Úvod

Témou našej seminárnej práce je ASERTIVITA. Táto problematika je pomerne široká, preto sme sa zamerali na hlavné aspekty, ktoré čitateľovi priblížia pojem „asertivita“, oboznámia ho s typmi sociálneho správania sa ľudí, pomôžu mu pochopiť základnú myšlienku asertívnej filozofie a poukážu na základné pravidlá, ktoré si vyžaduje asertívna filozofia.

Túto tému sme si zvolili, pretože asertívne správanie by malo byť súčasťou života každého človeka. Keďže takáto ideálna situácia nemôže vo svete nastať, naším zámerom je aspoň oboznámiť budúcich andragógov, vzdelávateľov, lektorov, sociálnych a kultúrnych pracovníkov a tiež personálnych manažérov so základmi asertívneho myslenia, cítenia a správania. Jedenástym asertívnym právom je, že človek si môže zvoliť sám, či sa bude alebo nebude správať asertívne. Pre ľudí pracujúcich v humanitnej sfére by to mala byť povinnosť, nie právo. Ich ďalšou povinnosťou by malo byť následné šírenie myšlienok asertivity medzi ostatných ľudí.

My sa aspoň pokúsime o šírenie základných myšlienok asertivity. Každý si môže zvoliť, či si z tejto seminárnej práce zoberie aspoň tie základné pravidlá asertívnej filozofie. Cieľom našej práce je aspoň pochopenie čitateľa, o čom vlastne asertívna filozofia je.

1. Čo je asertivita

Výraz asertivita, asertívny má pôvod v latinčine – ASSERE = niečo tvrdiť, uisťovať, zdôrazňovať.

Asertivita je spôsob komunikácie a správania sa, ktorým človek vyjadruje a presadzuje úprimne, otvorene a primerane svoje myšlienky, city, názory a postoje- či už pozitívne alebo negatívne. Pri tom postupuje tak, aby neporušoval základné práva svoje ani druhých.

Asertivita je však zároveň viac ako len spôsob komunikácie. Je to tiež spôsob myslenia a pohľadu na svet. Vyvoláva v ľuďoch emocionálnu slobodu. Z toho vyplýva, že človek rešpektuje druhých, ale aj sám seba.

Neasertívny ľudia môžu často vnímať asertivitu ako agresiu na ich osobu. Hlavne, ak sú zvyknutí na citlivý prístup a že im každý povie ÁNO. Keď však od asertívneho človeka počujú NIE, zdá sa im to ako nepriateľstvo. Myslia si, že im ten človek vôbec nechce pomôcť, že im chce naopak ublížiť. Tento človek však len využil jedno z asertívnych práv – právo povedať NIE.

Asertivita nie je len o odmietaní. V živote aj prijímame – veci príjemné aj nepríjemné. Je dôležité vedieť prijímať. Asertivita je umenie načúvať a rešpektovať, prijímať život taký, aký je.

Pri asertivite ide o priame a primerané vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov a potrieb bez toho, aby sme porušovali práva iných alebo svoje vlastné.

Pre niektorých ľudí je asertivita životnou stratégiou ich prístupu k sebe aj k druhým.

1.1 Asertívne správanie sa vyznačuje

- Kľudným vyrovnaným hlasom
Asertívny človek by nemal zvyšovať hlas, či kričať pri vyjadrovaní svojich názorov. Taktiež by však nemal mať tichý bojazlivý hlas. Je dôležité rozprávať kľudným vyrovnaným hlasom, ktorý ľudia dobre počujú a vnímajú.

- Dobrým vizuálnym kontaktom
Človek by pri vyjadrovaní svojich názorov a potrieb nemal uhýbať pohľadom alebo sa mračiť či pozerať povýšenecky. Je dôležité udržiavať priamy očný kontakt s ostatnými osobami, ktorým dáme najavo, že si stojíme za svojím, ale neponižujeme ním tých druhých.
- Uvoľnenou rečou
Človek, ktorý sa správa asertívne by nemal zo seba rýchlo „vysypať“ to , čo chce povedať, lebo mu nikto nebude rozumieť a tiež to môže vyzerať, že nie je presvedčený o tom, čo hovorí. Taktiež by však nemal rozprávať pomaly, bojazlivo alebo sa pri tom zajakávať. Asertívne vystupovanie znamená, byť prirodzene sebavedomý a bez strachu rozprávať o tom, čo chceme.

