Je to rub onoho ideálneho otca, ktorý poskakuje okolo ženy a vyčíta jej z očí nevyslovené želania. Ideál mužnosti žiada, aby sa otec nemiešal do ženských záležitostí, z ktorých tehotenstvo je tá najženskejšia. Ibaže tehotenstvo je pre otca jedno z najdôležitejších období. Často sa už vtedy, v týchto deviatich mesiacoch, formuje človek, ktorý sa stane naozaj otcom, osobou, ktorá má porozumenie pre vyčerpávajúce obdobia v živote rodiny, osobou, na ktorú sa dá spoľahnúť, ktorá má autoritu, vie ubezpečiť, upokojiť a účinne pomôcť, alebo osobou, ktorá tieto vlastnosti nemá a správa sa viac či menej ľahostajne a bez porozumenia k zmenám v živote rodiny. V tehotenstve je otec osoba, ku ktorej má žena najbližšie – napokon je pôvodcom toho všetkého – človekom, ktorému sa môže bez ostychu zdôveriť so svojimi ťažkosťami. Je niekým, kto by mal porozumieť úzkosti a obavám, upokojiť a oceniť ťažkosti spojené s tehotenstvom.

Niektorí otcovia si myslia – a podporuje ich v tom ich okolie i odborníci, že k otcovi patrí anjelská trpezlivosť. Otec, keď má pôsobiť ako vzor pre rodinu (i okolie) musí spĺňať určité kritériá. Jednou z najdôležitejších je, aby mal charakter. Ale čo to vlastne je, ten charakter?

Na charakter sa pozeráme ako na individuálnu sústavu podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťah ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a v skutkoch. Z uvedeného opisu je zrejmé, že do charakteru nepatria všetky vlastnosti človeka, ale len základné, pre neho charakteristické, od ktorých závisí, ako sa zachová v rozličných situáciách. K základným črtám charakteru patria morálna vychovanosť, šírka, jednoliatosť, vyhranenosť, sila a vyrovnanosť. Štruktúra charakteru nie je náhodným súhrnom rozličných vlastností. Jednotlivé vlastnosti charakteru závisia jedna od druhej, sú navzájom zviazané, predstavujú celostnú organizáciu. Zložky v štruktúre charakteru: presvedčenie, potreby a záujmy, intelekt, city a vôľa.

Záleží však aj na tom, akého je otec typu. Z rozličných typov sa najčastejšie vyskytujú štyri typy, a to tri silné a jeden typ slabý. Schematicky to vyzerá nasledovne:

TYP Silný Vyrovnaný Pohyblivý Sangvinik
Pomalý Flegmatik
Nevyrovnaný Cholerik
Slabý Melancholik

Istotne mi dáte za pravdu, keď budem tvrdiť, že silný typ pôsobí pozitívnejšie na výchovu detí ako slabý. Podobne môžeme tvrdiť, že vyrovnaný pôsobí lepšie ako nevyrovnaný, pohyblivý lepšie ako pomalý. Z toho nám vychádza, že sangvinik bude najlepší otec a melancholik najhorší.