Všeobecná charakteristika predstáv
Aj z empírie je známe, že aj dlhý čas po tom, čo sme vnímali istý predmet, môžeme si jeho obraz mimovoľne alebo zámerne vyvolať znova. To znamená, že každý normálny človek môže mať vo svojom vedomí aj názorné obrazy (predstavy) takých javov, ktoré bezprostredne nevníma.
Predstavy nevznikaju „samé od seba“. Čo a ako si človek predstavuje, závisí od objektívnych podmienok, od jeho životných potrieb a záujmov, určovaných spoločenskou praxou. Predstavy vystupujú ako nevyhnutná stránka umeleckej, konštrukčnej, vedeckej, literárnej a vúbec tvorivej činnosti. Predstavy môžeme definovať ako „také obrazy predmetov, alebo procesov, ktoré v danom momente nevnímame“.
Fyziologický základ predstáv zatiaľ nie je dokonale preskúmaný. V súčasnosti sa presadzuje názor, že pri predstavovaní prebiehajú v mozgu človeka v podstate tie isté procesy ako pri vnímaní, ale v ďaleko menšom meradle. Sú však slabé, preto nedochádza k reakciám. O predstavovaní sa preto zvykne hovoriť ako o reflexoch s utlmeným zakončením. Na podpore tohto názoru sa predkladajú poznatky získané elektroencefalografickou metodikou (snímanie elektrických biopotenciálov z mozgu). Zistilo sa, že pri zatvorených očiach prebiehajú v mozgu tzv. alfa-rytmy. Keď človek oči otvorí, keď vnýma zrakom, alfa-rytmy miznú. Alfa-rytmy sa do istej miery tlmia, aj keď má človek oči zatvorené, ale má zrakové predstavy. Nepriamym dôkazom uvedeného názoru sú aj poznatky získané počas operácií pri lokálnom umŕtvení mozgu. Vtedy pri dráždení istých častí mozgu sa u pacienta vyvolávajú spomienky, ktoré sú také živé ako vnem. Predstavy ďalej vyvolávajú veľmi slabé svalové reakcie, najmä pohybové.
Druhy predstáv a predstavové typy
V závislosti od stupňa abstraktnosti a zovšeobecnenia sa predstavy delia na:
- jedinečné predstavy, ktoré už majú čiastočne zovšeobecňujúci charakter a ktoré sú predstavami celkom konkrétneho jednotlivého predmetu a javu (predstava svojho domu, priateľa atď)
- všeobecné predstavy (predstava zvieraťa, stromu, človeka) rozhodujú len najvšeobecnejšie, relatívne stále črty istej triedy predmetov a javov. Svojou abstraktnou a zovšeobecnenou povahou tvoria prechod od zmyslového k abstraktnému, pojmovému mysleniu.
Rozdelenie predstáv na druhy v závislosti od klasifikácie pocitov a vnemov je nasledovné:
a) zrkadlové predstavy, ktoré s rozličnou presnosťou znázorňujú tvary, rozmery a farby reprodukovaného predmetu. V jednotlivých zriedkavých prípadoch môžeme stretnúť ľudí, u ktorých zrakové predstavy podávajú všetky viditeľné vlastnosti predmetov: farbu, tvar aj reliéf.
b) sluchové predstavy – v nich sa odráža vzájomný vzťah zvukov vo výške a trvaní. V oblasti týchto predstáv najväčší význam majú rečové a hudobné predstavy. V rečových predstavách môže vystupovať buď fonetická stránka reči, buď zafarbenie hlasov a zvláštnosti intonácie hovoriaceho človeka.
c) Pohybové, ideomotorické predstavy – rozdeľujeme ich na predstavy o pohybe elého tela alebo jednotolivých jeho častí (ruky, nohy, hlavy a pod.) a na rečovo-pohybové predstavy. Uvádzajú sa aj priestorové predstavy, ku ktorým zaraďujeme zrakovo-pohybové predstavy. Predstavu aktivity svalov vyvolávajúcich isté pohyby môžeme objektívne registrovať pomocou elektromyografickej metodiky EMG.