- Schopnosťou počúvať
Je dôležité, aby človek počúval svojho oponenta. Jednak mu tým dá najavo, že si ho váži a rešpektuje aj jeho názor. Potom si môže tiež nárokovať právo, aby ho ten druhý počúval. Tiež je podstatné počúvať, čo ten druhý hovorí, aby človek vedel adekvátne reagovať a mať vhodné argumenty na to, ako obhájiť svoj názor.

- Vyrovnaným postojom k problémom
Je dôležité, aby človek pochopil problém, ktorý nastal, aby ho analyzoval, aby vedel nájsť niekoľko riešení a kompromisov, ktoré potom prednesie svojmu oponentovi. Problémy sa dajú riešiť len, ak k ním ľudia pristupujú s „chladnou hlavou“.

- Jasným formulovaním a zdôvodňovaním vlastných potrieb
Človek by mal vedieť, čo chce dosiahnuť- mali by to byť ciele reálne. Mal by ich vedieť interpretovať svojmu okoliu, tak aby to všetci pochopili a následne by si mal za svojimi cieľmi stáť- samozrejme ak sú reálne.

- Kľudnou reakciou na odmietnutie
Veľmi podstatné je si uvedomiť, že nie každé odmietnutie znamená, že nás dotyčný nemá rád, alebo že nám chce ublížiť. Človek musí chápať, že ten druhý má určite dôvody pre svoje konanie a tieto dôvody môžu byť vážne. Každý má právo povedať NIE a ostatní sa musia naučiť akceptovať to.

1.2 Asertivita znamená...

Optimálna a čestná komunikácia

predpokladá, že:

človek vie, čo chce – aspoň v danej chvíli – dokáže to jasne a otvorene formulovať- bez napätia, neistoty, irónie a sarkazmu
sa človek nepresadzuje na úkor iných – rešpektuje práva iných aj tie svoje
človek vyžaduje, čo mu patrí, bez toho, aby poškodzoval druhých
človek si stojí za svojím, bez toho, aby sa pokúsil manipulovať druhými prostredníctvom pocitu, či iného emocionálneho vydierania
človek dokáže požiadať druhých o pomoc a o láskavosť – a prijme, ak sa mu odoprie niečo, na čo vlastne nemá nárok
tam, kde sa stretávajú rôzne záujmy, dokáže sa človek dohovoriť a hľadať kompromis, prijateľný pre obe strany

Psychohygiena

Keď sa veci nevyvíjajú tak, akoby si človek želal, začne sa správať tak, ako je mu prirodzené – buď sa vo vnútri príliš trápi, alebo sa príliš ostro dožaduje svojho. Aj človek, ktorý chce stále vyhovieť každému a má mierumilovnú povahu, si môže jedného dňa povedať, že má svojej pasivity dosť. Prejde do opačného extrému. Ľudia ho už z princípu nebudú počúvať, lebo sa správa agresívne. Ak funguje človek asertívne, ošetruje svoju psychiku, dbá o psychohygienu. Nenecháva v sebe napätie, ale zapojí slová a objasní situáciu.

Sebadôvera

Na svete neexistuje žiadna príručka, ktorá by ľuďom radila, ako sa v ktorej situácii správať. Základným pravidlom medziľudského fungovania by malo byť uvedomenie si dôležitosti korektných vzťahov s ľuďmi a úspešnej komunikácie medzi nimi. Ak sa ľuďom darí tieto podstatné veci dodržiavať, vzrastá aj ich sebadôvera – týkajúca sa ich samých a ich vlastného života.
Schopnosť obhájiť svoje práva – nie na úkor iných

Morálnym predpokladom asertívneho správania je plnenie vlastných povinností a rešpektovanie skutočnosti, že druhí majú rovnaké práva ako máme my.

Tieto štyri činitele sa týkajú MYSLENIA + CÍTENIA + SPRÁVANIA. Nedá sa to odlúčiť. Asertivita nie je len nacvičením asertivných techník, ktoré bude človek používať ako vytrhnuté z kontextu.

Asertivita je filozofia, nie nácvik komunikačných zručností.

