„ Kto problém nepomáha riešiť, ten ho pomáha vytvárať." (Eldridge Cleaver)
Útek pred slobodou
Zodpovednosť za svoje konanie prijímame tak neochotne preto, že sa chceme vyhnúť strastiam spôsobených následkami tohoto konania. Erich Fromm výstižne nazval svoju štúdiu nacizmu a totalitarizmu „Útek pred slobodou“. Milióny, ba miliardy ľudí sa denne pokúšajú takto utiecť pred slobodou, aby sa vyhli nepríjemnej zodpovednosti. Oddanosť realite
Treťou zložkou kázne, ktorú musíme trvalo používať k prekonávaniu strastí spojených s riešením problémov, je oddanosť realite. Na prvý pohľad by sa to mohlo zdať jasné. Veď len to, čo je pravdivé, je reálne. Čím jasnejšie vidíme realitu sveta, tým lepšie sme vybavení k tomu, aby sme sa s ňou vyrovnali. Náš pohľad na realitu je ako mapa, s jej pomocou sa pohybujeme po teréne života. Ak je táto mapa pravdivá a presná, tak obvykle vieme, kde práve sme, a keď sa rozhodneme, kam sa chceme vydať, býva nám viac-menej jasné, ako sa tam máme dostať. Ak je mapa nepravdivá, či nepresná, najskôr sa stratíme. To všetko je zjavné, ale väčšina ľudí si i tak odmieta pripustiť. To preto, že cesta k realite nie je ľahká. Najväčším problémom pri vytváraní máp nie je to, že musíme začať od nuly, ale fakt, že ich musíme neustále opravovať, aby zostali presné.
Prenos, teda zastaralá mapa
Aktívna obrana zastaralého svetonázoru je príčinou mnohých duševných chorôb. Psychiatri to nazývajú prenosom. Prenos je súhrn spôsobov vnímania sveta a reakcií naň, ktoré vznikajú v detstve (kedy sú obvykle úplne na mieste a často krát dokonca nevyhnutné na prežitie) a sú nepatrične prenášané do dospelého života. I keď je prenos vždy deštruktívny a vytrvalý, jeho prejavy nemusia byť vždy ľahko rozpoznateľné. V klasických prípadoch sú ovšem evidentné. Ak je treba riešiť problém prenosu, ako tomu obvykle býva, ide v psychoterapeutickom procese okrem iného i o prepracovaní mapy. Pacient prichádza k psychoterapeutovi, pretože jeho mapa zjavne neplní svoju funkciu. I napriek tomu sa jej však úzkostlivo pridŕža a zúrivo obhajuje každú piaď, kým ustúpi.
Ak je pre nás pravda alebo skutočnosť bolestná, vyhýbame sa jej. Prehodnotiť svoje mapy môžeme jedine vtedy, keď túto bolesť dokážeme prekonať svojou kázňou. K tomu je za potreby, aby sme boli úplne oddaní pravde.
S otvorenými očami
Svet poznávame len skrz náš vlastný vzťah k nemu. Nestačí teda skúmať svet; ak ho chceme spoznať, musíme súčasne skúmať aj pozorovateľa, teda samých seba. Skúmanie sveta vôkol nás nie je nikdy tak bolestné, ako skúmanie sveta v nás, ktorému sa väčšina ľudí vyhýba práve pre strasti, ktoré to obnáša.