Predstavy ďalej môžeme rozdeliť aj z hľadiska ich zapojenia do konania a správania. Vzhľadom na to, že sa predstavy vyskytujú často pri očakávaní, hovoríme, že predstava pripravuje reakciu na vnem, ktorý nastane, alebo by mohol nastať (napríklad nebezpečenstvo). Predstaviť si situáciu, ktorá môže nastať, je veľmi dôležité jednak pre uľahčenie a rýchlosť reakcie, jednak pre vhodnosť a dokonalosť reakcie. S tým veľmi úzko súvisí otázka, čo chceme a akým spôsobom to chceme dosiahnuť (čiže predstava cieľa a predstava prostriedku.)
Vzhľadom na to, že predstavy sa utvárajú v tvorivej pracovnej činnosti, sú nielen predpokladom, ale aj výsledkom rozvoja rozličných druhov tvorivej činnosti človeka. Jestvuje toľko druhov predstavivosti (aj obrazotvornosti), koľko je špecificky svojráznych druhov ľudskej činnosti: obrazotvornosť (predstavivosť) konštruktérska, technická, vedecká, umelecká, maliarska, hudobná atď. Všetky tieto druhy predstavivosti sa utvárajú a prejavujú v rozličných druhoch tvorivej činnosti, utvárajú obrazotvornosť vyššieho stupňa – tvorivú obrazotvornosť.
Predstavové typy. Výskumy i každodenná skúsenosť ukazujú, že ľudia sa od seba navzájom líšia aj v predstavách a obrazotvornosti, že nie všetci ľudia majú rovnakú schopnosť vybavovať si napríklad predstavy pohybové, u iných zrakové a u ďalších sluchové. V prípadoch, keď je schopnosť vybavovať si isté obsahové zážitky vo forme predstáv mimoriadne výrazná, hovoríme v psychológii o type predstavivosti. K základným predstavovacím typom patrí:
- zrakový typ – príznačná je preň prevaha zrakových predstáv a ľahkosť ich uchovania a vybavenia. Tento typ predstáv nachádzame u ľudí, ktorí si dokážu bez ťažkostí uchovať a vybaviť napríklad tváre ľudí, ich oblečnie, tvar predmetov a podobne. Výrazných predstaviteľov zrkadlového typu nachádzame najä medzi maliarmi.
- pohybový (motorický) typ – zaraďujeme sem ľudí, ktorí si bez ťažkosí dokážu uchovať a reprodukovať pracovné, hravé, športové, tanečné a iné pohyby a u ktorých pohybový typ predstavivosti dominuje nad ostatnými. Praktické využitie pohybových predstáv má široké uplatnenie vo všetkých druhoch športu, pri pracovneoj ako aj v rozličnej inej praktickej činnosti.
- sluchový (anditívny) ty sa vyznačuje akustickými predstavami. U ľudí tohto typu sa ľahko utvárajú a vybavujú zvukové predstavy. Tento typ predstavivosti u nich dominuje nad ďalšími druhmi predstáv. Výrazne sa sluchový typ predstavivosti najčastejšie prejavuje medzi hudobmíkmi, niekedy aj medzi hercami, recitátormi a pod.
- zmiešaný typ – nachádzame u ľudí, ktorí takmer v rovnakej miere používajú predstavy hociktorého typu. Výsledky doterajších výskumov ukazujú, že čisté vyhranené typy sú zriedkavé, no i to, že typ predstavivosti sa môže v priebehu života, predovšetkým v závislosti od praktickej činnosti alebo v závislosti od systematického cvičenia, meniť.
Podmienky tvorenia predstáv
Aby v našom vedomí vznikla primeraná predstava, je potrebný relatívne dlhý a zložitý psychický proces. Dĺžka utvorenia primeranej predstavy závisí od zložitosti objektu, o ktorom si máme utvoriť predstavu. Tvorenie predstáv a ich rozvoj sa v každom prípade spája s istou konktéetnou činnosťou. Základným predpokladom pre tvorenie všestranných predstáv je bohatosť vnemov. K ďalším dôležitým podmienkam tvorenia predstáv zaraďujeme:
a) Niekoľkonásobné pozorovanie. Ak má vzniknúť úplná a adekvátna predstava nejakého predmetu, nestačí jedno, hoci i dlhé vnímanie predmetu, ale potrebné viackrát opakované pozorovanie.
b) Zámer, pmysel, človeka osvojiť si danú predstavu.
