RESUME
Posturika sa zaoberá prenášaním informácií vyjadrených polohou a držaním tela, ako aj konfiguráciou jeho častí.
Poloha rúk a nôh, vzájomná poloha trupu, končatín a hlavy vytvárajú určitý charakteristický súbor, ktorý sa nazýva póza.
Posturológia rozoznáva otvorené a zatvorené fyzické postoje jednej osoby, rozlišuje súhlasné i nesúhlasné fyzické postoje dvoch alebo viacerých osôb.

Vo fyziológii sa rozoznávajú tri základné polohy človeka: v stoji, v sede a v ľahu.
Pri každej z nich môžu rôzne časti tela zaujímať rôzne polohy.
Pojem kompozícia vyjadruje vzájomnú polohu dvoch častí tela pri tej istej základnej telesnej polohe.
Termín konfigurácia sa používa pre vystihnutie vzájomných polôh väčšieho celku – všetkých častí tela pri danej základnej polohe.
Pozitúra vyjadruje celok, ktorý udáva aj základnú telesnú polohu aj polohovú konfiguráciu všetkých častí tela zároveň.
Jednotlivé časti nášho tela sa teda navzájom ovplyvňujú.
Človek zaujíma inú polohu vtedy, keď je sám, než keď je s iným, či keď vie alebo očakáva, že ho niekto pozoruje. V samote má človek telo uvoľnené a často zaujíma také polohy, ktoré nie sú bežné na verejnosti. Takisto ak komunikuje s dôverným priateľom alebo veľmi blízkym človekom, poloha jeho tela je uvoľnená.
Postúry aj konfigurácie ľudí sú súčasťou i zložkou rozhovoru rovnako ako jazykové či ostatné mimojazykové prostriedky. Partneri sa nemusia navzájom dotýkať, nemusíme vidieť ich mimiku, počuť verbálnu reč a napriek tomu vieme, aký je medzi nimi vzťah, či sa zhodujú so svojimi názormi alebo nie.

Ak medzi partnermi prevláda zhoda, porozumenie, ak sú si blízki, zaujímajú zhodné polohy tela.
O zhodnej čiže kongruentnej polohe hovoríme vtedy, ak sú roviny ramien rovnobežné a tváre komunikujúcich sú takisto oproti sebe. Chodidlá sú otočené smerom k partnerovi. Kongruentnú polohu možno pozorovať aj na rovnakej konfigurácii ostatných častí tela. Situácia však často neumožní, aby partneri stáli alebo sedeli oproti sebe. Vtedy sú rovnobežné ich chodidlá a aj ich telá sú pootočené k sebe. Hovoriaci svojou postúrou vždy ovplyvňuje počúvajúceho, ktorý ak má na vec rovnaký názor ako partner, tak zväčša kopíruje polohu jeho tela. Táto kongruencia však netrvá počas celej komunikácie. Vyskytuje sa najmä na začiatku konverzácie a vtedy, keď partner hovorí plynule, teda bez páuz v jeho reči. Kongruenciu možno pozorovať nielen medzi dvoma komunikantmi v dyadickom dialógu, ale aj medzi skupinkou ľudí. Tu ak jeden zmení pózu, ďalší tak urobia tiež. Obyčajne sa jeden z partnerov prispôsobí hornou časťou tela jednému a dolnou časťou tela inému, čím sa vytvorí akýsi medzičlánok vyjadrujúci zhodu celej skupiny.
Každá rodina má vlastný systém kopírovania postúr jej členov. Spravidla si to však neuvedomujú. Z kopírovania postúr možno vyčítať, kto má na koho najväčší vplyv.
Normálna situácia je vtedy, ak syn kopíruje polohu tela svojho otca a dcéra svojej matky. Ak dieťa nekopíruje postoje a držanie tela žiadneho z členov rodiny, je to znak jeho exkluzívnosti voči rodinnému kruhu.

Nesúhlas s názormi hovoriaceho možno skôr než slovami dať jasne najavo polohou tela: ramená posunúť z rovnobežnej polohy tak, že zvierajú s ramenami partnera určitý uhol.
To isté možno povedať aj o chodidlách. Jednoducho možno povedať, že partneri medzi ktorými nie je názorová zhoda, ktorí navzájom nesúhlasia s postojmi toho druhého, nemajú roviny tiel rovnobežné.
Kto chce ukázať iným svoju dôležitosť, vysoké postavenie, nadradenosť, zaujíma v rozhovore nekongruentnú polohu. Takto sa často posadí učiteľ k žiakom, lekár k pacientovi, rodič k dieťaťu…
Ak sa teda rozprávajú dvaja ľudia, zvyčajne zaujmú paralelnú alebo nesúhlasnú pozíciu. Roviny ich tiel môžu byť rovnobežné alebo kolmé na seba ( ak partneri navzájom súhlasia) alebo odklonené pod určitým uhlom ( pri nesúhlase). V prvom prípade sú ich chodidlá lineárne alebo navzájom kolmé, v druhom prípade nesúhlas naznačuje aj uhol tvorený rovinami chodidiel.
Pri komunikácii troch je neutrálna poloha partnerov vtedy, ak telá i chodidlá predstavujú trojuholník. Ak dvaja z trojice majú rovnobežné roviny tiel a jedno z chodidiel nesmeruje na tretieho partnera, tretí je z dialógu prakticky vylúčený.
V konverzácii štyroch sa na seba pozerajú dva paralelné páry, ktoré vytvoria svojím postavením štvorec.