Všetci ľudia vo väčšej či menšej miere trpí nedostatočnou pružnosťou svojich sústav reakcií. Veľká časť psychoterapeutickej práce spočíva v tom, že sa snažíme pomáhať našim pacientom, aby svoju sústavu reakcií urobili pružnejšou.
Hľadanie rovnováhy patrí ku kázni preto, že vzdať sa niečoho je bolestné. Zistil som, že strata rovnováhy je v konečnom dôsledku bolestnejšia než to, keď sa v jej záujme ničoho vzdáme.
Kedy je depresia zdravá
Depresia je jedna z najčastejších príčin, prečo ľudia vyhľadávajú psychiatrickú pomoc. Dá sa povedať, že títo ľudia sa už pred rozhodnutím vyhľadať psychoterapiu, dokázali ničoho vzdať a začali rásť; k psychiatrovi ich vlastne privádzajú symptómy tohoto rastu. Terapeutovou úlohou preto je, aby pomohol pacientovi dokončiť tento proces, s ktorým už sám začal. Netvrdím ovšem, že by pacienti obvykle vedeli, čo sa s nimi deje. Naopak, často krát túžia len po úľave od depresie, po tom „aby bolo všetko ako predtým“. Nevedia, že už to nemôže byť „ako predtým“. Ich nevedomie to nechápe. Keď sa niečoho vzdáme a začíname rásť, začína tento proces v rovine nevedomia a je sprevádzaný depresiou – to preto, že nevedomie je múdrejšie a cíti, ako neudržateľné a škodlivé je, aby „bolo všetko ako predtým“. Pacient pri tom často narieka: „ Vôbec nechápem, prečo mám depresiu.“ Inokedy ju pripisuje faktorom, ktoré s ňou nesúvisia. Môže sa zdať zvláštne, že nevedomie je o krok popredu pred vedomím. Platí to však nielen v tomto konkrétnom prípade, ale tak všeobecne, že to môžeme považovať za základný princíp toho, ako naša myseľ pracuje.
Pokúsim sa vymenovať stavy, postoje a túžby, ktorých sa človek musí v priebehu dosť úspešnej dráhy vzdať. Sú to:
- kojenecký vek, kedy sa nie je treba vyrovnávať so žiadnymi vonkajšími nárokmi;
- predstava, že som všemohúci;
- túžba po úplnom ovládnutí rodiča alebo rodičov;
- závislosť detského veku;
- skreslený obraz rodičov;
- pocit všemocnosti v dospievaní;
- „sloboda“ života bez záväzkov;
- činorodosť mladosti;
- sexuálna príťažlivosť a potencia mladosti;
- sen o nesmrteľnosti;
- vláda nad vlastnými deťmi;
- rôzne formy dočasnej moci;
- nezávislosť daná fyzickým zdravím;
- a konečne vlastné „ja“, život sám.
Sebazaprenie a znovuzrodenie
Posledné slovo k technike hľadania rovnováhy a jej podstate , teda schopnosti na niečo rezignovať: aby ste sa niečoho mohli vzdať, musíte to najskôr mať. Nemôžete sa vzdať niečoho, čo ešte nemáte. Keď rezignujete na víťazstvo, pričom ste ešte nikdy nevyhral, ste tým, kým ste boli na začiatku – porazeným.