V mimoriadne ťažkých a bezperspektívnych prípadoch sa dieťa od povinnej školskej dochádzky oslobodzuje.
Kritéria školskej zrelosti
Pri vstupe do školy sa od dieťaťa očakáva, že pri pedagogicko-psychologickom vyšetrení splní tieto predpoklady:
obstojne nakreslí ľudskú postavu (postava musí mať hlavu, trup a končatiny);
obstojne obkreslí podľa predlohy rôzne útvary (štvorec, kruh, srdce atď.);
uspokojivo obkreslí rôzne znaky podľa predlohy (body na hracích kockách, štvorlístok atď.);
ukáže schopnosť sústrediť sa pri zjednodušenej ukážke Bourdonovho testu pozornosti;
ukáže orientačné a rozlišovacie schopnosti:
n orientácia v sociálnom prostredí (pozná svoje meno, adresu, vek);
n orientácia v prírode (pozná niektoré zvieratá);
n orientácia v priestore;
n orientácia v čase;
n orientácia v prvej desiatke čísel (vie, koľko prstov má na ruke);
rozlíši a pomenuje základné farby;
ukáže reprodukčnú schopnosť (zopakuje vetu, čísla);
ukáže primerané rečové predpoklady a výslovnosť.

Celkovo môžeme hovoriť o štyroch stránkach školskej zrelosti:
· telesná stránka;
· intelektuálna stránka;
· sociálna a morálna stránka;
· úroveň pracovnej motivácie.

Medzi deťmi sú veľmi dôležité rozdiely v pohlaví. Dievčatá celkove dozrievajú pre školu skôr, v súvislosti s tým sa škole ľahšie prispôsobujú. V prvých ročníkoch zvyčajne vyučuje učiteľka; ak má dieťa dobrý vzťah k matke, prenáša sa tento vzťah i na učiteľku. U chlapcov k identifikácia s učiteľkou nenastáva.
Úloha učiteľa
Pri adaptácii dieťaťa na školské podmienky hrá mimoriadnu úlohu učiteľ. Pôsobenie učiteľa môže na jednej strane zaručovať úspešnosť a efektívnosť procesu adaptácie dieťaťa, ale na druhej strane môže učiteľ demotivovať pozitívny vzťah dieťaťa ku škole. Učiteľ musí počítať so skutočnosťou, že medzi deťmi sú veľké individuálne rozdiely v povahových rysoch, v stupni doposiaľ osvojených vedomostí, v tempu a kvalite schopnosti učiť sa, v rozumových schopnostiach atď. Pri organizovaní vyučovacieho procesu sa tieto skutočnosti majú odraziť v individuálnom, diferencovanom prístupe ku každému žiakovi. Hodnotenie žiaka prevažne zlými známkami nemá zmysel a má na žiaka jednoznačne negatívne účinky. Známkovanie učiteľa má teda priami vplyv na vytváranie vlastného sebahodmotenia žiaka a jeho oceňovanie spolužiakmi a rodičmi. Telesný a pohybový vývoj
Rast a vývoj organizmu
Pri vstupe do školy býva už dokončená prvá tvarová premena postavy. Rast tela je i po vstupu do školy ešte zrýchlený, spomaľuje sa až okolo ôsmeho roku; chlapci rastú rýchlejšie, u dievčat je spomalenie zreteľnejšie. Výraznejšie sú badateľné znaky pohlavnej diferenciácie, a to obzvlášť ku koncu tohto obdobia. Kvantitatívne hodnoty narastajú u dievčat rýchlejšie, ktoré po ôsmom roku výrazne predstihujú chlapcov; súvisí to s rýchlejším pohlavným dozrievaním dievčat. Zo znakov týkajúcich sa telesných dĺžok, značne narastá dĺžka paží v 7., 9. a 11. roku, dĺžka nôh v 7., 8., a 10. roku a dĺžka trupu v 7. až 11. roku. V hmotnosti a výške chlapci od narodenia predbiehajú dievčatá, ale už v desiatom roku dievčatá predstihnú chlapcov. So spomalením rastu a so zvyšovaním hmotnosti okolo ôsmeho roku sa zvyšuje odolnosť organizmu voči vonkajším nepriaznivým vplyvom. Kostra dieťaťa sa v tomto veku odlišuje od kostry dospelého človeka. Kostra dieťaťa však rýchlo rastie a osifikuje. Chrbtica je ešte veľmi pružná, jej väzivo a svalstvo je nedostatočne vyvinuté. Z toho dôvodu sa môže chrbtica veľmi ľahko skriviť. V tomto veku je slabo vyvinuté aj svalstvo. Srdce je pomerne väčšie než u dospelého a jeho otvory sú širšie. Dýchací aparát má niektoré zvláštnosti. Prierez hrudným košom je okrúhly, a nie oválny ako u dospelého jedinca.