Všetky z vyššie popísaných obtiaží dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto obtiaže často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo chovaniu druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti. Pozornosť si zaslúži obzvlášť ak došlo k prerušeniu kontaktu s druhým rodičom alebo súčasne k ďalším významným zmenám v živote dieťaťa.

Zmeny v sebahodnotení – podceňovaný prvok?

Sebaúcta je psychologická charakteristika, ktorá umožňuje dieťaťu prežívať pocit vlastnej hodnoty pred sebou aj pred druhým, kreatívne využívať vlastné schopnosti, tešiť sa zo života a dôverovať druhým.
V situácii, kedy sú rodičia zaslepení vlastnými problémami alebo, keď prebiehajú ich vzájomné neľútostné boje a dieťa stojí uprostred všetkého, sú deti pripravené o významný zdroj vlastného sebahodnotenia – o možnosť vnímať samy seba ako zdroj radosti svojich rodičov.

Ďalším oslabeným zdrojom je rodič preťažený alebo nevyrovnaný, ktorý má väčší sklon k bitke, kritike a trestaniu dieťaťa, a tým v nich buduje predstavu o ich nedokonalosti - o nedokonalosti, s ktorou sa deti stotožňujú.
Ku zvýšeným záťažiam prispieva, pokiaľ sa matky vyjadrujú pred deťmi o otcoch a naopak otcovia o matkách negatívne a hanlivo. Je alarmujúce, že v prípade chlapcov môže tento faktor uškodiť chlapcovi v jeho identifikácii a sexuálnej role.
Vrúcny vzťah a kontakt s otcom podporuje už pred dovŕšením prvého roku života u chlapcov a o niečo neskôr u dievčat rozvoj intelektu a sociálnych možností. Neskôr prispieva k vytvoreniu vedomia vlastného ja a identifikáciu s mužskou rolou u chlapcov a vývoj autonómie u dievčat.
Pokiaľ rodičia ponižujú jeden druhého alebo proti sebe bojujú, dopadajú tieto „rakety vystrelené na manžela, či manželku do sŕdc detí, desia ich a zraňujú“.

Údaje zo zahraničia

Ako by mala vyzerať fungujúca rodina, kto a ako by mal vychovávať deti? Dá sa akceptovať názor, že rozvod je lepší ako nešťastné manželstvo? Spektrum názorov je veľmi široké. V Európe zhruba platí, že čím viac na sever, tým sú názory na rodinu, výchovu i rozvod liberálnejšie. Smerom na juh sa dostáva k slovu patriarchálnejší model, ktorý je viac-menej ešte stále charakteristický aj pre nás.

* Vo Švédsku bol v roku 1987 prijatý nový zákon o rozvode. Podľa neho je automaticky rozvedené také manželstvo, kde obe strany s rozvodom súhlasia a nemajú deti do 16 rokov. Ak deti majú, rieši súd zverenie detí. Deti bývajú síce až v 80% zverené matkám, exmanželia sa však väčšinou starajú o deti ďalej spoločne. Partner, ktorý z rodiny odišiel sa teda stretáva s deťmi nielen cez víkend, ale za „bežnej prevádzky“.
Rodič, ktorý nežije s deťmi, prispieva na ich výchovu. Ak tak nerobí, vypláca príspevok štát.

*Podľa Českého štatistického úradu bolo v roku 2001 po rozvode 28 943 detí zverených do starostlivosti matky. Otcom bolo zverených 2 098 detí. Spoločnú respektíve striedavú výchovu nariadili súdy v prípade 641 detí.

* V Rakúsku bolo v roku 1992 podľa údajov Ústredného štatistického úradu rozvedených 16 296 manželstiev, v ktorých žilo 17 028 detí. Tieto deti sa po rozvode stretávajú so svojím biologickým otcom takto: 14% detí denne, 17% detí aspoň raz za týždeň, 21% detí aspoň raz mesačne, 12% detí aspoň raz za rok a 31% ešte zriedkavejšie alebo vôbec nie.