Stres

1. Čo je stres?
Zrýchlený tep, napätie v svaloch, sucho v ústach, zrýchlené dýchanie, rozšírené oné zreničky. Ste práve na skúške alebo prechádzate cez cestu? To všetko sú príznaky stresu- zdravého mechanizmu prežitia, ktorý nám pomáha dosahovať naše ciele.
Stres je problém dvadsiateho storočia, ktoré prináša príliš veľa duševne zaťažujúcich udalostí. Dochádza tak k psychickému vyčerpaniu organizmu a pocitom nepohody.

Napriek tomu, že sa o strese veľa hovorí, nie vždy je jasné, čo „stres“ znamená. Či sú to vonkajšie okolnosti, ktoré prežívame ako nepríjemné alebo reakcie na ne. Kniha, z ktorej sme vypracovávali túto seminárnu prácu, má názor, že stres je súbor všetkých telesných a duševných reakcií na stresujúce udalosti.
Hoci je stres veľmi častý problém, ľudia o ňom nehovoria, pretože im je to nepríjemné a lebo sa hanbia. Často ho veľmi šikovne maskujú alebo zatajujú. Niekedy nevedia, o čo sa jedná alebo si ho nechcú priznať a u lekára sa sťažujú na telesné problémy- bolesti žalúdka, hlavy, závraty, problémy so spánkom, napätie svalov...

Signály stresu:
-somatické- ohrýzanie nechtov, škrípanie zubami
- v nálade- depresia, hnev, netrpezlivosť
- v správaní- citové výbuchy, narušenie spánku, snaha robiť viac vecí naraz
Faktory spôsobujúce stres ( stresory)- smrť jedného z rodičov, partnera, rozvod, strata zamestnania, bankrot...
So stresom súvisia i civilizačné choroby- vredové, vysoký krvný tlak, srdcovo- cievne, astma, rakovina. Najväčšia rizikovosť ochorenia je u osobnosti so správaním typu A. Tieto osobnosti sú poháňané stálou agresiou, snahou o dosiahnutie cieľa alebo postavenia, v čo najkratšom čase, v súťaži s inými za akúkoľvek cenu. Nič už raz dosiahnuté nie je pre nich dostatočnou hodnotou, stále sa ženú za niečím ďalším.
Druhým typom sú osobnosti typu B alebo nezdolní ľudia- sú silne zaujatí prácou, rodinou, priateľmi. Zmenu vnímajú ako výzvu. Prežívajú pocit osobnej kontroly nad vlastným životom.

Ľudia, ktorí trpia stresom, majú často pocit, že si s ním nedokážu poradiť. Niekedy majú pocit, že strácajú kontakt s realitou a myslia si, že sú neschopní poradiť si s bežnými situáciami. Treba si uvedomiť, že:
1.)ZVLÁDNUŤ NADMERNÚ ZÁŤAŽ JE NÁROČNÉ
2.) STRES OVPLYVŇUJE VŠETKÝCH ĽUDÍ
3.) JE DOBRÉ, KEĎ SI UVEDOMUJETE, ŽE VÁM NIEČO JE- toto uvedomenie nazývame náhľad. Hoci je to paradox, ale čím viac si myslíte, že sa zrútite, tým menej vám to hrozí.

1.1 Stigma stresu

Ako by ste sa cítili, keby vám niekto navrhol, aby ste navštívili psychológa alebo psychiatra? Nahnevaný? Urazený? Priali ste si, aby vás cestou tam nikto nevidel?
Obvyklé rady pri strese sú: „Vzchop sa. „ , „ Premôž sa .“, „ nemysli na to.“, akoby to bola vaša chyba a mohli sta sa zbaviť problému, keby ste skutočne chceli.. keby tu stačilo jednoduché vzchopenie sa, radi by ste to urobili. Takže nech vás niekto nekritizuje, že trpíte stresom.
Často sa však kritizujete sami. Stres je každou svojou časťou taký reálny ako akýkoľvek telesný problém. Že ho máte, nie je vaša chyba. Príčinou je, že buď ho niečo vo vašom živote spôsobuje a vy to potrebujete vyriešiť a lebo ste stratili kontrolu nad svojimi pocitmi a neviete, ako ju získať. Takže už sa viac nekritizujte. Radšej venujte svoju energiu na zvládnutie týchto problémov.