1.3 Pozitívne aspekty asertivity

Preferuje nemanipulatívne správanie
Napomáha rozvíjať zdravé sebavedomie
Prehlbuje medziľudské vzťahy – ich otvorenosť, jasnosť a priamosť
Vytvára atmosféru pre spoluprácu
Umožňuje predchádzať konfliktom a ak predsa nastanú, napomáha ich efektívne riešiť
Rozvíja samostatnosť v rozhodovaní
Zvyšuje zodpovednosť za vlastné správanie sa
Zvyšuje sebaúctu a sebarešpekt
Zvyšuje tvorivosť a zdravé riskovanie
Umožňuje BYŤ SÁM SEBOU!!!

2. Typy sociálneho správania

Rozlišujeme štyri typy sociálneho správania: Ich psychologické účinky:

•otvorené agresívne správanie - zdanie sily
•nepriama agresia - zdanie sily
•pasívne správanie - porazenectvo
•asertívne správanie - presvedčivosť vnútornej sily

2.1 Otvorená agresia

Je takým správaním, ktoré vedome a zámerne poškodzuje druhého jednotlivca (skupinu), ubližuje mu, alebo spôsobuje utrpenie, obmedzuje ho a násilne mu bráni vo vykonávaní činností, ktoré chce vykonávať. (Andragogika.Terminologický a výkladový slovník;s.16)
Charakterizujú ju:

Nechuť počúvať – človek si nedokáže vypočuť iných ľudí, rozpráva stále to svoje
Krik – snaží sa presadiť sa hlasným prejavom
Používanie zastrašovacej reči tela – časté sú gestá, ktoré znejú výhražne
Prerušovanie druhej osoby – človek chce stále tvrdiť svoj názor a „skáče“ do reči druhému
Zjavná snaha odrovnať druhú osobu – snaha o strápnenie, zastrašenie, poníženie
Nadávky – človek si myslí, že takto sa viac presadí
Ak sme my terčom agresívneho správania, cítime:

•Ohrozenie
•Rozčúlenie
•Vyľakanie
•Rezervovanosť
•Pomstychtivosť
•Strach

2.2 Nepriama agresia

Charakterizujú ju:

Rozladenosť – človek nemá náladu na komunikáciu, stále je podráždený
Zosmiešňovanie – aby bol zaujímavejší, strápňuje iných, tým chce dať najavo svoju nadradenosť
Manipulovanie s ľuďmi – človek nevie inak docieliť, aby ho druhí rešpektovali a brali do úvahy, preto s nimi manipuluje – otvorene alebo nepriamo
Vytváranie nepokojnej atmosféry – z jeho vnútorného nepokojného správania sa rozširuje nervozita aj na ostatných ľudí, do celého okolia
Rozpornosť a pokrytectvo – falošné správanie sa, ohováranie poza chrbát
Citové vydieranie – bez toho človek nevie dosiahnuť, aby sa iní správali tak, ako chce on

Ak sme terčom nepriamej agresie, cítime:
•Rozpačitosť
•Frustáciu
•Rozčúlenie
•Pocit ublíženia
•Rozhorčenie
•Vzdorovitosť

2.3 Pasívne správanie

Charakterizujú ho:

Mučenícky postoj – človek sa ku všetkému stavia, ako keby ho ostatní týrali a ako keby trpel pri každej činnosti, ktorú má vykonať
Sebaľútosť – v spoločnosti nezabudne poznamenať, ako sa má zle a ako trpí
Ochabnutosť – už z výrazu jeho tváre a držania tela vidíme, že nie je priebojný, nechce sa mu, nemá motiváciu ani odvahu vyjadriť svoj názor, stáť si za svojimi požiadavkami
Nedostatok nápadov – keďže sa tento človek nechce prejaviť, postupne stráca sa aj schopnosť vymýšľať nové nápady a riešenia („veď ich aj tak nikomu nepovie, tak načo bude vymýšľať..“)
Nariekanie – často sa posťažuje druhým ľuďom a narieka nad svojím osudom
Mimoriadne požiadavky – niekedy si človek myslí, že keď nikdy neodporuje druhým, má právo žiadať aj nemožné
Depresívna reč tela – pasívneho človeka vystihuje držanie tela – ochabnuté ramená, sklonená hlava, sklopený pohľad, pomalá chôdza
Ak sme terčom pasívneho správania, cítime:
•Stratu motivácie
•Nedostatok dôvery
•Sklamanie
•Ochabnutosť
•Nudu
•Nepokoj

