Charakteristika záťažovej situácie

Súčasný život, vysoký životný štandard a životné tempo kladú na človeka zvýšené nároky. Neustále meniace sa podmienky prostredia vyžadujú od človeka emocionálnu vyrovnanosť, psychickú a fyzickú zdatnosť. Z toho nám vyplynie, že záťažovou situáciou, je situácia každodenného života, ktorá si vyžaduje nezvyčajnú, či zvýšenú aktivitu alebo prispôsobenie sa a v ktorej človek nevystačí s predchádzajúcimi schémami myslenia a konania, ale musí pretvárať staré zvyklosti. (Jozef Kredátus, 1989)

Záťažovou je teda situácia, v ktorej je jedinec vystavený silnému tlaku nepriaznivých situačných podmienok. Ale len charakter samotnej situácie nestačí k definovaniu tejto situácie ako záťažovej. Väčšina autorov sa prikláňa k názoru, že rozhodujúcou je z hľadiska záťaže interpretácia danej situácie konkrétnym jednotlivcom, teda jeho subjektívne vnímanie náročnosti situácie. Len vtedy, ak ju vidí ako nadmernú, teda presahujúcu jeho sily, ako ohrozujúcu, nezvládnuteľnú vlastnými možnosťami, je možné hovoriť o situácii záťažovej. (Jitka Oravcová, 2004)

Človek má určité potreby a hľadá spôsoby ich uspokojenia. Niektorí jednotlivci dokážu s úspechom riešiť problémy spojené s ich potrebami. Hovoríme o nich, že sú osobnostne zrelí. Ak sa aj takým jednotlivcom postaví do cesty prekážka, dokážu sa prispôsobiť, snažia sa nájsť iné spôsoby na zmenšenie napätia a uspokojenie svojich potrieb. Stáva sa však, že niektorí ľudia nedokážu riešiť svoje životné problémy. Nie sú schopní riešiť rozpor medzi požiadavkami, ktoré záťažová situácia kladie na správanie človeka a tendenciami, možnosťami človeka tieto požiadavky spĺňať. (J. Kredátus, 1989)

Rozlišujeme päť typov záťažových situácií:

1. Neprimerané úlohy a požiadavky – kladú na človeka kvalitatívne viac nárokov ako je rozsah jeho telesných a duševných síl. Súvisia s telesným a duševným prepracovaním. Prejavuje sa to nechuťou pokračovať v činnosti, odporom k práci, plneniu úloh, podráždenosťou, agresivitou, zlosťou, pocitmi depresie, únavou a ľahostajnosťou. Napr. u abstinenta vytýčenie si nezvládnuteľných cieľov – snaha finančne nahradiť rodine to, o čo ju za roky pijanskej kariéry ukrátil. Púšťa sa do mnohých prác, len aby veľa zarobil, pri rozvinutí abstinent často siahne po niekdajšom spôsobe života, vypije si, recidivuje.

2. Problémové situácie – typ záťaží, ktoré sa neviažu ku kvalite, ale k štruktúre požiadaviek na človeka: ide o dve skupiny – keď podmienky existencie vyžadujú prestavbu návykov v spôsobe života a činností (adjustačný typ situácie); v druhej skupine ide o vytvorenie si novej skúsenosti k vyriešeniu vzniknutého problému (kreatívny typ situácie). Príkladom je snaha abstinenta po liečbe riešiť situácie, ktoré mu denný život prináša.