1.2 Podstata stresu
Stres má tri podoby:
1.)ČO SI MYSLÍTE: čo vám beží hlavou, keď ste pod vplyvom stresu
2.) ČO ROBÍTE: ako konáte, keď ste pod vplyvom stresu.
3.) AKO REAGUJE VAŠE TELO: telesné prejavy, ktoré prežívate pod vplyvom stresu a zodpovedajúce emócie a pocity.
Toto sú známe tri časti stresu. Pripomenie vám to skratka MY KO T.
MYŠLIENKY: MY
KONANIE: KO
TELO: T

2. Ostražitosť
Ak sa spätne pozriete na niečo, čoho ste sa nedávno obávali, často zistíte, že ste si vytvorili veľmi čierny obraz , a teda obávali ste sa príliš. Je to preto, lebo stres vám často bráni vidieť veci primerane. Namiesto toho sa začnete uberať jedným smerom a vyrábate si problémy. To vyvoláva napríklad vaša ostražitosť.
Predstavte si loď, ktorá pláva v arktických vodách. Lodný radar stále skúma more kvôli ľadovcom. Keď zistí nebezpečenstvo, kapitán zmení kurz do bezpečných vôd. Radar málokedy hlási nebezpečie, ktoré neexistuje.

Vy máte tiež radar, ktorý stále zisťuje nebezpečenstvo. Problém je v tom, že váš radar je oveľa, oveľa citlivejší a často hlási nebezpečenstvo, ktoré neexistuje. Keď si zoberiete na pomoc analógiu s ľadovou kryhou, „vidíte ľadovce“ (hrozby) všade a ste možno slepí k bezpečnej vode, do ktorej sa potrebujete dostať. Pozrime sa na tento príklad, ktorý nám ukáže, ako to možno funguje v reálnom živote:
Keďže sa bojíte, že sa zosmiešnite pri rozprávaní s ľuďmi na večierku, všimnete si, že jeden účastník zíva. Váš radar to zachytí a povie: „ myslí si, že som otravný.“ Aj keď sa zdá, že skoro každý prejavuje záujem o to, čo hovoríte, váš radar túto hrozbu zachytí a obyčajne zväčší. Je dosť pravdepodobné, že si to zovšeobecníte. „ všetci si myslia, že som nudný. Musím odtiaľto zmiznúť.“ Hrozbu si príliš skonkretizujete a ignorujete dôkazy, ktoré poukazujú na to, že váš strach je neoprávnený.