2.4 Asertívne správanie

„Je sebapresadzujúce sa správanie, postoj a prístup zameraný na cieľavedomé presadzovanie vlastnej vôle s plným rešpektovaním práv iných.“ (Andragogika.Terminologický a výkladový slovník, s.45)

Charakterizujú ho:
Kľudný, príjemný hlas – človek primeraným hlasom a tónom formuluje svoje požiadavky a vyjadruje názory
Dobrý vizuálny kontakt – stále udržiava priamy očný kontakt, ktorým dá najavo, že druhého počúva, že si ho váži, že si stojí za tým, čo hovorí, ale nie agresívnym pohľadom
Uvoľnená reč tela – človek nepoužíva výhražné gestá, ani nestojí ustráchane; vždy je otočený priamo k tomu, s kým sa rozpráva, má priateľský otvorený postoj, používa uvoľnené gestá
Schopnosť počúvať – človek počúva to, čo mu ten druhý rozpráva, aby mu dal najavo, že si ho váži, rešpektuje jeho názor a potom očakáva, že aj ten druhý ho bude počúvať
Vyrovnaný postoj k problémom – vždy sa k problémom stavia otvorene a snaží sa vymyslieť riešenie tak, aby to vyhovovalo aj tomu druhému – hľadá kompromis
Pokojná reakcia na odmietnutie – človek rozumie tomu, že nie vždy musí každý konať podľa jeho vôle, vie, že každý má právo povedať NIE, a preto aj keď jeho niekto odmietne, berie to ako normálnu vec, nerobí z toho problémy
Jasné formulovanie vlastných potrieb a želaní – vie si uvedomiť svoje reálne potreby a želania, vie ich zrozumiteľne sformulovať a povedať okoliu a vie si za nimi stáť

Ak sme terčom asertívneho správania my:
•Sme dobre informovaní
•Počúvajú nás a berú do úvahy
•Rešpektujú našu autonómiu – môžeme sa starať každý o seba
•Máme priestor na podávanie návrhov a vyjadrenie názorov
•Naša prípadná iniciatíva je vítaná
•Sme pripravení hovoriť o vlastných potrebách

3. Asertívna filozofia

v asertívnej filozifii:

uznávame komunikačné návyky iných, ktoré sú podporované dlhotrvajúcimi postojmi
komunikačné návyky iných prijímam ako skutočnosť
treba si uvedmoiť, že ľudia sa menia len vtedy, keď si sami zvolia zmenu
všetci sme iní, všetci sa od seba líšime, všetky typy ľudí sú v poriadku
prijímame zodpovednosť za svoje pocity, názory, myšlienky a správanie, uvedomujeme si, že nemôžeme byť zodpovední za pocity, myšlienky, názory a správanie iných
dôležité je akceptovať, že každý vzťah zakaždým zahŕňa osoby, z ktorých má každá 50% zodpovednosť za úspech, alebo zlyhanie vzťahu
tiež si musíme uvedomiť, že byť neasertívny a agresívny je súčasťou ľudského bytia
3.1 Zásady asertívneho správania

-charakterizujú ako by malo asertívne správanie vyzerať

1.zaslúžim si rešpekt aj ja aj iní – nerob druhým to, čo necheš aby robili tebe
2.nikomu vedome neublížim za žiadnych okolností
3.keď znevažujem iných, znevažujem aj seba
4.keď nevyjadrujem city, ochudobňujem vzťahy
5.priamym a jasným vyjadrením dosiahnem uspokojujúce vzťahy
6.keď sa často vzdávam svojich práv vediem iných k tomu, aby ma zneužívali
7.dávam iným najavo svoj rešpekt a pomáham im

