Platí však niekoľko zásad, ktoré by ste mali rešpektovať:
1.) Usilujte sa, aby medzi vami a dieťaťom bolo prirodzené ovzdušie rozhovoru o normálnych veciach. Ak ide o staršie dieťa, nezatvárajte sa s ním do izby, ani ho neposielajte za mamičkou.
2.) Odpovedajte, nevyhýbajte sa nikdy odpovedi. Vysvetlenie však prispôsobte veku dieťaťa a usilujte sa nezabiehať do zbytočných podrobností.
3.) Nepreháňajte význam sexuálneho správania, je len jedným aspektom života. Súčasne nepreháňajte význam poučenia. Ak sa vám niečo nepodarí vysvetliť, nespraví to z vášho dieťaťa sexuálneho maniaka.
4.) Pri vysvetľovaní si nevymýšľajte, ani pri malých deťoch nie. Pamätajte na to, že skôr alebo neskôr to beztak zistia a vaša prestíž odborníka na sexuálne otázky bude v ťahu.
5.) Usilujte sa byť v odpovedi dôsledný. Nehovorte raz to a druhý raz zasa ono. Najlepšie je držať sa pravdy, ale postupovať od zjednodušených vysvetlení primeraných veku dieťaťa k podobnejším a k úplnejším.

Ak majú rodičia problémy, ktoré sa im nedarí spoločne riešiť, často pomýšľajú na rozvod. Rozvod – kríza, ktorej hrozba naháňa strach takmer každému dieťaťu. Dokážeme si predstaviť, čo prežíva dieťa, keď sa hádajú jeho rodičia? Keď sa rozhodnú, že sa rozídu? Asi ťažko a v tých situáciách sa na to jednoducho nemyslí.

Pre dieťa je veľmi deprimujúce, ak musí vyrastať v chudobe a nedostatku. Tento problém sa bytostne týka miliónov detí na celom svete. Zdolávanie všetkých prekážok sa stáva neprekonateľne ťažké. Avšak chudoba je pojem relatívny. Napríklad v USA sa teraz začína hranica chudoby v prípade rodín s dvoma deťmi pri ročnom prijme 14 650 dolárov. To je cca. 500.000 Sk (mesačne na jedného rodiča to je asi 22.000 Sk). U nás je to hranica blahobytu. Bohatstvo materiálne môže a aj býva vyvážené bohatstvom duchovným.

Na práva detí sa myslí aj pri tvorbe zákonov skoro každej krajiny. Lebo práve oni nemajú šancu sa brániť proti zneužívaniu, či týraniu. Najvýznamnejším právnym dokumentom, ktorý má za úlohu ochranu práv dieťaťa je Konvencia o právach dieťaťa z roku 1989.


Otec

Otec je ten, kto niečo počne, stvorí, založí, vedie to a má k tomu pripomienky.

Stať sa otcom, najmä ak je to prvý raz, nie je vec, nad ktorou môžeme hodiť rukou. Je to jeden z najsilnejších zážitkov i v živote muža a prináša naozajstnú novú zodpovednosť a nové starosti. A pritom je to čosi, čomu sa nedá naučiť. To je príčina toho, že sa pohybujeme v tejto novej role neisto a nedôverčivo, že si kladieme otázku – aký bude zo mňa otec?

Aj my otcovia máme vrodené otcovstvo. Otec, aby bol dobrým otcom, musí mať sebadôveru, sebaúctu a v otcovstve musí nájsť sebauplatnenie.