Medzi otcom a synom sa spočiatku vyvíja kooperácia, ktorá však prerastá na súťaženie, ba niekedy až na rivalitu. Podobné vzťahy sa môžu vyvinúť aj medzi matkou a dcérou. Medzi súrodencami prevláda súťaženie, či rivalita.

Pre rodinu je dôležitá ako verbálna komunikácia tak aj výrazová komunikácia – metakomunikácia. Ukazuje sa , že komunikácia, tak aj kooperácia sú len predstupňami tej interakcie medzi členmi rodiny, ktorá v rozhodujúcej miere určuje kvalitu rodinného života. Inšpirovaný názormi Williho, chcel by som príslušný stupeň vzťahov akcentovať ako koevolúciu, treba ňou rozumieť predovšetkým vzájomné sociálno-psychologické ovplyvňovanie sa všetkých členov rodiny po celý biodromálny život.

V rodine má každý člen svoje jedinečné, nezameniteľné a nenahraditeľné miesto – má svoj status. Pojmom status sa označuje miesto, ktoré má jednotlivec v sociálnej skupine alebo v sociálnom systéme na základe svojich vlastností. Rozoznávame tri základné druhy statusov:
- vrodený status,
- získaný status,
- pripísaný status.

S každou pozíciou v sociálnej skupine sa spája istá rola. Predpisuje, ako sa má osoba v danej pozícii správať k ostatným členom skupiny vzhľadom na ich pozície. Rola reprezentuje dynamický aspekt statusu. Rola a status sú neoddeliteľné, tvoria jednotu, lebo každému statusu sa pripisuje určitá rola. Človek hrá vždy viac rolí, ktoré musí vhodne spájať. Napríklad niekto je v role aj učiteľa, aj manžela, aj otca. Niekedy dochádza ku konfliktu rolí, ktorý je zvlášť nepríjemný, ak sa v dvoch alebo vo viacerých rolách očakáva protichodné správanie.

Súčasné manželstvo a rodinu neraz vidíme v pochmúrnych farbách, ale skutočnosť nie je taká. Moderná rodina stratila síce mnoho niekdajších funkcií a zaiste sa to prejavilo aj na psychike a vzťahoch jej členov, ale tie funkcie, ktoré ostali, dostávajú nový význam a presúvajú sa skôr do oblasti emocionálne sociálnej. Rodičia sú len ľudia. Majú veľmi určité dovtedajšie povahové vlastnosti, životné skúsenosti, vzdelanie – nemôžu sa zrazu zmeniť na ideálne bytosti, ktoré by vzorne vychovávali deti. Vážnym problémom a tiež príčinou častých konfliktov, hlavne u mladých ľudí, je väčšia náročnosť na šťastie. Pre našu súčasnosť je príznačné, že mladí nemajú radi ťažkosti. Vstupujú do spoločného života s mnohými ilúziami – s ilúziami o sebe samom, o sebe navzájom, o láske, ale život sa postará, aby ich vrátil do skutočnosti. Často sa to neobíde bez šoku a mnohí mladí ľudia, najmä mladé manželstvá, tento šok bez úhony neprežijú. Stávajú sa obeťami tých tendencií, ktoré sa snažia život idealizovať.