocitov iných.(22)

Pomoc obetiam šikanovania

Deťom, ktoré sa stali obeťou šikanovania, je potrebné poskytnúť individuálnu alebo skupinovú pomoc pod dohľadom psychológa, či psychiatra. Taktiež sa za úspešnú metódu uvádza nácvik správania v jednotlivých situáciách, teda tzv. hranie rol.
Rôzni autori odporúčajú najmä:

•Jednoduchý únik v pravú chvíľu, niekedy je pri tom pre dieťa optimálne zamiešať sa medzi ostatné deti, od ktorých môže prípadne získať pomoc.
•Útek s krikom: “Nie! Nechaj ma! Choď preč!”
•Reakcie na posmech: mlčanie, alebo výroky typu “To je fakt!” “Ďakujem!”
•Energické odseknutie.
•Neútočný, neprovokatívny slovný prejav, najmä ohradenie sa voči slovnému napadnutiu.
•Získanie pomoci iných detí, ktoré sú nablízku.
•Ignorovanie verbálnej agresie a pokus o nadviazanie priateľského kontaktu.
•Obranný postoj bez nepriateľstva.
•Protiútok bez ohľadu na presilu.(23)

Taktiež je účinnou pomocou, keď agresorovi dohovorí starší súrodenec obeti, prípadne ak pre obeť nájdeme ochrancu z vyššieho ročníka.


Záver:

V závere svojej práce by som sa chcela dotknú prevencie voči akéjkoľvek forme násilia na našich školách. V prvom rade by som sa chcela dotknúť problému televíznych médií. Nechajme dieťa žiť v reálnom živote, nemýlme ho pridávaním obrazov násilia z filmov, ktoré neodrážajú reálny život. Neoberajme ho však o bežné negatívne skúsenosti, ktoré mu tiež pomáhajú pri tvorbe schopnosti rozlišovania dobra a zla a neskôr rozhodovania sa na ktorú stranu sa postaví. Týmto spôsobom sa teda dá (možno nie 100 percentne, ale aspoň) účinne predísť vychovaniu násilného dieťaťa, čo je síce dlhodobým a zložitým, ale veľmi účinným riešením násilia na školách. Pokiaľ bude dieťa vychovávané v láske, bude vychovávané k empatii, bude mu pripomínané, že má pomáhať slabším, je tam väčšia pravdepodobnosť, že sa násilia na druhých nielen nezúčastní, ale že bude proti tomuto násiliu bojovať.