3. Dôležité údaje o strese
1.)príznaky a prejavy stresu sme zdedili po našich predkoch. Sú časťou našej vrodenej obrany voči nebezpečenstvu.
2.) Spúšťajú sa, kedykoľvek sa cítime ohrozený.
3.) Zmeny, ktoré spúšťajú, nám umožňujú bojovať s nebezpečenstvom alebo pred ním utiecť.
4.)Keď nevieme, prečo sme v stave stresu, môžu sa naše reakcie zhoršovať, pretože hľadáme dôvod nášho stavu. Tento dôvod je veľmi často chybný a zvyšuje stres. Napr. „mám srdcový záchvat.“ alebo „Zbláznim sa“
5.) Príznaky a symptómy stresu nie sú nebezpečné. Slúžia na našu ochranu a nemohli by plniť túto funkciu, keby nás poškodzovali.
6.) Netrpíte výnimočnou poruchou. Stres je problém, ktorý je veľmi častý. Jednoducho máte príliš veľa normálnych emócií.
7.) Stres nie je duševnou chorobou.
8.) Zo stresu sa nezbláznite, aj keď je veľmi intenzívny.
9.) Na stres nezomriete, hoci bude veľmi intenzívny.
10.)Každý je potenciálne ohrozený stresom, ale jeho rozvoj závisí od toho, čo sa vám v živote prihodí.
11.) Stres môže pokračovať, hoci vaše problémy pominú. Dôvodom je to, že stres sa sám podporuje v bludnom kruhu zahrňujúcom MYKOT
12.)nie ste slabý a nevyznačujete sa neprimeraným alebo abnormálnym správaním. Úspešná liečba stresu vyžaduje viac než sa len vzchopiť.
13.)Lieky môžu zmierniť symptómy, ale problém neriešia.
14.) Neexistuje zázračná liečba. Nebuďte netrpezlivý. Zvládnutie stresu si vyžaduje svoj čas.
4. Dotazník stresu
Pri každej položke zakrúžkujte číslo podľa toho, ako ste sa cítili minulý týždeň.
CÍTIM SA NAPÄTÝ ALEBO „DORÁŇANÝ:
Väčšinu času 3
Veľakrát 2
Občas 1
Vôbec 0

BOJÍM SA, ŽE SA PRIHODÍ NIEČO STRAŠNÉ:
Celkom určite a bude to veľmi zlé 3
Áno, ale nebude to veľmi zlé 2
Trochu, ale netrápi ma to 1
Vôbec nie 0

NAPADAJÚ MI MYŠLIENKY PLNÉ OBÁV:
Veľkú časť dňa 3
Častokrát 2
Občas, ale nie príliš často 1
Len príležitostne 0
MÔŽEM POKOJNE SEDIEŤ A CÍTIŤ SA UVOĽNENÝ:
Vždy 0
Obvykle 1
Málokedy 2
vôbec 3

MÁM POCITY, Z KTORÝCH MÁM STRACH, NAPR. NERVOZITA V ŽALÚDKU
Vôbec nie 0
Občas 1
Dosť často 2
Veľmi často 3

POCIŤUJEM NEPOKOJ, AKOBY MA TO NÚTILO POHYBOVAŤ SA:
Veľmi často 3
Dosť často 2
Málokedy 1
Vôbec nie 0

MÁM NÁHLE ZÁCHVATY PANIKY:
Často 3
Niekedy 2
Zriedka 1
Veľmi zriedka 0

Ak je vaše celkové skóre osem a vyššie, potom je pravdepodobne stres problémom vo vašom živote.

5. Antistresová zostava
1.ANTISTRESOVÉ CVIČENIE nie je športové, ale relaxačné cvičenie. Cieľom je dosiahnuť vnútornú pohodu, pokoj a harmóniu. Cviky cvičíte len dovtedy, kým je vám to príjemné. Ak je niektoré cvičenie bolestivé, môžete si ho len predstavovať.
2.snažte sa PLNE SÚSTREDIŤ A POČÚVAŤ POCITY vychádzajúce z nášho tela. Nedajte sa vyrušovať okolím alebo vašimi vlastnými myšlienkami.
3. snažte sa CVIČENIE SYNCHRONIZOVAŤ S DÝCHANÍM. Ak nejakú časť tela stláčate, vydýchnite, keď ju narovnávate, tak sa nadýchnite.
Stresové faktory vyvolávajú v našom organizme reakcie, ktoré nás pripravujú na telesnú aktivitu. Cvičenie je potom veľmi dobrý spôsob ako tieto stresové metabolity spáliť. Pravidelným cvičením sa zároveň zlepšuje pohyblivosť kĺbov a naša kondícia. Veľmi dobrým doplnkom cvičenia je aspoň 6 km behu alebo chôdze denne, čo je doporučovaná dávka dostatočného pohybu pri sedavom zamestnaní.
Samotné cvičenie však stresové pôsobenie neodstráni. Slúži však ako pomoc, upokojuje preťaženú myseľ a uvoľňuje telesné napätie.