3. Frustrujúce situácie (situácie prekážok) – keď úsilie človeka o dosiahnutie určitého výsledku, cieľa je blokované ťažko prekonateľnými až neprekonateľnými prekážkami. Jednotlivec sa v tejto situácii prejavuje obrannými frustračnými mechanizmami. Rôzni ľudia sa v tej istej situácii prejavujú rozličným spôsobmi:

• agresia – jednotlivec nie je schopný svoju situáciu riešiť a za svoju neschopnosť obviňuje druhých, prenáša svoj hnev na prekážku, predmet, chce zničiť objekt alebo predmet, iného človeka, seba samého, pasívne agresívni sa vyhrážajú v duchu
• regresia – správanie sa a vykonávanie úloh pod úroveň vlastných možností („… mne je dobre aj tak“)
• fixácia – zmenám nepoddajné správanie, nezmyselné opakovanie činností, ktoré nevedú k cieľu
• rezignácia – človek sa prestane usilovať o zmenu, o dosiahnutie cieľa, spája sa so stavmi depresie a apatie
• sublimácia – prijatie nového cieľa, čím sa uspokojí potreba
• projekcia – premietanie svojich vlastností do svojho okolia, pripisovanie vlastnej neschopnosti iným ľuďom
• racionalizácia – pokus ospravedlniť svoje správanie, človek vylučuje zo svojho vedomia skutočné pohnútky svojho konania, o ktorých vie, že by ich okolie negatívne hodnotilo.

4. Konfliktové situácie – konflikt je stretnutie dvoch rozporných síl, tendencií, medzi ktorými je napätie tiahnúce k nejakému riešeniu. Človek sa má rozhodnúť medzi dvoma, či viacerými motívmi, ktoré sa navzájom vylučujú. V konfliktných situáciách sa rozvíja úzkosť, strach a zlosť, prejavy váhania, kolísania medzi voľbami, nerozhodnosť. Je možné ho riešiť:

• prevládnutím jednej tendencie nad druhou
• potlačením jednej tendencie a uvoľnením druhej
• vytlačiť jednu tendenciu z vedomia

Zvýšené napätie a búrlivý priebeh emócií znížia schopnosť riešiť primeraným spôsobom existujúci konflikt.

5. Stresové situácie – psychická záťaž, ktorá pôsobí na jednotlivca v období realizovania cieľovej činnosti a ktorá narušuje, sťažuje až znemožňuje jej zdarný priebeh. Prudko stúpa emocionalita a napätie. Stresové situácie človek zvládne tým, že sa ich naučí riešiť a ovládať v nich svoje emócie, myslenie a konanie. Stresovou situáciou môže byť permanentná hlučnosť na pracovisku, ale ja napríklad veľký vekový rozdiel medzi oboma manželmi. Telesnými zložkami stresov sú napríklad žalúdočné vredy, zvýšený tlak apod. Príkladom je aj aktívna tvorivá abstinencia – abstinent sa tiež nachádza v stresovej situácii, ktorá má však pre neho ochrannú funkciu pred recidívou jeho diagnózy. Predpokladá to však, aby bol už identifikovaný s rolou abstinujúceho alkoholika. (J. Kredátus, 1989)

Rodina má svoj životný cyklus, ktorý prináša mnoho bežných, ale i záťažových situácií. V prvej časti tohoto cyklu sa rodičia starajú o to, aby mali deti, aby ich vychovali a pripravili do života a zároveň sa vyrovnali s odchodom detí z rodiny (trvá to 20-25 rokov). V druhej časti (trvá približne toľko, čo prvá) manželský pár už žije sám. Pochopiť a prijať tento životný cyklus znamená zvládnuť ťažkosti, ktoré môžu nastať pri prechode z jednej do druhej etapy. Keď rodina nezvládne cyklus svojho vývoja, jeho jednotlivých etáp, vznikajú tranzitórne krízy. Týkajú sa napríklad prispôsobenia sa danej etape, ktorou rodina práve prechádza. Za tranzitórnu krízu môžeme považovať unáhlený a neuvážený sobáš, ale aj jeho následky – v mladom manželstve sa narodí dieťa. To znamená začať život v trojici pričom proces prispôsobovania sa neukončil v dvojici (alebo nijaký nebol). Tranzitórnou krízou je aj situácia, keď sa vydatá dcéra vracia pre alkoholizmus svojho partnera k rodičom, čo vyvoláva ďalšie problémy, frustráciu, konfliktné a stresové situácie. (J Kredátus, 1989)