Stavba hrudného koša je nevýhodná pre hlboké dýchanie. Sliznica dýchacích ciest je veľmi jemná, chúlostivá a bohatá na krvné vlásočnice.
Rozvoj motorických schopností
Mladší žiak postupne lepšie ovláda svoju motoriku, ktorá je kvantitatívne na ďaleko vyššej úrovni ako motorika predškolského dieťaťa. Všeobecne sa vyznačuje pohybovou vitalitou a pohyblivosťou. Pribúda snaha po rýchlosti, presnosti, obratnosti a sile, učiteľom sa často nedarí naučiť žiaka na hodine kľudne sedieť. Telesná výchova je výborným doplnkom a protiváhou práce. Cvičenie má blahodárny vplyv nielen na prácu svalov, ale aj na prácu mozgu. Telesná výchova tak umožňuje veľmi intenzívny odpočinok mozgu.
Životospráva mladšieho žiaka
Zdravý vývoj žiaka súvisí s jeho životosprávou. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa musí privykať na pravidelný denný režim v škole i doma.
Spánok. Šesť až sedem ročné dieťa má spať v noci asi 9-10 hodín a cez deň 2,5 hodiny; osem až desať ročné dieťa má spať v noci 9-10 hodín a cez deň 2 hodiny. Dieťa od desať do dvanásť rokov má spať v noci 10 hodín. Rovnako ako dĺžka spánku je dôležitá aj jeho hĺbka. Najhlbší spánok býva pol až tri hodiny po zaspaní.
V životospráve dieťaťa je dôležitá správna výživa. Je nutné dbať, aby dieťa dostávalo všetky dôležité látky v potrebnom množstve a aby jeho strava bola pestrá a hodnotná, pretože ovplyvňuje nielen telesný, ale aj duševný stav dieťaťa.
Deti sa pomerne rýchlo unavia a preto potrebujú odpočinok. Odpočinok je nutný po každej duševnej práci. Aj poobede je nutné zabezpečiť deťom odpočinok. Okrem toho by mali byť deti denne aspoň dve hodiny na čerstvom vzduchu.
Zvláštnosti činnosti žiaka
Rozvoj učebnej činnosti
Hlavným druhom činnosti dieťaťa po vstupe do školy je učenie spočívajúce v získavaní vedomostí, schopností, zručnosti a návykov potrebných v príprava na ďalší život. V počiatočnej fáze zaujíma žiaka v prvom rade proces učenia samo o sebe : ten zakrýva i vlastný cieľ - získavanie vedomostí. Správna organizácia učebnej činnosti žiaka vyžaduje rešpektovanie niektorých obecných zákonitostí. V prvom rade je treba z psychologického hľadiska uvedomiť, že učebná činnosť je procesom dvojstranným, ktorého sa zúčastňuje ako učiteľ, tak žiak. Úspešnosť učenia je podmieňovaná aktivitou obidvoch. Učiteľ riadi učebný proces, motivuje ho a prispôsobuje možnostiam žiaka. Žiak má tento proces vnímať aktívne a tvorivo zapojovať do neho svoje myslenie. Ďalej je treba mať na pamäti, že učenie je nielen procesom dvojstanným, ale tiež záležitosť kolektívu triedy.