3.2 Sociálne spôsobilosti charakterizujúce asertívne správanie

-treba sa ich naučiť používať, nehanbiť sa

1.Schopnosť požiadať o láskavosť
2.Schopnosť uplatniť svoj nárok
3.Uzatváranie prijateľných kompromisov
4.Schopnosť odmietnuť, povedať NIE
5.Schopnosť prijímať a vyjadrovať ocenenie
6.Schopnosť prijímať a vyjadrovať kritiku
7.Sebaotvorenie, vyjadrovanie pocitov, názor, postojov
8.Schopnosť viesť rozhovor – začať, udržiavať a ukončiť rozhovor
9.Schopnosť počúvať druhých

3.3 Asertívne práva

„Asertivita požaduje, aby sa človek rozhodoval sám za seba a za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť. Ten, kto sa chce jasne a jednoznačne prejaviť, jednať slušne zároveň dôrazne, odolávať manipulácii okolia, vyznať sa v sebe i v druhých a vedieť stáť za svojim, mal by poznať a rešpektovať zásady, pre ktoré sa používa termín „asertívne ľudské práva“. Ich základom je zásada, že nikto s nami nemôže úspešne manipulovať, kým mu to sami nedovolíme.“ (Capponi, V., Novák T.)

Práva nie sú povinnosti, sám sa môžeš rozhodnúť, či sa budeš správať asertívne, alebo nie...

1.Máš právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne a za ich dôsledky zodpovedný.
2.Máš právo neponúkať žiadne výhovorky, či ospravedlnia, vysvetľujúce tvoje správanie.
3.Máš právo posúdiť, či a nakoľko si zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.
4.Máš právo zmeniť svoj názor.
5.Máš právo urobiť chybu.
6.Máš právo povedať : „Ja neviem“.
7.Máš právo byť nezávislý na dobrej vôle iných ľudí.
8.Máš právo robiť nelogické rozhodnutia.
9.Máš právo povedať : „Ja ti nerozumiem“.
10.Máš právo povedať : „Je mi to jedno“.
11.Máš právo sa rozhodnúť, či budeš konať asertívne, alebo nie.

Ľudia sa niekedy chybne domnievajú, že asertivita je súborom postupov ako sa ľahko a rýchlo presadiť. Aserere, z latinského sadím -> nesadíme preto, aby sme niečo zasadili, ale aby niečo vyrástalo, preto sa musíme o zasadené starať.
3.4 Asertívne povinnosti

1.vedieť, čo chcem
2.niesť zodpovednosť za dôsledky svojho konania
3.neklamať seba samého, vedieť sa pozrieť na seba sebakriticky
4.nemať predsudky voči iným ľuďom, je dôležité najprv dôkladne poznať, až potom hodnotiť
5.nehanbiť sa povedať, čo chcem, čo nechcem, ako situáciu prežívam
6.nemanipulovať druhými prostredníctvom viny, asertivita je proti manipulácii, kto nechce byť manipulovaný, nech nemanipuluje!
7.naučiť sa pozorne počúvať a „počuť“ -> ak nám nechce niekto vyhovieť, nemusí to byť len preto, že nás nemá rád, alebo nám chce ublížiť, v takýchto situáciach by sme nemali brať protivníka vždy ako nepriateľa, treba najskôr zhodnotiť situáciu, či nám chce ublížiť, alebo poradiť, len nie je toho istého názoru ako vy

3.5 Metódy a techniky asertivity

Počas nácviku asertívneho správania v rôznych tréningových programoch sa využíva sedem metód a techník (Smith, M. J., 1980; upravené podľa Medzihorský, Š., 1989, s. 210-211; Snopková, N. 1934, s. 89-115)

1.Pokazená gramofónová platňa:

-táto technika poukazuje na sústavné opakovanie toho, čo chceme dosiahnuť, máme byť vytrvalí pri presadzovaní svojho cieľa
-zvládnutie techniky nám umožňuje ignorovať manipulatívne a argumentatívne pasce a trvať na svojom cieli
-jednou z najdôležitejších zložiek asertivity je umenie byť vytrvalý, opakovať to čo chcem znovu a znovu, bez kriku a rozčúlenia
-svojho názoru, stanoviska i cieľa sa často vzdávajú neasertívni a pasívni ľudia, nevedia sa presadiť a hľadajú rôzne „logické dôvody“, aby vyhoveli druhej strane

2.Otvorené dvere:

-táto technika nás učí prijímať manipulatívnu kritiku tak, že nepopierame kritiku, nebránime sa, nereagujeme spätnou kritikou, naopak, pokojne prijímame kritiku, uznáme, že na tvdrení môže byť aj trošku pravdy
-tento postup nám pomáha pri prijímaní kritiky, aby sme ju prijali pokojne, bez úzkosti a obrany
-kritikovi pritom neposkytujeme nijaké posilnenie a nám ponecháva rozhodnutie ako budeme hodnotiť seba samého
-podstata tejto techniky spočíva v tom, že kritizujúci partner očakáva odpor, je pripravený na „boj“, ak my však priznáme, že kritizujúci mal v niečom pravdu tak ho to hneď ochladí, ukludní a môžeme pokračovať v kľudnej konverzácii

3.Negatívna asercia:

-táto technika nás učí prijímať naše chyby a omyly prostredníctvom jednoznačného súhlasu s kritikou našich skutočných negatívnych kvalít
-nedbáme na to, či je kritika konštruktívna, alebo agresívna
-umožňuje nám vyrovnať sa s našimi chybami, omylmi a zápornými kvalitami bez toho, aby sme „vybuchli“, reagovali agresívne a popierali skutočnosť, že naozaj nejaké chyby máme
-zároveň nám pomáha redukovať zlosť a agresiu kritizujúceho
-konečným a definitívnym sudcom samého seba sme my sami

4.Negatívne vypytovanie sa:

-„Výsledkom tejto techniky je aktívna podpora kritiky s cieľom využiť získané konštruktívne informácie, alebo ich vyčerpať v takom prípade, ak sú manipulatívne. Človeka, ktorý nás kritizuje, vedieme k väčšej asertivite a menšej závislosti od manipulatívnych manévrov.“ (Bratská, M., 1992, s. 60)
-technika nám môže pripomínať techniku otvorených dverí, lebo aj tu platí zásada, že nereagujeme na kritiku popieraním, obranou, alebo odvetnou kritikou
5.Voľné informácie:

-táto technika nás učí rozoznávať v konverzácii tie prvky, ktoré sú pre nášho partnera zaujímavé a dôležité
-znižuje hanblivosť a tiež úzkosť pri začatí rozhovoru

6.Sebaotvorenie:

-táto technika uľahčuje sociálnu kominukáciu a redukuje manipuláciu prostredníctvom oznamovania kladných a záporných aspektov našej osobnosti a nášho správania

7.Prijateľný kompromis:

-táto technika má využitie vtedy, ak nedochádza k zníženiu alebo strate našej seba úcty
-najvhodnejšia je v rámci sebapresadzovania, ponuknutím obom stranám prijateľné riešenie
-v prípade, že by dochádzalo k zníženiu sebavedomia neexistujú kompromisy pri asertívnom správaní a činnosti

Metódami a technikami asertívneho správania nemožno nikoho donútiť, aby robil to, o čo máme práve my záujem.

Záver

V našej seminárnej práci sme sa snažili vystihnúť hlavné znaky asertivity, jej záklané myšlienky a priblížiť ich čitateľovi. Písali sme hlavne o tom, ako čitateľovi najlepšie vysvetliť, čo to asertivita vlastne je. Podrobnejšie sme sa venovali asertívnym právam, ktoré má každý jeden z nás, len väččina ľudí o tom nevie a ak aj o nich vie, tak nevie ako ich má správne používať. Zamerali sme sa okrem iného aj na asertívne správanie. Niektoré kapitoly boli zamerané na teóriu, ale nezabudli sme ani na praktické využitie vo forme rád, ako sa brániť pred agresívnymi, neasertívnymi a podráždenými ľuďmi a pri tom si zachovať „kľudnú hlavu“.

Veríme, že sme čitateľovi prostredníctvom našej seminárnej práce priblížili hlavné znaky asertivity. Asertívne správanie je dlhodobá záležitosť, nie rýchlokurz. Niekedy trvá i roky, pokým vieme používať asertívne správanie v každodennom živote. Pri učení a praktizovaní tohto asertívneho správania, veríme že vám náš prísevok na túto tému pomôže, alebo vás inšpiruje a pomôže vám, keď nebudete vedieť ako sa zachovať v podobných životných situáciach.

Na záver by sme ešte raz spomenuli, že „Asertivita je filozofia, nie nácvik komunikačných zručností.“

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk